Žiadam zasielať HFI správy

Prínos manželstva pre deti, manželov a spoločnosť

Podrobnosti
Uverejnené: štvrtok, 04. september 2014, 10:48
Napísal: Patrik Daniška

Text odznel ako príspevok na medzinárodnej konferencii "Rodina ako základný predpoklad pre obnovenie ekonomického rastu v Európe" zorganizovanej Pápežskou nadáciou Centesimus Annus Pro Pontifice 12. júna 2014 v Bratislave.

Na tejto konferencii odznelo viacero príspevkov, ktoré upozornili na dôležitosť manželstva. Mojou úlohou je teraz ukázať niekoľko čísiel, grafov a tabuliek, ktoré poukazujú na osobitný prínos manželstva pre deti, manželov i celú spoločnosť. Tieto štatistické dáta plne podporujú všetky teoretické úvahy o manželstve, ktoré tu dnes odzneli.

Prínos manželstva

Aký je teda prínos manželstva? Slovenský zákon o rodine priznáva manželstvu veľmi dôležité postavenie, keď hovorí, že „Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti.“ Takéto tvrdenie je plne opodstatnené, ak manželstvo vnímame v jeho skutočnom význame. Teda, že manželstvom sa k sebe trvalo pripútajú muž a žena, aby založili rodinu, usilovali sa mať deti a spoločne ich vychovali.

Všetci vieme, že muži a ženy sú iní a majú odlišné dary, ktoré prinášajú do vzťahu. Manželia sa vďaka tomu vzájomne dopĺňajú a obohacujú. Muž dostáva k dispozícii dary a talenty ženy a žena tie mužove. Manželstvo je teda predovšetkým obohatením pre samotných manželov.

Z biológie tiež vieme, že ani muž, ani žena nie sú sami schopní reprodukcie. Na splodenie nového života sú potrební obaja. Vďaka láske muža a ženy sa odovzdáva život z generácie na generáciu, čo je nenahraditeľný prínos vzťahu muža a ženy pre zachovanie celej spoločnosti.

Aj pre deti je najlepšie, ak môžu vyrastať so svojim otcom a mamou. Manželstvo zabezpečuje výchovu detí najlepšie. Otec aj mama, hoci obaja milujú svoje deti, každý ich vychováva trochu inak. Dieťa benefituje z toho, že ho vychovávajú obaja rodičia. Dôležité je tiež, aby v rodičoch videlo vzor lásky a vzájomného darovania sa muža a ženy.

Takto chápané a žité harmonické manželstvo je potom prínosné pre samotných manželov, deti aj celú spoločnosť. Teraz sa poďme pozrieť na niekoľko štatistických dát, ktoré to potvrdzujú.

Funkcie rodiny

Na prínos manželstva sa pozrieme z pohľadu niektorých funkcií, ktoré rodina vždy plnila a ukážeme si, že rodina založená manželstvom plní tieto funkcie najlepšie. V nasledujúcej časti sa postupne zameriame na tri dôležité funkcie, ktoré rodina zabezpečuje: 1) reprodukčnú funkciu, 2) výchovu detí a 3) ekonomickú funkciu. Pri každej z týchto funkcií sa zameriame práve na prínos rodiny založenej manželstvom.

Reprodukčná funkcia

Prvou dôležitou funkciou rodiny je odovzdávanie života z generácie na generáciu. Nato, aby bola zabezpečená jednoduchá reprodukcia v populácii, je potrebné, aby úhrnná plodnosť dosahovala úroveň 2,1 (tzv. záchovná hodnota - replacement level). To znamená, že na jednu fertilnú ženu v priemere pripadajú aspoň dve deti – akoby jedno na matku a jedno na otca.


Obr. 1 a Obr. 2

Na Obr. 1 je možné vidieť reprodukčné správanie spoločnosti, v ktorej je úhrnná plodnosť na úrovni 2 – to znamená, že počet ľudí je vždy v ďalšej generácii približne rovnaký. Pre porovnanie, na Obr. 2 je ukážka reprodukčného správania spoločnosti s úhrnnou plodnosťou na úrovni 1 – v takejto spoločnosti sa počet členov štvrtej generácie scvrkne z ôsmich na jedného; ak neberieme do úvahy iné faktory ako napr. migrácia. Takáto nízka úhrnná plodnosť má obrovské dopady na charakter spoločnosti, kedy deti nemajú ani súrodencov, ani žiadnych bratrancov a celú ťarchu zodpovednosti voči svojim predkom nesú sami.

Úhrnná plodnosť na Slovensku je aktuálne na úrovni 1,34 pre rok 2013 (predikcia pre rok 2014 je 1,39) a dlhodobo má klesajúci charakter. Naviac, už od roku 1989 je táto hodnota nižšia ako 2,1 a teda už 25 rokov je naša úhrnná plodnosť pod  záchovnou hodnotou. (Obr. 3)


Obr. 3

Dôležitým ukazovateľom demografického stavu spoločnosti je aj demografický strom a jeho štruktúra. Tento graf (Obr. 4) zobrazuje množstvo žijúcich ľudí v jednotlivých ročníkoch, pričom napravo je počet žien a naľavo počet mužov (ide o stav pre rok 2012 podľa Štatistického úradu SR). Z grafu je vidieť, že Slovensko má dve silné generácie – generáciu narodenú v 50-tych rokoch minulého storočia a generáciu narodenú v 70-rokoch minulého storočia (tzv. Husákove deti), kedy sa v ročníku rodilo takmer 100 000 detí.


Zdroj: ŠÚ SR
Obr. 4

Po nich mala prísť ďalšia silná generácia, ktorú mali priviesť na svet tzv. Husákove deti, keď vstúpili do reprodukčného veku. Táto generácia však zaostáva za očakávaniami. Kým ich rodičov bolo v ročníku takmer 100 000, u ďalšej generácie je to prepad skoro na polovicu a tiež výrazný posun rodičovstva do neskoršieho veku. Generácia narodená v 70-tych rokoch nemá dostatok detí, aby nahradila samu seba.

Tento trend výrazne ovplyvní život na Slovensku. Podľa prognózy starnutia populácie (Obr. 5) bude v roku 2060 výrazne nižší počet detí do 14 rokov, a to o viac ako 300 000 v porovnaní s rokom 2010. Ešte väčší rozdiel obyvateľov bude v kategórii 15 – 64 rokov, kde ubudne viac ako 1,5 milióna ľudí. Naopak, výrazne narastie kategória ľudí nad 65 rokov, ktorej percentuálny podiel v spoločnosti bude trojnásobný oproti roku 2010. Celkový počet obyvateľov Slovenska podľa prognózy klesne takmer o milión. Túto prognózu vypracoval Eurostat v roku 2008 a v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dosahuje Slovensko najhoršie výsledky.


Zdroj: Eurostat, 2008
Obr. 5

Na ďalšom grafe (Obr. 6) je vidieť ako sa bude podľa tejto prognózy meniť veková štruktúra obyvateľstva po jednotlivých desaťročiach.


Zdroj: Eurostat, 2008
Obr. 6

Za tento výrazný úbytok obyvateľstva na Slovensku zodpovedá primárne nízka miera plodnosti. V porovnaní 224 krajín sveta je miera plodnosti Slovenska na 209. mieste1. Zo susedných krajín je na tom ešte horšie Poľsko a Ukrajina.

Hodnoty ukazovateľov spomínaných vyššie úzko súvisia so stavom rodiny na Slovensku. Podľa tabuľky nižšie2 (Obr. 7), vydaté slovenské ženy majú zamýšľanú plodnosť 2,22 a skutočne realizovanú plodnosť 1,9. Tieto hodnoty sú blízko hodnote 2,1. Úhrnná plodnosť žien žijúcich v  manželstve je teda pomerne blízko úrovni potrebnej pre zachovanie spoločnosti. Na druhej strane sú slobodné matky, ktoré majú veľmi nízku realizovanú plodnosť len na úrovni 1,07, aj keď zamýšľaná plodnosť je 1,72.


Zdroj: prof. Matulník, Rodina a rodinná politika na Slovensku, konferencia feb. 2012
Obr. 7

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že rodiny založené manželstvom zabezpečujú reprodukčnú funkciu najlepšie. Na Slovensku však rýchlo rastie počet detí narodených mimo manželstva. Kým v roku 1990 to bolo 7,7% detí,  v roku 2000 to bolo už 18,3% detí a v roku 2013 až 37% detí3. To znamená, že na Slovensku narastá počet slobodných matiek, ktoré žiaľ majú veľmi nízku realizovanú plodnosť. (Je pravda, že časť z týchto žien neskôr vstúpi do manželstva.)

Aktuálny demografický problém Slovenska ako aj iných krajín Európy teda spočíva aj v tom, že narastá počet slobodných matiek a klesá podiel žien žijúcich v stabilnom manželstve, ktoré majú v priemere viac detí.
Z pohľadu prínosu manželstva je dôležité zistenie, že ženy žijúce v manželstve si dokážu svoju reprodukčnú úlohu plniť najlepšie, a tak možno konštatovať, že manželstvo pozitívne vplýva na reprodukciu spoločnosti.

Výchovná funkcia

Ďalšou dôležitou úlohou rodiny, na ktorú sa zameriame, je výchovná funkcia. Aj tu sa štatisticky ukazuje, že rodiny založené manželstvo si túto funkciu dokážu plniť najlepšie.
Na výchovnú funkciu sa pozrieme z dvoch rôznych uhlov pohľadu. Najskôr sa pozrieme na extrémne formy zlyhania vo výchove, ktoré viedli až k vyňatiu dieťaťa z rodiny. Potom sa pozrieme na graf zo Spojených štátov amerických, ktorý hovorí o študijných výsledkoch detí v škole.

Na nasledujúcom grafe (Obr. 8) je počet detí (v absolútnych číslach), ktoré boli na Slovensku vyňaté z rodín v prvom polroku 2013.

Rodinný stav rodičov dieťaťa v čase vyňatia dieťaťa z rodiny (2013)4


Zdroj: prof. Jozef Mikloško (Úsmev ako dar): Ohrozená rodina na Slovensku
Obr. 8

Iba približne štvrtina detí bola vyňatá rodičom, ktorí žili v manželstve. Ostatné deti boli odňaté hlavne osamelému rodičovi, vdovcom a rozvedeným alebo kohabitujúcim rodičom. Dôležité je poznamenať, že na Slovensku stále žije väčšina detí v rodinách, kde sú ich biologickí rodičia zosobášení a tento graf potvrdzuje, že takáto forma rodiny pre deti predstavuje najnižšie riziko vyňatia.

Aj štúdia Ohrozená rodina na Slovensku, z ktorej pochádza uvedený graf, konštatuje, že „Tieto výsledky potvrdzujú tradičnú a nemennú hodnotu manželského spolužitia ako najbezpečnejšieho miesta pre vývin dieťaťa.“

Z pohľadu výchovnej funkcie je zaujímavé aj porovnanie, ako sa darí deťom v škole v závislosti od rodinného prostredia, v ktorom žijú. Takéto porovnanie spravil napríklad Patrick Fagan,5 ktorý porovnáva vplyv dvoch ukazovateľov – typu rodiny a návštevnosti bohoslužieb – na výsledky detí v škole. Z grafu uvedeného nižšie (Obr. 9) vyplýva, že deti žijúce so svojimi zosobášenými biologickými rodičmi (INTACT), majú menšiu pravdepodobnosť, že nedokončia školu, v porovnaní s deťmi z iných typov rodín (NON-INTACT). V grafe tiež vidieť, že ďalším pozitívnym faktorom na prospech detí v škole je pravidelná návšteva bohoslužieb (týždenne, alebo aspoň raz za mesiac, WEEKLY/MONTHLY+).
Pozitívny vplyv manželstva biologických rodičov a religiozity sa vo výskume Patricka Fagana potvrdzuje aj v iných oblastiach prospechu detí.


Zdroj: P. Fagan (Marriage and Religion Research Institute) http://marri.us/
Obr. 9

Ako vidieť z oboch grafov vzťahujúcich sa na výchovnú funkciu rodiny, je zrejmé, že rodiny založené stabilným manželstvom si túto funkciu dokážu plniť relatívne lepšie v porovnaní s inými typmi rodiny. Aj tu sa ukazuje pozitívny prínos manželstva pre dobro detí, ale aj celej spoločnosti.

Ekonomická funkcia

Treťou dôležitou funkciou rodiny, na ktorú sa zameriame, je ekonomická funkcia. Aj v tomto prípade sa rodina založená manželstvom biologických rodičov dieťaťa javí ako najlepšia forma pre zabezpečenie tejto funkcie.

Jednou zo štúdií na túto tému je práca Marka Regnerusa, ktorá vychádza z údajov o amerických mladých dospelých. V nasledujúcej tabuľke (Obr. 10) je vidieť porovnanie výsledkov detí, ktoré celé detstvo (0-18 rokov) vyrastali so zosobášenými biologickými rodičmi s deťmi, ktoré aspoň časť detstva (0-18 rokov) vyrastali s lesbickou matkou a jej partnerkou.


Obr. 10

V ekonomických ukazovateľoch, ako poberanie sociálnych dávok zo strany rodičov, poberanie verejnej podpory, zamestnanosť na plný úväzok a nezamestnanosť, vychádzajú výsledky biologickej rodiny so zosobášenými rodičmi oveľa lepšie. Kým biologický otec a mama poberali dávky v 17% prípadov, u rodiny detí lesbickej matky to bolo až 70%. Mladí dospelí z biologickej rodiny sú v menšej miere nezamestaní (8% oproti 40%) a v menšej miere poberajú niektorú z foriem verejnej podpory (10% oproti 49%). Naopak sú oveľa úspešnejší pri hľadaní práce na plný úväzok (49% oproti 17%).

Istým nedostatkom tohto porovnania je, že kým deti zosobášených biologických rodičov prežili so svojimi rodičmi celé detstvo, druhá kategória zahŕňa všetky deti, ktoré s mamou a jej partnerkou strávili aspoň krátke obdobie svojho detstva. Zachytené problémy druhej skupiny detí môžu teda pochádzať aj zo zmien rodinného prostredia (napr. rozvod a následné spolužitie v lesbickom vzťahu). Regnerus si toto uvedomuje, ale zároveň dodáva, že stabilných lesbických párov je veľmi málo – zo vzorky 85 lesbických párov žijúcich aspoň nejaký čas v spoločnej domácnosti, boli takéto len dva páry – čo mu neumožnilo spraviť relevantné štatistické porovnanie. Regnerus však tiež zistil, že stabilita homosexuálnych párov je veľmi nízka. Vo svojej štúdii teda porovnával také formy usporiadania, ktoré sa dali štatisticky podchytiť do tej miery, že umožnili vyvodiť všeobecné závery.

Celkovo vo svojej štúdii Regnerus porovnáva 15 typov rodín (okrem horeuvedených aj napr. rozvedených rodičov, nezosobášených rodičov, ovdovelých rodičov, adoptívnych rodičov a pod.) v desiatkach ukazovateľov. Detailnejšie informácie z tohto porovnania je možné nájsť v sérii tabuliek, ktoré publikoval vo svojej štúdii (jednu takúto tabuľku prikladám na ukážku nižšie – Obr. 11). Záverom Regnerusovej štúdie je, že „Dôkazy, ktoré existujú, naznačujú, že neporušená domácnosť dvoch rodičov zostáva optimálnym usporiadaním pre dlhotrvajúci úspech detí.“

Pre zväčšenie kliknite na tabuľku.
Obr. 11

Čo sa týka ekonomickej funkcie rodiny, rád by som v tejto súvislosti ukázal ešte jeden graf, ktorý porovnáva príjmy rôznych typov domácností6 (Obr. 12). Porovnaním všetkých typov domácností (All Family Types) a domácností so zosobášeným párom (All Maried Couples) zistíme, že zosobášené páry majú nadpriemerné rodinné príjmy. Naopak najnižšie príjmy majú domácnosti, kde chýba manžel (Female Householder).


Zdroj: Fagan, Kidd, Potrykus: Marriage and Economic Well-Being: The Economy of the Family Rises or Falls with Marriage, (marri.us), http://downloads.frc.org/EF/EF12D58.pdf
Obr. 12

Zaujímavý rozdiel je medzi kategóriou domácností zosobášených párov, kde manželka nepracuje (Married Couples (Wife Not Employed)) a domácností bez manželky (Male Householder). Príjem oboch domácnosti sa pohybuje blízko pri sebe, ale s tým, že druhá domácnosť má stále o niečo nižší príjem. Tento rozdiel môže pomôcť objasniť ďalší graf (Obr. 13) s porovnaním príjmov zosobášených a nezosobášených mužov7. Podľa neho manželstvo so sebou prináša akúsi prémiu v hodnote 27 dolárov na 100 dolárov, o ktorú je príjem ženatých mužov vyšší oproti príjmu slobodných mužov.

Túto skutočnosť je možné vysvetliť aj tým, že zosobášený muž je lepší zamestnanec v zmysle, že je stabilnejším – záleží mu na tom, aby mal stabilný príjem a uživil svoju rodinu. Nebude mať teda tendenciu často meniť zamestnanie a tým riskovať stratu príjmu. Svoje zamestnanie si bude vážiť a na pracovisku sa bude snažiť o efektívne pracovné výkony a tiež o dobré pracovné vzťahy.


Zdroj: Fagan, Kidd, Potrykus: Marriage and Economic Well-Being: The Economy of the Family Rises or Falls with Marriage (marri.us), http://downloads.frc.org/EF/EF12D58.pdf
Obr. 13

Aj na týchto grafoch vidieť, že manželstvo pozitívne vplýva na plnenie ekonomickej funkcie rodiny.

Záver

Ako sme sa snažili ukázať na niekoľkých grafoch a tabuľkách, rodina založená manželstvom muža a ženy sa javí byť najlepším rodinným usporiadaním a má veľa prínosov pre samotných manželov, ich deti a celú spoločnosť. Takáto rodina najlepšie zabezpečuje reprodukciu spoločnosti. Deti vyrastajúce so zosobášenými otcom a mamou majú najlepšiu šancu na dobrú výchovu a uplatnenie v spoločnosti. V porovnaní s inými typmi rodín dokáže rodina založená manželstvom najlepšie zabezpečiť svojich členov aj z ekonomického hľadiska.
Samozrejme, manželstvo nie je zárukou úspechu v každom jednotlivom prípade, rovnako ako absencia manželstva neznamená automaticky nefunkčnosť rodiny. Z množstva štatistických zistení však vyplýva, že na manželstve záleží. Je preto vhodné a dobré, ak štát i celá spoločnosť manželstvo uznáva a takéto usporiadanie rodiny podporuje a vyzdvihuje.

Dáta, ktoré som prezentoval, sú len malou ukážkou z celkového množstva dát dostupných na túto tému. Neustále pribúdajú nové a nové výskumy, ktoré sa zaoberajú vplyvom rodinného prostredia na život detí, dospelých aj spoločnosti. Tým, ktorí by sa chceli do tejto témy hlbšie ponoriť možno pomôže tento stručný zoznam organizácií a publikácií, cez ktoré sa môžu dostať k množstvu ďalších hodnotných prác a štúdií na tému rodiny.

 

1 Zdroj: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2127rank.html. Údaj je aktuálny k 25. 8. 2014.

2 Zdroj: prof. Matulník, Rodina a rodinná politika na Slovensku, konferencia feb. 2012

3 Zdroj: ŠÚ SR. Vypočítané z ukazovateľov Narodení v manželstve a Narodení spolu.

4 Zdroj: prof. Mikloško (Úsmev ako dar): Ohrozená rodina na Slovensku

5 Patrick Fagan je výskumník, ktorý v súčasnosti pôsobí v Marriage and Religion Research Institute, Spojené štáty Americké, http://marri.us/

6 Zdroj: Fagan, Kidd, Potrykus: Marriage and Economic Well-Being: The Economy of the Family Rises or Falls with Marriage (marri.us), http://downloads.frc.org/EF/EF12D58.pdf

7 Zdroj: Fagan, Kidd, Potrykus: Marriage and Economic Well-Being: The Economy of the Family Rises or Falls with Marriage (marri.us), http://downloads.frc.org/EF/EF12D58.pdf