Politika, kompromisy a morálka
- Podrobnosti
- Uverejnené: pondelok, 07. máj 2012, 14:22
- Napísal: Katarína Danišková
Politika je umenie robiť kompromisy. Toto je asi najčastejšia odpoveď na otázku, v čom spočíva umenie dobrého politika a jeho úspešnej politickej kariéry. Existujú však aj oblasti, kde by človek s určitým presvedčením, kompromisy robiť nemal. Má sa politik, ktorý je úprimne presvedčený, že potrat je zabitie nevinného človeka, snažiť o zákaz potratov? Alebo má reflektovať väčšinový názor spoločnosti a v rámci kompromisu ponechať status quo. Ako sa má zachovať v prípade ďalšej legalizácie umelých potratov? Má potlačiť svoje presvedčenie a hlasovať za, pretože je to vôľa väčšiny spoločnosti? Je toto úloha dobrého politika?
Dlho som rozmýšľala nad týmito otázkami. Od začiatku som bola presvedčená, že nie. Ale stále mi vírila hlavou otázka „Prečo?“. Ako teda skĺbiť umenie politika a vnútorné presvedčenie človeka? Čo je viac a čo je správne? A vtedy som si spomenula na Williama Wilberforca.
Willam Wilberforce bol britský konzervatívny politik na prelome 18. a 19. storočia. V tom čase bolo otrokárstvo v Británii bežnou záležitosťou a len málo ľudí si myslelo, že by sa s tým niečo dalo spraviť. Otroci boli dôležitou pracovnou silou, bez ktorej si vtedajší farmári a iní obchodníci nevedeli predstaviť svoje podnikanie. Wilberforce bol jedným z hlavných bojovníkov za zrušenie otroctva. Takmer 20 rokov trvalo, kým bolo otroctvo zakázané v Británii, ale stále bolo legálne v Britských kolóniách. Úplný zákaz otroctva bol uzákonený tri dni pred jeho smrťou v roku 1833, čo predstavuje viac ako 40 rokov zápasu za zrušenie otroctva. V roku 2006 bol o Willamovi Wilberforcovi nakrútený film „Amazing Grace“.
Dnes si už nevieme predstaviť, že by niektorí ľudia boli otrokmi a nemali by rovnaké práva ako tí ostatní. A predsa, práve toto bolo realitou Británie koncom 18. storočia. A možno by to bolo realitou dodnes, ak by sa nenašli politici a aktívni občania, ktorí boli ochotní aktívne bojovať a takmer 40 rokov hľadať možnosti, ako zakázať otroctvo.
Jeho kompromisy nikdy nešli proti konečnému cieľu, ale boli postupnými krokmi k dosiahnutiu tohto cieľa.
William Wilberforce a jeho priatelia môžu byť vzorom aj pre našich politikov ako bojovať za svoje úprimné presvedčenie a hodnoty. Ich príklad nám ukazuje, že pasívna rezistencia a prázdne slová nestačia. Ani Wilberforce sa ako politik nezaobišiel bez kompromisov, ale jeho kompromisy nikdy nestratili zo zreteľa konečný cieľ, ktorým bolo zrušenie otroctva. Jeho kompromisy nikdy nešli proti konečnému cieľu, ale boli postupnými krokmi k dosiahnutiu tohto cieľa. A Wilberforce nezabúdal ani na verejnú mienku, ktorú sa tiež aktívne snažil ovplyvňovať svojimi prejavmi a článkami.
Myslím, že politika je naozaj umenie robiť kompromisy, ale nikdy nie také kompromisy, ktoré idú proti vlastnému presvedčeniu. Pred pár dňami zomrel Vladimír Jukl, aktívny bojovník proti komunizmu. Človek, ktorý išiel radšej do izolácie väzenia, ako by prijal kompromis a poprel hodnoty, ktoré vyznával.
Práve vďaka takýmto ľuďom tu dnes nie je otroctvo ani komunizmus.
P.S. Ako chrániť ľudský život lepšie je možné zistiť tu.