Registrované partnerstvá ako zdroj diskriminácie
- Podrobnosti
- Uverejnené: streda, 06. august 2014, 12:58
- Napísal: Patrik Daniška
Veľa sa hovorí o potrebe registrovaných partnerstiev, ktorých cieľom by malo byť uľahčenie života registrovaných partnerov a odstránenie ich diskriminácie voči manželom. No bolo by to naozaj tak? Neboli by registrované partnerstvá zdrojom diskriminácie tých, ktorí ich nemôžu uzavrieť?
Najskôr pár slov o manželstve. Jeho cieľom je trvalo spojiť muža a ženu, aby sa usilovali mať deti a spoločne ich vychovali. Manželstvo má poslanie, ako žiadna iná inštitúcia. Zaslúži si preto aj osobitné postavenie a primerané výhody. Preto nemožno hovoriť o diskriminácii, ak iným vzťahom nedávame rovnaké uznanie a výhody. Alebo ešte inak: ak by sme nerovnakým vzťahom dali rovnaké výhody, nebolo by to spravodlivé. Praktické problémy spoločného života nemanželov by sa preto nemali používať ako trik na zavedenie manželských imitácií.
Je však pravda, že určité právne možnosti na uľahčenie (úpravu) spoločného života, by mali mať aj iní ľudia, nie len manželia. LGBTI aktivisti tvrdia, že využívanie existujúcich inštitútov (napr. plná moc) LG ľuďom nestačí, pretože sú nepohodlné a komplikované. Pre spokojný život preto potrebujú registrované partnerstvá.
Lenže, ak je úprava občiansko-právnych inštitútov nedostatočná, prečo ju nezlepšiť? Pomohlo by to všetkým ľuďom, ktorí tieto inštitúty využívajú.
Niekto by tiež mohol namietať, že príprava kvalitnej zmluvy či plnomocenstva vyžaduje pomoc právnika a môže byť preto drahá. Tu vidím priestor pre LGBTI organizácie (ktoré aj tento rok čerpajú desiatky tisíc eur z verejných zdrojov), aby takúto vzorovú zmluvu či plnomocenstvo pripravili a zadarmo ju sprístupnili. Takto by mohli pomôcť nielen homosexuálom, ale všetkým ľuďom, ktorí chcú mať dobrú zmluvu.
A teraz k tej diskriminácii. Vezmime si situáciu Márie a Anny, ktoré žijú v spoločnej domácnosti, starajú sa o seba, chcú po sebe dediť, chcú byť informované o svojom zdravotnom stave a vzájomne si pomáhať pri vybavovaní svojich záležitostí. Chcú spolu zostarnúť a byť si oporou aj v starobe.
Ak by existovalo registrované partnerstvo, Mária a Anna by ho nikdy neuzavreli. Sú totiž sestry. Obe bezdetné vdovy. A už iste by registrované partnerstvo neuzavreli aj spolu s Jánom, ich bratrancom, ktorý sa k nim tiež plánuje nasťahovať.
Mária a Anna si tiež zaslúžia právne možnosti na uľahčenie spoločného života, minimálne také, ako ktorýkoľvek dvaja gejovia, ktorí sa rozhodnú spolu zdieľať svoj život. To, že Mária a Anna spolu sexuálne nežijú, ani nie sú lesby, by ich nemalo znevýhodňovať.
Zavedenie registrovaných partnerstiev s cieľom uľahčovať spoločný život nepovažujem za dobrý nápad. Nezabúdame na Máriu a Annu? Oni si snáď nezaslúžia mať k dispozícii funkčné právne inštitúty? Ak tieto inštitúty naozaj majú nedostatky, treba ich odstrániť pre všetkých ľudí, nielen pre (homo)sexuálnych partnerov. Mária a Anna by sa inak ocitli v nevýhodnejšej situácii v porovnaní s registrovanými partnermi. Myslím, že takúto formu diskriminácie by sme nemali podporiť.
Článok môžete podporiť na vybraliSME (kliknutím na tlačítko Hlasuj).