O láske, manželstve, rozvodoch a referende
- Podrobnosti
- Uverejnené: utorok, 03. február 2015, 20:50
- Napísal: Patrik Daniška
V diskusii k prvej referendovej otázke sa kde-tu objaví aj tzv. „konzervatívny argument“ v prospech manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Ten vychádza z faktu, že inštitúcia manželstva pozitívne vplýva na stabilitu vzťahov zosobášených ľudí. Aby aj gejovia a lesby žili stabilnejším sexuálnym životom, mali by sme umožniť vstup do manželstva aj im. Tak sa ich životný štýl priblíži životnému štýlu heterosexuálnych manželov, z čoho budeme profitovať všetci.
Myslím, že si tento argument zasluhuje našu pozornosť. Pochopenie vzťahu medzi definíciou manželstva a záväzkom stability môže byť pre diskusiu o manželstve veľmi prínosné.
Aké majú ľudia (platí to aj pre politické strany) názory na definíciu manželstva a súčasne na záväzok jeho stability? Dalo by sa zovšeobecniť, že ľudia, pre ktorých je manželstvo výhradne zväzkom muža a ženy, sú skôr proti zjednodušovaniu rozvodov. Na druhej strane, ľudia uznávajúci homosexuálne zväzky inklinujú skôr k zjednodušovaniu rozvodov (ukážkový je príklad strany SaS). Alebo ešte inak – tí, pre ktorých je rozvod neprípustný, poväčšine uznávajú za manželstvo len vzťah muža a ženy. Prečo je to tak?
Pretože homosexuálne manželstvo a potreba dostupnosti rozvodu spolu nepriamo súvisia. A spolu súvisí aj manželstvo muža a ženy a potreba stability manželstva. Tieto dvojice postojov majú spoločného menovateľa – je ním určité chápanie toho, čo je to manželstvo.
Klasické chápanie manželstva vychádza z poznania, že muž a žena sú iní, že sa vzájomne dopĺňajú. Len vo vzťahu muža a ženy je možné vzájomné dopĺňanie na všetkých úrovniach, vrátane reprodukčnej. Muž potrebuje ženu a žena muža, aby mohli splodiť dieťa. Manželstvo tieto dve vzájomne sa dopĺňajúce polovičky spája – aby sa správali spôsobom, pri ktorom zvyčajne prichádzajú na svet deti, a keď deti prídu, aby ich spoločne vychovávali. Odovzdávanie života a výchova detí je prirodzeným naplnením manželstva. Manželia by teda mali byť spojení spôsobom, ktorý zodpovedá tomuto účelu manželstva – to znamená natrvalo. Ak takto chápeme manželstvo, potom pravidlo jeho nerozlučiteľnosti je logické a opodstatnené. Manželia robia dobre, ak sa nerozvedú, štát robí dobre, ak rozvodu bráni.
No je tu aj iné chápanie manželstva, ktoré je založené na citovej blízkosti partnerov. Manželstvo chápe ako láskyplný vzťah, ktorý môže vzniknúť medzi mužom a ženou, ale aj medzi dvoma mužmi či dvoma ženami. Samozrejme, všetci si želáme, aby láska manželom vydržala čo najdlhšie. Žiaľ, niekedy nevydrží. Vtedy už nemožno hovoriť o láskyplnom vzťahu; zotrvanie v manželstve by bolo väzením, prípadne pokrytectvom. Riešením je pokiaľ možno čo najrýchlejší a najmenej bolestivý rozvod. Štát by sa dopustil nespravodlivosti, ak by rozvod odmietal, alebo ho sťažoval.
Toto nové chápanie manželstva ako výhradne citového puta je v našej kultúre na vzostupe. Vidieť to najmä na prudko rastúcej krivke rozvodovosti v posledných desaťročiach, ale najnovšie aj na požiadavkách zaviesť manželstvá homosexuálov. Je dobré si uvedomiť, že niekde v hĺbke ide o vzájomne prepojené javy. Čím viac sa takéto nové chápanie manželstva udomácni, tým menej bude záväzok stability manželstva dávať ľuďom zmysel. Súhlasím s tvrdením, že zavedenie homosexuálnych manželstiev priblíži ich životný štýl k životnému štýlu heterosexuálnych manželov. To priblíženie však pôjde opačným smerom, ako by sme si želali – a síce, odklon od klasického chápania manželstva ešte viac posilní presvedčenie, že manželstvo, ktoré neprináša citové naplnenie, treba rozviesť. Tak zavedenie homosexuálnych manželstiev nepriamo prispeje skôr k oslabeniu stability manželstiev, ako k ich rozšíreniu.
Na záver pár slov o láske v manželstve
Láska a manželstvo spolu súvisia, veď manželia sľubujú, že sa budú milovať a ctiť po všetky dni svojho života. Nejde tu o záväzok celý život pociťovať zamilovanosť ako v svadobný deň. City sa nedajú ovládať vôľou, a teda nemôžu byť ani predmetom sľubu. Podstata toho, čo si manželia sľubujú je, že sa budú k sebe určitým spôsobom správať. Takýto manželský záväzok má zmysel aj vtedy (a možno obzvlášť vtedy), ak sa pocit zamilovanosti vytratí. Ak sa tento záväzok dodržiava, môže to niekedy pomôcť aj prinavrátiť pocity lásky. V každom prípade, láska k manželstvu neodmysliteľne patrí. Láska ako slobodné rozhodnutie a záväzok pre určité konanie. Takéto rozhodnutie dokážeme spraviť na celý život.
Foto: Flickr, by Dennis Skley is licensed under CC BY 2.0
Článok môžete podporiť aj prostredníctvom vybraliSME (kliknutím na Hlasuj).