Od nediskriminácie k prenasledovaniu
- Podrobnosti
- Uverejnené: piatok, 20. marec 2015, 20:40
- Napísal: Patrik Daniška
Na budúci týždeň bude pred súdom stáť Daniel McArthur pre obvinenia z diskriminácie pre sexuálnu orientáciu. V máji 2014 prišiel do jeho pekárne Ashers Baking Co. v Severnom Írsku zákazník, ktorý si objednal tortu so sloganom „Support Gay Marriage“ („Podpor homosexuálne manželstvo“). Pekáreň odmietla takúto tortu spraviť, pretože slogan odporuje ich kresťanskému presvedčeniu. Zákazníkom bol Gareth Lee, LGBT aktivista, ktorý následne pekáreň udal, pretože sa cítil byť diskriminovaný pre svoju sexuálnu orientáciu.
Podobný prípad sa stal aj v Prešove. Zákazník si cez internet objednal tlač materiálu s homosexuálnou tematikou. Tlačiar jeho objednávku odmietol vybaviť s odôvodnením, že obsah materiálu sa prieči presvedčeniu, hodnotám a viere, ktorú vyznáva. Slovenská obchodná inšpekcia konštatovala, že podnikateľ odmietol poskytnúť službu na základe sexuálnej orientácie objednávateľa, čím porušil zákon. Tlačiar sa rozhodol ospravedlniť.
Takýchto prípadov je oveľa viac. Napríklad prípad fotografky Elaine Huguenin, ktorá odmietla fotiť homosexuálnu svadbu. Alebo cukrární Melissy a Aarona Kleinových a Jacka Phillipsa. Alebo kvetinárky Barronelle Stutzman. Alebo manželov Odgaardových, ktorý odmietli prenajať priestory svojej galérie na homosexuálnu svadbu.
Na týchto prípadoch sa dá ukázať, ako sa boj proti diskriminácii homosexuálov zneužíva na perzekúciu ľudí, ktorí nesúhlasia s LGBT ideológiou.
Jednu vec je potrebné povedať veľmi jasne: ľudia s homosexuálnou orientáciou by nemali byť diskriminovaní. Ak niekto príde do pekárne a vypýta si chlieb, predavač by mu chlieb nemal odmietnuť predať len preto, že je homosexuál.
Prípad pekárne Ashers je však iný. Pekáreň nemala problém spraviť „Happy Birthday“ tortu pre homosexuála. Mala problém spraviť „Support Gay Marriage“ tortu, pričom sexuálna orientácia zákazníka nebola podstatná. Ako hovorí Daniel McArthur, zákazníka nepoznali, a teda ani nevedeli, či je homosexuál. Napriek tomu úrad označil ich postup za diskrimináciu pre sexuálnu orientáciu.
Tu sa dostávame k dôležitému faktu: nikomu z vyššie uvedených podnikateľov neprekážala sexuálna orientácia ich klientov. Prekážalo im, že by mali použiť svoju prácu a talenty na podporu niečoho, s čím zásadne nesúhlasia – popieranie manželstva ako zväzku muža a ženy, či legitimizáciu nemorálneho správania. Podnikatelia týmto svojim postojom nechceli popierať práva svojich zákazníkov, práve naopak, využívali svoje ľudské právo konať v súlade so svojím svedomím a presvedčením.
Zatiaľ som nezachytil žiadny medializovaný prípad, kedy by nejaký podnikateľ naozaj odmietol obslúžiť klienta pre jeho sexuálnu orientáciu (teda: „Nepredám ti chlieb, lebo si gay.“). Netvrdím, že sa takéto prípady nedejú. Všetky doteraz medializované prípady „diskriminácie“ homosexuálov však boli skôr o zneužití inštitútu nediskriminácie na prenasledovanie pekárov, fotografov, tlačiarov, kvetinárov a iných, aby ich nútili spolupodieľať sa na niečom, s čím nesúhlasia.
Hoci je odmietanie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie vo svojej podstate správny koncept, jeho nevhodné a totalitné formy uplatňovania spôsobujú vážne problémy pre základné práva a slobody občanov. Situácia sa výrazne zhoršuje tam, kde sa do právneho poriadku zavedie inštitút, ktorý legalizuje formy spolužitia, ktoré časť občanov považuje za zásadne nemorálne, a to hlavne registrované partnerstvá či „manželstvá“ homosexuálov. Ak štát niečo uznáva za normu, má (prirodzenú) tendenciu vyžadovať od svojich občanov, aby to tiež uznávali. To je jeden z dôvodov, prečo by sme takéto inštitúty na Slovensku nemali nikdy zaviesť.