Účel nesvätí hniezda záchrany
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 17. august 2017, 23:02
OSN opäť raz od nás žiada nezmysly. No v jednej veci má pravdu, hniezda záchrany nie sú dobrá vec. Deti by sa jednoducho odkladať nemali.
Najväčší problém má OSN s hniezdami záchrany preto, že umožňujú anonymné opustenie dieťaťa, čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Podľa dohovoru má každé dieťa, pokiaľ je to možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Vytvorenie legálneho mechanizmu na anonymné odkladanie detí porušuje toto právo.
Namiesto verejne prístupných inkubátorov odporúča OSN radšej využívať alternatívy. Prvou, ktorú spomína, sú služby plánovaného rodičovstva. OSN sa skrátka nezaprie. Ale okrem toho odporúčajú aj možnosti poradenstva a sociálnej podpory pre neplánované tehotenstvá, čo je presne to, čo sme žiadali aj počas Národného pochodu za život.
Ako posledné riešenie odporúča možnosť utajeného pôrodu v nemocnici, kedy žena nerodí potajomky niekde ukrytá, ale v pôrodnici, pričom v jej dokumentácii sa osobné údaje dieťaťa neuvádzajú, a rovnako tak ani v dokumentácii dieťaťa. Tie sú archivované na ministerstve zdravotníctva.
Právo poznať svojich rodičov
Právo poznať svojich rodičov je dôležitá vec. Keď sú deti adoptované, alebo z iného dôvodu nepoznajú svojho rodiča, prídu do veku, kedy začnú po svojom pôvode pátrať. Je to to najprirodzenejšie, čo môžu robiť. Každá informácia je cenná, len ju treba vedieť citlivo podať. A hoci aj ťaživá pravda je lepšia ako nič. Dieťa sa tak vie lepšie vysporiadať so svojím osudom, vie lepšie pochopiť, odpustiť, vyliečiť zranenia. To nie je malá vec. Adoptované deti, ktoré sa ocitli v hniezdach záchrany, sú z tohto hľadiska na tom najhoršie.
Poznatky o biologickom pôvode predchádzajú aj možným incestným vzťahom (umelé oplodnenie s darovanými pohlavnými bunkami je v tejto veci najväčší problém). Cenné sú tiež informácie o dedičných chorobách, ktoré môžu pomôcť pri liečbe v budúcnosti. O toto všetko dieťa odložené do hniezda záchrany nenávratne prichádza.
Umyté a nakŕmené
Rozhodne najsilnejším argumentom pre zachovanie babyboxov je možná záchrana života dieťaťa. Veď aj preto sa na Slovensku volajú hniezda záchrany, a aj preto má tento inštitút podporu v časti konzervatívnych kruhov. Tvrdiť však, že deti, ktoré sa nájdu v hniezdach, by inak prišli o život, je len domnienka, do veľkej miery živená marketingom a ušľachtilou túžbou zachraňovať životy. Aby sme však takýto súvis mohli potvrdiť, vyžadovalo by si to poznať skutočné príbehy a mentalitu žien, ktoré dieťa odložili, čo je nereálne. Tie matky, ktoré si odloženie dieťaťa do babyboxu rozmysleli a chcú ho späť, akurát ako vrahyne nepôsobia.
„Ženy, ktoré dieťa zanesú do hniezda záchrany, nie sú tie isté ako ženy, ktoré dieťa zavraždia.“
Ak dieťa skončí v hniezde záchrany, vôbec to neznamená, že bez hniezda by prišlo o život. Skôr naopak. Matka, ktorá zabije svoje dieťa po pôrode alebo ho odhodí niekde do koša, koná v zvláštnom psychickom stave vyvolanom pôrodom. V trestnom zákone na to máme osobitnú skutkovú podstatu – vražda novonarodeného dieťaťa matkou, s nižšou trestnou sadzbou ako v prípade „bežnej“ vraždy.
Naopak, matka, ktorá dieťa zanesie do babyboxu, dieťa najskôr umyje, nakŕmi, oblečie, prípadne mu priloží nejakú hračku na pamiatku. Tento úplne odlišný spôsob správania sa k dieťaťu napovedá skôr o tom, že ide o odlišné kategórie žien. Skrátka, ženy, ktoré dieťa zanesú do hniezda záchrany, nie sú tie isté ako ženy, ktoré dieťa zavraždia.
Marketing hovorí, že dieťa v hniezde záchrany rovná sa dieťa zachránené od vraždy. S istotou ale vieme povedať len to, že dieťa v hniezde záchrany znamená dieťa, ktoré nebude poznať svoj pôvod.
Porušenie princípov rodinného práva
Čo ma však na verejne prístupných inkubátoroch vyrušuje najviac, je ich rozpor s najdôležitejšími princípmi rodinného práva. Počnúc medzinárodnými dohovormi, ústavou, zákonom o rodine a trestným zákonom, právo uznáva princíp, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť starať sa o svoje deti. Ak sa otec zbavuje povinnosti platiť výživné na dieťa, je to trestný čin, a oprávnene. Ak sa matka zbavuje dieťaťa samého, o trestný čin už nejde. Nie je to nezmysel?
V našom trestnom zákone máme dve dôležité skutkové podstaty – odloženie dieťaťa (na mieste, kde mu nehrozí ohrozenie života) a opustenie dieťaťa (ak hrozí nebezpečenstvo smrti alebo ohrozenia zdravia). Tieto trestné činy majú svoje opodstatnenie – rodičia sa nemôžu len tak zbaviť svojho dieťaťa.
V našej legislatíve máme však výnimky z tohto pravidla – napríklad hniezda záchrany či umelý potrat (spolu s praxou vyhadzovania nepekne sa vyvíjajúcich a nepotrebných detí pri umelom oplodnení). Potrat a odloženie dieťaťa sú rôznymi plodmi tej istej myšlienky, že rodič sa môže zbaviť svojho dieťaťa. Jedna vec je pomáhať opusteným deťom, no celkom iná je uľahčovať, aby boli opustené.
Sú menej zlé aj dobré riešenia
Ak sa rodičia nemôžu o dieťa starať, majú aj iné možnosti. Jednou z nich je už spomínaný utajený pôrod v nemocnici, čo nie je ideálne riešenie, ale aspoň matka rodí v nemocnici, dokumentácia existuje v archíve ministerstva a o utajený pôrod sa žiada pred pôrodom, čiže sa nemôže stať, že matka či rodičia si až dodatočne rozmyslia, že dieťa nechcú, lebo...
Ak sú tu objektívne dôvody, pre ktoré sa rodičia nemôžu dlhodobo starať o dieťa, vhodnejším riešením je udelenie súhlasu na adopciu dieťaťa. Adopcia môže prebehnúť ešte rýchlejšie ako pri utajenom pôrode či odložení dieťaťa a dieťa bude mať aspoň základné informácie o svojom biologickom pôvode.
Najlepšie je, samozrejme, pomôcť matke, aby si dieťa nechala. Ak príde rodiť do nemocnice alebo sa rozhodne pre súhlas s adopciou, má šancu, že natrafí na niekoho, kto ju vhodne usmerní, povzbudí a pomôže. Ak porodí tajne niekde na chate a dieťa zanesie do hniezda, o tejto skúsenosti sa nebude s ľuďmi rozprávať.
Záchrana života je dobrý cieľ. Ale ak má byť skutok dobrý, musí byť dobrý aj prostriedok. Legalizovať a podporovať anonymné odloženie dieťaťa takýmto dobrým prostriedkom nie je.
Ilustračná fotka: Flickr, U.S.Army, Aaron Haney: Son in the Tub, licencia CC BY 2.0
Článok vyšiel pôvodne na Postoji.