Human rights and Family policy Institute

Transsexualizmu sa v Európe darí aj vďaka súdom, ale na Balkáne platí opak. Text ukazuje, ako sa bulharské súdy vzopreli aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva. Píše Patrik Daniška.

Súdny aktivizmus Európskeho súdu pre ľudské práva v aktuálnych ideologických témach, ako sú gender a LGBT, je obzvlášť divoký. A bude to ešte horšie. Je preto veľmi dôležité, aby sme sa ako krajina, ale aj celý región strednej a východnej Európy, zamysleli nad otázkou, ako na excesy tohto súdu reagovať. Cieľom, ktorý treba dosiahnuť, je ochrana základných noriem nášho práva, a možno trochu paradoxne aj ochrana samotných ľudských práv, ktoré tento súd čoraz viac prekrúca. Jednou z možných ciest je adekvátna reakcia vnútroštátnych súdov. Cenný príspevok do diskusie z tohto uhla pohľadu ponúka séria rozhodnutí bulharských súdov (Ústavného súdu Bulharska a Najvyššieho kasačného súdu Bulharska) v téme úradného prepisu pohlavia.

Rozhodnutie o protiústavnosti Istanbulského dohovoru

Základom je Rozhodnutie č. 13 z 27. júla 2018 v ústavnoprávnej veci č. 3/2018, ktorým Ústavný súd Bulharska vyslovil nesúlad Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) s Ústavou Bulharskej republiky.

Ústavnému súdu sa nepozdávalo, že Istanbulský dohovor používa na označovanie mužov a žien raz výraz pohlavie (sex) inokedy zase gender. Keďže bulharský jazyk pozná len slovo pohlavie, tak si súd v rozhodnutí pomohol odkazom na anglickú a francúzsku verziu slova gender: „Výraz ‘gender’/’genre’ existuje v rámci Dohovoru ako samostatná kategória odlišná od pohlavia ako biologického konceptu. Dohovor rozdeľuje biologický a sociálny rozmer pohlavia a presahuje rámec binárnosti pohlavia ľudského druhu.“ Neskôr súd upozorňuje na ďalšiu novú chránenú kategóriu „gendrová identita“, ktorú Istanbulský dohovor nastoľuje, a píše: „Tieto pojmy sa vyvíjajú do takej miery, že novšie pojmy môžu vylúčiť staršie, napríklad, že pohlavie je biologicky dané. Z tohto hľadiska môže mať biologický muž ženský ‘gender’/‘genre’ a naopak. To vedie k možnosti, že si jednotlivec podľa vlastnej vôle zvolí inú ‘gendrovú identitu’, ktorá sa nemusí zhodovať s biologickou. Takéto chápanie vyjadruje prvky ‘gendrovej ideológie’ – súboru myšlienok, presvedčení a viery, že biologicky určené pohlavné znaky sú nepodstatné, a že podstatná je len gendrová sebaidentifikácia.“

Súd kritizuje túto „terminologickú dualitu“ práve v kontexte boja proti násiliu na ženách, pretože ju vníma ako zahmlievanie rozdielu medzi mužmi a ženami, v dôsledku čoho stráca princíp rovnosti zmysel. Do tej miery, do akej sa výraz gender vzďaľuje od biológie (muž/žena) „sa Dohovor vzďaľuje od deklarovaného účelu ochrany žien pred všetkými formami násilia.“ Inými slovami by sme sa mohli spýtať, ako chce vlastne Dohovor chrániť ženy, keď ani nevie, čo je žena?!

Rozhodnutie ústavného súdu však svojou povahou presahuje tému násilia na ženách. Pre otázku transsexuality je dôležité najmä konštatovanie, že bulharská ústava, ako aj celý jej právny poriadok, vychádza z pohlavnej binárnosti ľudského druhu, pričom spoločenský rozmer pohlavia nijako neoddeľuje od biologického.

Súd upozorňuje, že podľa bulharskej ústavy biologické pohlavie „žena“ je spojené so sociálnou rolou „matka”, ako aj s „pôrodom“ a „pôrodnou starostlivosťou“. Zdôrazňuje, že manželstvo je v ústave definované ako „dobrovoľný zväzok muža a ženy“. Konštatuje, že „ústavný systém manželstva je založený na chápaní existencie dvoch biologicky určených pohlaví – mužského a ženského“ a teda „ústava určuje odlišné biologické pohlavie ako imperatív pre ľudí, ktorí chcú uzavrieť manželstvo.“ (Mimochodom, veľmi podobné ustanovenia máme aj v slovenskej ústave.)

Bulharská ústava teda nevytvára sociálne pohlavie, ktoré by bolo nezávislé od biologického pohlavia, ako to robí Istanbulský dohovor. Keďže Istanbulský dohovor by vyžadoval, „aby Bulharská republika zaviedla opatrenia zabezpečujúce právne uznanie iných ako biologických pohlaví, to by bolo v rozpore s ústavou.“ Preto ústavný súd dospel k záveru, že Istanbulský dohovor nie je v súlade s Ústavou Bulharskej republiky.

Nejednotný postup bulharských súdov pri prepise pohlavia

Bulharsko nemá vnútroštátnu legislatívu, ktorá by upravovala úradný prepis pohlavia. V praxi sa preto využívajú všeobecné normy pre zmenu údajov v štátnej evidencii, o ktorých rozhodujú civilné súdy. Prax súdov však bola nejednotná – niektoré súdy žiadostiam transsexuálov o úradnú zmenu pohlavia nevyhoveli, iné áno, pričom nejednotné boli aj v tom, aké potvrdenie vyžadovali pre úradnú zmenu. Niektoré súdy vyžadovali potvrdenie o chirurgickej zmene na pohlavných orgánoch, iným stačilo napríklad potvrdenie o hormonálnej tranzícii. Každý súd riešil túto otázku po svojom a nejednotný bol postup aj na Najvyššom kasačnom súde Bulharska, ktorý je najvyšším súdom v občianskych a trestných veciach. Do situácie zasiahlo aj spomínané rozhodnutie ústavného súdu o protiústavnosti Istanbulského dohovoru z roku 2018, na základe ktorého sa ešte viac súdov rozhodlo zamietať žiadosti o úradný prepis pohlavia.

Najvyšší kasačný súd preto v júni 2020 začal konanie v právnej záležitosti č. 2/2020 s cieľom prijať výkladové rozhodnutie, ktoré zjednotí postup všetkých súdov v tejto veci. Otázka, ktorú sa súd rozhodol posúdiť, bola formulovaná nasledovne: „Je prípustné, a za akých podmienok môže súd podľa zákona o evidencii obyvateľstva povoliť zmenu údajov v evidencii osobného stavu žiadateľa, ktorý tvrdí, že je transsexuálna osoba?“

Ďalší vývoj však ukázal, že to vôbec nebude ľahká úloha. Do hry totiž vstúpili dva rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý otázku gendru riešil celkom inak ako bulharský ústavný súd. Štrasburský súd v spomínaných dvoch rozhodnutiach kritizoval Bulharsko pre porušenie práv transsexuálnych osôb na prepis pohlavia.

ESĽP zaviazal Bulharsko prepisovať údaje o pohlaví

Zo Štrasburgu prišli dva rozsudky, ktorými európsky súd zaviazal Bulharsko umožniť prepis pohlavia. Prvým je rozsudok z 9. júla 2020 vo veci Y. T. proti Bulharsku (sťažnosť č. 41701/16), ktorý bol vydaný mesiac po začatí interpretačného konania kasačného súdu.

Sťažovateľkou bola pani Y.T., biologická žena, ktorá sa v čase dospievania začala identifikovať ako muž. Sťažovateľka žila od roku 2008 so svojou partnerkou, ktorá v roku 2010 porodila dieťa vďaka darcovskej inseminácii. Pani Y. T. sa považovala za otca tohto dieťaťa. Po tom, ako si nechala odstrániť prsia, požiadala v roku 2015 bulharský súd o prepis svojho pohlavia, mena a rodného čísla v evidencii obyvateľstva, pretože tieto údaje podľa nej nezodpovedali realite. Mala záujem aj o ďalšie operácie na tzv. zmenu pohlavia, tie jej však bez predchádzajúceho uznania prepisu pohlavia súdnym rozhodnutím boli odmietnuté.

Prvostupňový súd jej návrhu na prepis pohlavia nevyhovel, čo potvrdil aj odvolací súd s odôvodnením, že operácia nezmenila skutočné pohlavie, len jeho morfológiu a vzhľad osoby. Údaj „pohlavie“ nebolo podľa bulharských súdov možné zmeniť, ak sa osoba narodila s opačnými fyziologickými pohlavnými znakmi. Samotné prianie osoby na zmenu pohlavia podľa bulharských súdov nestačí.

Na rozsudku ESĽP si treba všimnúť už to, že o sťažovateľke hovorí v mužskom rode, hoci k zmene pohlavia u nej nedošlo, a to ani v právnom zmysle. Podľa európskeho súdu žalovaný štát nedodržal svoj pozitívny záväzok nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi verejným a súkromným záujmom a konštatoval porušenie článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Súd sa odvolal na skoršiu judikatúru, podľa ktorej právo na rešpektovanie súkromného života zahŕňa aj oblasť identifikácie v rámci pohlavia.

Európsky súd pre ľudské práva vytkol Bulharsku najmä dve veci. Po prvé to, že vnútroštátne súdy nekonkretizovali, aké dôvody verejného záujmu viedli k zamietnutiu žiadosti o zmenu pohlavia, a tým ani nevyvážili verejný a súkromný záujem. Po druhé to, že v iných prípadoch bulharské súdy súhlasili so zmenou pohlavia, teraz však nie, pričom rigidnosť tohto rozhodnutia postavila žiadateľku do znepokojujúcej pozície, v ktorej mohla zažívať pocity zraniteľnosti, poníženia a úzkosti.

Ďalšie rozhodnutie ESĽP prišlo o dva roky neskôr v Rozsudku z 27. septembra 2022 vo veci P. H. proti Bulharsku (žiadosť č. 46509/20). Ide o prípad biologického muža, ktorý podstúpil chemickú tranzíciu a následne žiadal bulharský súd, aby mu prepísal pohlavie na ženské. Prvostupňový súd jeho žiadosti vyhovel, odvolávajúc sa na európsku judikatúru. Odvolací súd však toto rozhodnutie zrušil. Dôvodil tým, že pojem „pohlavie“ je geneticky určený a nemôže sa zmeniť v období medzi narodením a smrťou osoby, a tiež tým, že sociálne a psychologické ašpirácie jednotlivca nemôžu byť samy osebe dôvodom na zmenu občianskeho stavu. Odvolací súd argumentoval aj tým, že podľa bulharského práva nie je možné vykladať výraz pohlavie inak ako v zmysle, ktorý mu prisudzuje ústava a právne predpisy, to znamená ako biologický stav stanovený pri narodení. Tento výklad podľa súdu vychádza zo špecifickej identity národa, zakorenenej v hodnotách kresťanstva, ktoré sa budovali po stáročia. Toto rozhodnutie odobril aj Najvyšší kasačný súd.

Európsky súd pre ľudské práva aj v tejto veci zopakoval, že rozhodnutie musí sledovať spravodlivú rovnováhu medzi verejným záujmom a súkromným záujmom sťažovateľa dosiahnuť zmenu svojho občianskeho stavu. Ani v tomto prípade však podľa ESĽP bulharský súd presnú povahu tohto verejného záujmu bližšie nešpecifikoval. Odvolanie sa na existujúci právny základ a bulharské kresťanské tradície nepovažoval za dostatočné. Štrasburský súd upozornil aj na nejednotnú judikatúru, na základe čoho žalobca môže oprávnene tvrdiť, že je touto situáciou postihnutý. Súd teda opäť konštatoval, že Bulharsko porušilo článok 8 Dohovoru.

Ústavný súd potvrdil biologický základ pohlavia

Najvyšší kasačný súd Bulharska sa v rámci interpretačného konania obrátil aj na Ústavný súd Bulharska so žiadosťou o výklad pojmu „pohlavie“ podľa bulharskej ústavy a či má význam iný ako biologické pohlavie.

Bulharský ústavný súd prijal dňa 26. októbra 2021 Rozhodnutie č. 15 v ústavnej veci č. 6/2021, v ktorom jednoznačne potvrdil, že výraz „pohlavie“ treba podľa ústavy chápať len v jeho biologickom zmysle. Uviedol, že pri výklade tohto ústavného pojmu treba v prvom rade skúmať vôľu ústavodarcu pri prijímaní ústavy v roku 1991. Ten podľa súdu jednoznačne chápal pohlavie v biologickom význame. Vyplýva to okrem iného aj z faktu, ako sa výraz pohlavie používa v ústave v súvislosti s definíciou manželstva a materstva, ale aj z bulharských tradičných hodnôt, najmä východného pravoslávneho vierovyznania, ktoré je podľa ústavy tradičným bulharským náboženstvom.

Ústavný súd pritom nepopiera, že by existovali ľudia, ktorí cítia nesúlad medzi biologickým pohlavím a pociťovanou gendrovou identitou. Uvádza tiež, že tieto osoby majú „právo identifikovať sa s jedným alebo druhým pohlavím a vyjadrovať sa a komunikovať v súlade s tým v ich spoločenskom živote“. Napriek tomu „súd zdôrazňuje, že princípy a ustanovenia súčasnej ústavy neumožňujú vyvodiť pozitívny záväzok štátu zohľadniť právne sebaurčenie osôb k inému ako biologickému pohlaviu, pretože by to bolo nezlučiteľné s vyššie objasneným obsahom ústavného pojmu ‚pohlavie‘ ako základu pre ústavnú a zákonnú úpravu manželstva a rodiny.“

Najvyšší Kasačný súd sa rozhodol rešpektovať bulharskú ústavu

Postoje Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Bulharska sa dostali do vzájomného rozporu. To postavilo Najvyšší kasačný súd do nezávideniahodnej situácie, v ktorej si musel vybrať stranu. Súd sa pomerom hlasov 28 k 21 rozhodol poslúchnuť základný zákon svojho štátu.

Najvyšší kasačný súd prijal dňa 20. 02. 2023 Výkladové rozhodnutie č. 2/2020 s týmto záverom: „Objektívne hmotné právo platné na území Bulharskej republiky neupravuje možnosť súdu pripustiť v konaní podľa kapitoly III oddielu VIII zákona o civilnej registrácii zmenu údajov o pohlaví, mene a rodnom čísle v evidencii obyvateľstva navrhovateľa, ktorý tvrdí, že je transsexuál.“

Súd sa pokúsil vyrovnať aj s rozhodnutiami ESĽP. Poukázal najskôr na starší rozsudok veľkej komory zo 16. 7. 2014 vo veci Hämäläinen proti Fínsku, podľa ktorého je štátu ponechaný priestor na uváženie, „či prijme alebo neprijme právne predpisy o právnom uznaní nového pohlavia transsexuálov po operácii“.

Hoci to možno na prvý pohľad znie ako dobrý argument, pravda je taká, že štrasburský súd už niekoľko rokov rozhoduje inak. Text dohovoru sa medzitým nezmenil, zmenila sa len rozhodovacia činnosť súdu, čo bolo vidieť aj na dvoch rozhodnutiach proti Bulharsku.

K tým sa kasačný súd tiež vyjadril, pričom sa vyrovnal najmä s dvoma argumentmi európskeho súdu – po prvé, že vnútroštátny súd neodôvodnil svoje rozhodnutie neprepísať pohlavie rozumnými dôvodmi verejného záujmu, a po druhé, že je tu nejednotná prax súdov v Bulharsku, ktorá spolu s nedostatočným odôvodnením odmietnutia dostala sťažovateľa do ťažkej situácie. Bulharský kasačný súd k tomu uvádza: „Posledný argument odpadá po tomto rozsudku, ktorý zjednotí rozporuplnú prax spôsobom záväzným pre všetky súdy v Bulharsku.“

Pokiaľ ide o prvý argument, prevažujúci verejný záujem nad záujmom transsexuálnych žiadateľov, aby im bolo umožnené zmeniť pohlavie v matrikách, ten vyplýva z rozhodnutia ústavného súdu, podľa ktorého „hodnotové chápanie spoločnosti, tvorené náboženstvom a morálkou, sa vyznačuje stabilitou a ustálenosťou ako regulátor správania, pričom ukladanie právnych oprávnení štátom v rozpore s ustálenými morálnymi a/alebo náboženskými normami a zásadami by sa vyznačovalo pochybnou legitimitou a ohrozovalo by ich regulačný potenciál.“

Najvyšší kasačný súd upozornil, že prepis pohlavia by mal dôsledky aj na iné subjekty, najmä deti, ktoré by po prepise pohlavia jedného z rodičov pochádzali od osôb rovnakého pohlavia, čo právo Bulharska neumožňuje. Taktiež zmena údajov týkajúcich sa pohlavia jedného z manželov by mala za následok manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia, čo opäť právo Bulharskej republiky neuznáva. „Pokiaľ ide o možnosť súdu povoliť zmenu pohlavia, uvedomujúc si jej právne dôsledky pre iné právne subjekty a spôsob, akým by bola vnímaná v spoločnosti, pri absencii verejného konsenzu a právnej úpravy, treba vychádzať z toho, že by bola v rozpore s verejným záujmom.“

Súd sa vyrovnal aj s otázkou prednosti medzi ústavou Bulharska a Európskym dohovorom o ľudských právach, a to tak, že podľa systematického výkladu bulharskej ústavy žiadna medzinárodná zmluva, ktorá má podľa článku 5 ods. 4 základného zákona účinok na území Bulharskej republiky, nemôže byť nadradená základnému zákonu rovnako, ako je nadradená a nahrádza vnútroštátne zákony a predpisy, ktoré sú s ňou v rozpore. To znamená, že Dohovor „nie je nadradený biologickému výkladu pojmu „pohlavie“ uvedenému v ústave.“

Nesúhlasné stanovisko 21 sudcov túto otázku videlo inak, a síce, že bulharskú ústavu treba interpretovať vo svetle rozhodnutí štrasburského súdu tak, aby postoje národných a medzinárodných súdov neboli vo vzájomnom rozpore.

ESĽP ako právna výzva

Príklad bulharských súdov ukazuje, že jednou z možných ciest, ako reagovať na súdny aktivizmus ESĽP je aj rozhodovacia činnosť národných súdov, ktoré sa nebudú báť vstúpiť do konfliktu so štrasburským súdom. Téma prepisov pohlavia v Bulharsku akiste nie je uzavretá vec, a dá sa očakávať, že na Bulharsko budú podané ďalšie žaloby, a prídu ďalšie rozhodnutia ESĽP odsudzujúce Bulharsko, ku ktorým bude treba opäť zaujať postoj.

Pre nás a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy je dôležité si uvedomiť, že rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré pôjdu proti základným normám a ústavným hodnotám jednotlivých štátov, budú pribúdať. Je len otázkou času, kedy sa v takýchto situáciách ocitne aj Slovensko. Preto sa nám treba začať zamýšľať, ako na tento problém reagovať.

Argumenty bulharských súdov sú však pre nás cenné aj z toho hľadiska, že bulharská a slovenská ústava sú si v otázkach pohlavia, manželstva a rodiny veľmi podobné a môžu byť inšpiratívne aj pre vnútroštátny právny diskurz.