Human rights and Family policy Institute

Náš zákonodarca mal našliapnuté, že obnoví poriadok v slovenskom práve a postaví veci späť na nohy. Žiaľ, navrhovatelia sa trochu nepochopiteľne rozhodli, že pri novele zákona o mene a priezvisku sa vydajú opačným smerom a spôsobia opak. Efekt novely zákona o rodných číslach sa vytratí.

Potešil som sa návrhu novely zákona o rodnom čísle, pretože je závanom zdravého rozumu. Ten návrh v podstate hovorí, že údaj o pohlaví (tak, ako je obsiahnutý v rodnom čísle) má vyjadrovať pohlavie človeka. Tento návrh vnímam ako primeranú reakciu zákonodarcu, ktorý reaguje na excesy výkonnej a súdnej moci a snaží sa navrátiť vnútornú logiku do nášho práva.

Pred tridsiatimi rokmi sa na Slovensku prijal zákon, ktorý umožňuje na papieri zmeniť pohlavie. Už vtedy to bol nezmysel; všetci vieme, že pohlavie sa zmeniť nedá. Povedzme však, že to bol akýsi pokus uľahčiť ťažký osud osôb s transsexuálnou poruchou. Od začiatku to bol chybný prístup, lebo namiesto toho, aby sme ľuďom pomohli zbaviť sa falošnej predstavy o sebe (ako to robíme pri iných poruchách), sme ich vo falošnej predstave začali utvrdzovať. Štát však nastavil pravidlá tak, aby minimalizoval negatívne dopady na vnútorný súlad práva a niektorých právnych vzťahov. V praxi (nie však v zákone) sa zaviedlo pravidlo, že osoba, ktorej sa má prepísať pohlavie, musí najskôr podstúpiť takzvanú „zmenu pohlavia“ vrátane chirurgického zásahu. Kastrácia mala zabezpečiť, že sa nám rodinné právo nezosype ako domček z kariet, najmä odveké pravidlá určovania rodičovstva, ktoré vychádzajú z biologickej reality.

V posledných rokoch sa však veľa zmenilo. Z diagnózy sa stáva právo. Z malého množstva extrémnych prípadov sa stáva epidémia. Exekutíva prijíma predpisy (odborné usmernenie a štandardy), ktoré prekračujú mantinely výkonnej moci a zásadne zasahujú do rodinného a ústavného práva. Aj Najvyšší správny súd rozhoduje v tej istej línii, pričom pri svojom rozhodovaní ignoruje potrebu aspoň ako-tak zachovať konzistentnosť právneho poriadku. Domček z kariet sa zosypal. Za týchto okolností je povinnosťou zákonodarcu, aby na vzniknutú situáciu reagoval.

Právo niekedy ľuďom pripadá ako bludisko – pomôžem si týmto obrazom. Keď zle odbočíte už na prvej križovatke, neprejdete bludiskom, kým sa nevrátite na začiatok, aby ste odbočili správne. Keď do práva vpustíme nezmysel, ďalšie absurdnosti sa budú už len nabaľovať. Treba sa vrátiť späť na miesto, kde sa spravila chyba, a opraviť ju. Preto sa teším návrhu novely zákona o rodných číslach a myslím, že ho treba prijať.

O to viac ma sklamalo, že tí istí predkladatelia navrhli cez pozmeňovací návrh novelizovať aj zákon o mene a priezvisku, aby zakotvili možnosť dávať si mená opačného pohlavia. V zákone o mene a priezvisku sa totiž nachádza pravidlo, že osobe mužského pohlavia nemožno určiť ženské meno a naopak. Navrhovatelia však navrhujú, že „osobe mužského pohlavia je možné určiť ženské meno a naopak v prípade predloženia lekárskeho potvrdenia“. A tiež: „Fyzickej osobe sa zmena mena alebo zmena priezviska povolí vždy na základe predloženia lekárskeho potvrdenia.“

Čiže pohlavie bude mužské, ale meno ženské. A to má aký význam? To nás naozaj štát chce všetkých nútiť, aby sme ľudí oslovovali klamlivými menami? Navyše, o niekoľko rokov rodné čísla zaniknú a prejdeme na neutrálny identifikátor. Efekt novely zákona o rodných číslach sa vytratí.

Logika novely zákona o rodných číslach správne vychádza z biologickej reality o človeku, pretože umožní prepis pohlavia len na základe predloženia genetického testu. Ak sa napríklad stala chyba a dieťaťu zapísali nesprávne pohlavie, toto sa bude dať opraviť. Alebo ak niekto podstúpil tranzíciu a bude sa chcieť vrátiť späť, údaj o pohlaví sa bude dať opraviť. Presne takto by bolo treba novelizovať aj zákon o mene a priezvisku. Informácia o pohlaví sa nachádza až na troch miestach – v samotnom údaji o pohlaví, v rodnom čísle aj v mene a priezvisku, pretože väčšina mien je mužských alebo ženských. Pritom o zmene rodného čísla rozhoduje ministerstvo vnútra, matriku vedú obce a zmenu mena a priezviska povoľuje okresný úrad. Príslušné zákony by teda mali byť harmonizované a mali by obsahovať rovnaké podmienky pre zmenu údajov, aby nemal človek podľa jedného zákona pohlavie iné ako podľa druhého a aby všetky štátne inštitúcie postupovali jednotne.

Pozrime sa, ako je pozmeňovací návrh, ktorým sa má novelizovať zákon o mene a priezvisku, odôvodnený: „Navrhuje sa zosúladenie právnej úpravy novely o rodnom čísle so zákonom o mene a priezvisku, pretože oba právne predpisy pojednávajú o administratívnych zmenách oprávňujúcich príslušné orgány na vykonanie zmeny na základe lekárskeho posudku vydaného na základe lege artis postupu v prípade liečby osôb s diagnostikovanou poruchou pohlavnej identity – transsexualizmom. Disonancia právnych predpisov by v aplikačnej praxi mohla viesť k narušeniu garancie zásady právnej istoty z dôvodu nejednoznačnosti a možnej dvojkoľajnosti postupu jednotlivých orgánov oprávnených rozhodovať vo veci.“

Nech to čítam sprava, zľava, tak pozmeňovací návrh, ako je navrhnutý, robí presný opak(!).

Bulharské súdy v reakcii na súdny aktivizmus Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodli, že bulharská ústava pozná pohlavie, ktoré je biologicky dané. Bulharské právo žiadny gender nepozná, a preto štát gender ani neeviduje. Ľudia môžu mať gender, aký chcú, štát zaujíma len pohlavie, ktoré je kľúčové pre medziľudské vzťahy, zvlášť pre manželstvo a rodičovstvo. Jednoduché, zrozumiteľné a pravdivé.

V otázke pohlavia hovorí naša ústava to isté, čo bulharská. Náš zákonodarca mal našliapnuté, že postaví veci späť na nohy, ako to spravili bulharské súdy. No navrhovatelia sa rozhodli, aby sme sa hneď pri druhej križovatke vydali zlým smerom.