Human rights and Family policy Institute

Dnes má parlament na stole zákon o fiduciárnom vyhlásení, ktorý zavádza inštitút notársky registrovaných dôverníkov. Zákon je podľa ministra Karasa reakciou vlády na vraždu pred barom Tepláreň, a má uľahčiť životné situácie LGBT párov, a iných nezosobášených osôb.

Problém je, že tento zákon oslabuje jedinečné postavenie manželstva a rodiny.

Fiduciárne vyhlásenie je súkromnoprávny inštitút, porovnateľný s plnomocenstvom, alebo závetom. Na tento inštitút sa však majú naviazať niektoré výsady verejného práva (sociálneho zabezpečenia a pracovného práva), ktoré dnes patria rodine a manželom, ako je ošetrovné, výnimka zo zákazu nelegálnej práve a nelegálneho zamestnávania, platené pracovné voľno pri ošetrení, prestávka v čerpaní dovolenky, a podobne.

V pôvodnom návrhu zákona, ktorý bol predmetom medzirezortného konania, sa rodinné výhody verejného práva prenášali na dôverníkov v dvoch osobitných zákonoch. Do parlamentu prišiel návrh, do ktorého sa pridalo ďalších pätnásť takýchto zákonov. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní je teda zákon ešte horší, ako bol pôvodný návrh.

V niektorých zákonoch je pozícia fiduaciárneho dôverníka dokonca ešte silnejšia ako člena rodiny, lebo člen rodiny má nárok na výsady pri starostlivosti o iného člena rodiny, len ak spolu žijú v domácnosti, kým fiduciárni dôverníci nemusia ani žiť v jednej domácnosti.

Zákon je teda nastavený tak, že v mnohých situáciách kladie registrovaných dôverníkov na úroveň manželov a rodiny. Naša ústava však hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok, a tiež to, že manželstvo, rodina a rodičovstvo sú pod ochranou zákona. Navrhnutý zákon ide teda presne opačným smerom.

Udeľovanie rodinných výsad bez záväzkov (fiduciárne vyhlásenie možno kedykoľvek zrušiť) ešte viac oslabí záujem ľudí sa sobášiť. To je jednoznačne v rozpore so záujmom detí, pre ktoré je najlepšie, ak sa ich rodičia zosobášia. Preto možno povedať, že ide tu o proti-rodinnú politiku.

Nastavený mechanizmus umožní v budúcnosti ešte ďalšie oslabovanie výnimočnosti manželstva v záujme „dorovnávania“ práv. LGBT skupiny už dnes požadujú desiatky ďalších zmien s cieľom odstránenia domnelej diskriminácie. Homosexuálne páry by sme však mali porovnávať s inými nezosobášenými osobami, nie s manželstvom, ktoré má osobitné poslanie aj postavenie. Týmto ideologickým snahám o oslabenie rodiny sa treba postaviť.

Riziko zhoršenia starostlivosti o deti 

V prípade smrti rodiča sa oslabí možnosť súdu vybrať pre dieťa najvhodnejšieho poručníka a opatrovníka. Preferovaný bude registrovaný dôverník, ktorý bude mať prednosť pred biologickou rodinou dieťaťa. Ak sa na základe tohto zákona poručníkom stane napríklad lesbická priateľka matky, na osvojenie dieťaťa sa bude zo zákona vyžadovať jej súhlas. Osvojením však zo zákona zanikajú aj práva poručníka k dieťaťu. To povedie ku konfliktu záujmov – aby priateľka matky nestratila vplyv na dieťa, bude môcť blokovať adopciu do kompletnej rodiny (napríklad matkinho brata s manželkou).

Ide tu o zásah do rovnováhy v rodinnoprávnych vzťahoch s cieľom vyhovieť LGBT tlakom a oslabiť rodinné väzby. To všetko bude na úkor detí a rodiny.

Zákon prispeje k radikalizácii LGBT požiadaviek

Jedným z prezentovaných argumentov v prospech zákona je ten, že ním vyhovieme rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fedotova proti Rusku prijať registrované partnerstvá, a súd nám dá pokoj, ak by proti Slovensku smerovala prípadná žaloba.

Európsky dohovor o ľudských právach však hovorí, že rozsudok zaväzuje krajinu, ktorá je stranou sporu. V tomto prípade ňou bolo Rusko. Platí tiež, že každý prípad treba posudzovať individuálne. Reagovať takýmto spôsobom na prípad Fedotova sa mi zdá unáhlené.

Na mieste je skôr obava, že tento zákon oslabí pozíciu Slovenska. Každý ústupok LGBT požiadavkám sa nevníma ako hrádza, ale ako krok k radikálnejším požiadavkám. Najlepším prístupom ako sa chrániť pred gender ideológiou a LGBT agendou je neustupovať jej, ale držať sa ústavy, ktorá je základným zákonom štátu. A ústava hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok.

Osobitný problém predstavuje doterajšia komunikácia vlády v prospech tohto zákona. V podstate propaguje homosexuálne správanie ako normu správania, ktoré treba podporovať.

Zákon má byť reakciou na tragickú vraždu pred barom Tepláreň, pritom skutočné problémy, ako je radikalizácia mladých ľudí na internete, sa vôbec neriešia. Naopak, táto tragédia sa zneužíva proti rodinným hodnotám, ktoré naša spoločnosť uznáva, a ktoré povýšila na ústavné normy.

Najlepšie, čo môžu poslanci spraviť, je odmietnuť zákon o fiduciárnom vyhlásení a chrániť rodinné hodnoty a manželstvo v duchu, ako k tomu nabáda aj naša ústava.