Human rights and Family policy Institute

Domnievam sa, že časť takzvaného konsolidačného balíčka má ústavnoprávny problém. Ak to poviem v jednej vete, nový mechanizmus určovania rodičovského dôchodku spôsobí, že časť pracujúcich ľudí (zamestnancov aj SZČO) nebude viac oprávnená prispieť svojim rodičom na dôchodok.

A to vytvára ústavný problém.

Pripomeňme, že zavádzaný mechanizmus je presne taký istý, ako už roky funguje pri poukazovaní dvoch percent pre organizácie tretieho sektora. To znamená, že presne tí istí pracujúci, ktorí nemajú možnosť poukázať svoje dve percentá neziskovkám, prídu úplne aj o možnosť prispieť svojim rodičom na dôchodok.

Možnosť prispieť rodičom je však ukotvená v ústave: „Každý má právo rozhodnúť, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.“ (čl. 39 ods. 5 ústavy)

Inými slovami, každý, kto buď platí daň z príjmu, alebo dôchodkové starobné poistenie, má právo prispieť svojim rodičom na rodičovský dôchodok.

Dôležité je tu slovo „každý“.

Podľa konsolidačného balíčka to už každý nebude.

Časť pracujúcich ľudí má nárok na zníženie základu dane, prípadne na daňový bonus na deti, čo v ich prípade neraz znamená, že možnosť poukázať dve percentá minimálne vo výške troch eur nemajú. Predsa však títo ľudia riadne platia sociálne poistenie, čím spĺňajú ústavnú podmienku na to, aby mohli svojim rodičom prispieť na dôchodok.

Domnievam sa, že svoju kompetenciu by preto teraz mal využiť prezident Peter Pellegrini a vrátiť parlamentu zákon na prepracovanie tak, aby neoberal časť pracujúcich o ich ústavou chránené právo.

Iná možnosť je, že o tejto veci rozhodne Ústavný súd.

Článok vyšiel na Štandarde
Ilustračná fotka: Flickr, Gatis Diezins, Latvijas armija, licencia CC BY-NC-ND 2.0