O dva roky neskôr: Lekári tvrdili, že sa nikdy nebude smiať a on úsmevom rozžiari akékoľvek miesto
- Podrobnosti
- Uverejnené: utorok, 22. október 2013, 14:30
- Prečítané: 6290x
Nancy Flanders | LifeNews.com
Keď Len a Brada McKinstry čakali svojho syna Coltona, lekári ich rezolútne presviedčali, aby šli na potrat. Diagnostikovali mu totiž hydrocefalus, hromadenie tekutiny v mozgových komorách a prognóza nebola vôbec dobrá, skôr naopak. Lekári si boli istí, že chlapček neprežije. A keby sa predsa len narodil živý, lekári vraveli, že bude mať ťažko poškodený mozog.
„Sedemkrát nám bolo povedané, že by sme mali ísť na potrat,“ vysvetľuje pani McKinstry „a od troch rôznych lekárov. Keď nám to povedali prvýkrát, bolo to najťažšie, pretože to bol pre nás šok. Lekár sa mi snažil povedať o jeho mozgovom ochorení, ale ja som ho sotva počula. Všetko bolo rozmazané a mne sa krútila hlava. O týždeň neskôr sme išli k inému lekárovi [ ... ] a ten nám povedal, že najlepšie bude ukončiť tehotenstvo, a tiež to, že Colton to nezvládne. Aj keby, [ ... ] nikdy sa nebude smiať.“
Aj keď nechceli ísť na potrat, rozmýšľali nad tým, či by to nebolo to najlepšie pre ich syna. Povedali im, že by bolo sebecké nechať ich syna ďalej žiť, že potrat je preňho to najlepšie. Nakoniec sa obrátili k Bohu a uvedomili si, že Colton nebol stvorený len preto, aby zomrel pri potrate, ale že jeho existencia má nejaký dôvod. Takým dôvodom môže byť ukázať svetu, že aj lekári môžu robiť chyby. A v Coltonovom prípade spravili obrovskú.
Dva a pol roka po prvotnej diagnóze je Colton veselý, zlatý chlapec, šibal, ktorý rád všade lezie a hrá sa so svojimi sestrami. Hneď po pôrode ho operovali kvôli vypusteniu tekutiny a od tej doby prešiel mnohými ďalšími operáciami. Teraz ho čaká operácia, v rámci ktorej sa bude rekonštruovať lebka. Colton chodí na ergoterapiu a fyzikálnu terapiu a používa chodítko, aby sa mu ľahšie chodilo. Ale napriek tomu všetkému je rovnako živý ako každý malý chlapec, dokonca sám chodí, čo lekári nikdy nečakali. Jeho rodičia nemôžu byť pyšnejší.
„Lekári sú veľmi prekvapení,“ hovorí pani McKinstry, „a stále nám hovoria, že je na tom prekvapivo dobre a oveľa lepšie, ako si vôbec niekedy mysleli, že bude!“
Títo lekári nie sú prví ani poslední, ktorí dali rodičom nepresné informácie. Nedávno lekári povedali kongresmanke Jaime Herrera-Beutlerovej a jej manželovi Danovi, že ich nenarodená dcéra neprežije. Tento mesiac sa novonarodená Abigail stala prvým dieťaťom, ktoré prežilo Potterov syndróm. Navyše, existujú početné prípady zdravých detí, ktoré boli usmrtené po tom, čo im bola chybne diagnostikovaná vývojová abnormalita.
Coltonov život a život každého z týchto detí sú dôkazom, že aj lekári robia chyby. Koniec koncov, testy nie sú dokonalé a prenatálna diagnostika dáva mnoho falošných poplachov. A liečebné metódy a zásahy sa stále zlepšujú. Každý rodič, ktorý sa dozvie prenatálnu diagnózu svojho dieťaťa, by si mal vyžiadať aj druhé stanovisko a vždy milovať svoje dieťa natoľko, aby mu dal šancu. Colton žije, darí sa mu, a na dôkaz toho sa usmieva.
Ďakujeme LifeNews.com za možnosť preložiť a uverejniť tento skutočný príbeh. Anglická verzia príbehu je dostupná tu.