Vážený sudca Kennedy: otvorený list dieťaťa milujúcej lesbickej matky
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 05. február 2015, 18:37
Autorka: Katy Faust
Hovorí dospelé dieťa milujúcej lesbickej matky: predefinovanie manželstva podporuje rodinnú štruktúru, v ktorej deti trpia.
Vážený sudca Kennedy
Blíži sa jún a s ním aj Vaše rozhodnutie o najkontroverznejšej politickej otázke našich čias: o manželstve.
Píšem vám, lebo som jedným z mnohých detí s gejskými rodičmi, ktoré si myslia, že by sme mali manželstvo chrániť. Podľa mňa ste mali pravdu, keď ste počas rozhodovania o návrhu 8 [definujúcom manželstvo v Kalifornii ako zväzok muža a ženy] povedali „dôležitý je hlas týchto detí [rodičov rovnakého pohlavia]“. Chcela by som vysvetliť, prečo podľa mňa predefinovanie manželstva v skutočnosti nakoniec zbaví tieto deti ich najzákladnejších práv.
Je veľmi ťažké hovoriť na túto tému, lebo svoju mamu ľúbim. Platí to o väčšine z nás, detí s gejskými rodičmi. Takisto ľúbime aj ich partnerov. Veľmi o nás nepočuť, lebo minimálne podľa médií nie je možné, aby sme ľúbili svojich gejských rodičov a zároveň boli proti gejskému manželstvu. Podľa mnohých by som vlastne ani nemala existovať. Ale som tu a nie som sama.
Táto diskusia je vo svojom jadre o jednej veci.
Je o deťoch.
Definícia manželstva by nemala mať nič spoločné so zmierňovaním emocionálneho utrpenia v rámci homosexuálneho spoločenstva. Keby bol Najvyšší súd schopný svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať pocity, rasizmus by sa skončil pred päťdesiatimi rokmi. Táto otázka sa primárne netýka ani kvetinárky či pekára, hoci reálny dopad na život týchto bežných občanov je verejnosti dobre známy. Najvyšší súd sa nemá čo miešať do romantických či osobných vzťahov. Pevne dúfam, že Vaše júnové rozhodnutie nebude brať do úvahy ani jednu z týchto vecí.
Štát má chrániť dobro detí
Dôvod, prečo sa štát vôbec zaujíma o túto diskusiu, sú deti. Kongres to vystihol veľmi presne, keď v roku 1996 schválil zákon o ochrane manželstva, kde sa píše:
Občianska spoločnosť má záujem udržiavať a chrániť inštitúciu heterosexuálneho manželstva predovšetkým preto, že má hlboký a trvalý záujem podporovať zodpovedné plodenie a výchovu detí. Jednoducho povedané, štát má záujem o manželstvo, lebo má záujem o deti.
Neexistuje rozdiel medzi hodnotou heterosexuálnych a homosexuálnych osôb. Všetci si zaslúžime rovnakú ochranu a rovnaké príležitosti v oblasti vzdelávania, bývania, zamestnania a zdravotnej starostlivosti, lebo všetci sme ľudia stvorení na Boží obraz.
Keď však príde na plodenie a výchovu detí, páry rovnakého a opačného pohlavia sú absolútne nerovnocenné a malo by sa k nim pristupovať odlišne: kvôli deťom.
Keď chcú dvaja dospelí vychovávať deti, ale nemôžu ich splodiť, odkiaľ sa tie deti vezmú? Každé dieťa je počaté matkou a otcom, na ktorých má toto dieťa prirodzené právo. Keď sa dieťa umiestni do domácnosti, ktorú vedie pár rovnakého pohlavia, prichádza minimálne o jeden veľmi významný vzťah s rodičom a životne dôležitý obojpohlavný vplyv. Zaručuje to už samotná povaha zväzku daných dospelých. Dospelí v tomto scenári uspokoja túžby svojho srdca či už prostredníctvom adopcie, rozvodu alebo reprodukcie s prispením tretej strany, ale najväčšiu cenu zaplatí dieťa: príde o možnosť mať jedného alebo viacerých svojich biologických rodičov.
Zavádzať opatrenia, ktoré úmyselne zbavujú deti ich základných práv, je niečo, čo by sme nemali podporovať, podnecovať ani propagovať.
Hlasy detí
Keď ste zdôrazňovali, aké dôležité sú hlasy detí s gejskými rodičmi, možno ste čakali inú reakciu. Možno ste čakali, že deti z rovnakopohlavných zväzkov budú hovoriť len krásne veci o tom, aká je ich rodina „presne taká istá, ako všetky ostatné“. Možno ste čakali, ako vám budú hovoriť, že jedinou jazvou na ich inak idylickom živote je, že sa ich dve mamy alebo dvaja otcovia nemôžu zákonne zosobášiť. Keby deti z týchto zväzkov boli úplne šťastné a spokojné, bolo by pre vás ľahšie vydať príjemné rozhodnutie, ktoré by bolo také populárne.
Stotožňujem sa s inštinktom týchto detí chrániť svojho gejského rodiča. Pravdou je, že aj ja som robila to isté. Pamätám si, koľkokrát som opakovala svoj prejav: „Som veľmi rada, že sa moji rodičia rozviedli a ja som mohla spoznať všetky tieto úžasné ženy.“ Vychutnávala som si chválu a nabažila som sa ovácií. Ženy v okruhu mojej matky omdlievali z mojej vyspelosti a z môjho rozhľadu. Hovorila som to stále dokola a s každým opakovaním sa môj výkon zlepšoval. Všetci dospelí v mojom živote chceli počuť práve toto. Mohla som byť chodiacou reklamou na gejských rodičov.
Až ma zamrazí, keď si na to dnes spomeniem, lebo to nebola pravda. Rozvod mojich rodičov spôsobil najväčšiu traumu v mojom tridsaťosemročnom živote. Je síce pravda, že som milovala partnerku a priateľky svojej matky, ale každú jednu z nich by som vymenila za to, aby ma mamka a ocko ľúbili pod jednou strechou. Nemalo by to prekvapovať nikoho, kto je ochotný odložiť prizmu politickej korektnosti, ktorú akoby sme mali všetci pred očami.
Deti chcú lásku svojej mamy a svojho otca: chcú aby ich ľúbili a aby sa ľúbili navzájom. Necítim trpkosť ani voči jednému zo svojich rodičov. Naopak, som vďačná, že mám s oboma blízky vzťah, a za to, akú úlohu hrajú v živote mojich detí. No láska voči mojim rodičom a kritický pohľad na dôsledky rozpadu rodiny sa navzájom nevylučujú.
Teraz som aj ja rodičom a jasne vidím tie krásne rozdielne veci, ktoré môj manžel a ja prinášame do našej rodiny. Vidím, že moje deti sú zdravé a majú sa dobre, lebo obaja ich rodičia s nimi žijú a ľúbia ich. Vidím, akú dôležitú úlohu zohráva ich otec a aká nenahraditeľná som ja ako matka. Naše úlohy v ich živote sa dopĺňajú a ani jeden z nás nie je postrádateľný. Obaja sme životne dôležití. Takmer sa zdá, akoby to Matka príroda s tým rozmnožovaním zariadila presne tak, ako to má byť.
Chýbajúci rodič
Nechcem tým povedať, že človek nemôže byť dobrý rodič, keď ho priťahuje rovnaké pohlavie. Moja mama bola ako rodič výnimočná a mnohé z toho, v čom som ja dobrá matka, je odrazom jej lásky a starostlivosti o mňa. Ide však o chýbajúceho rodiča.
Opýtajte sa ktoréhokoľvek dieťaťa s gejskými rodičmi, najmä takého, ktoré je už dosť staré, aby dokázalo uvažovať nad tým, čo zažilo. Ak sa spýtate dieťaťa, ktoré vychováva lesbický pár, či ľúbi svoje dve mamy, pravdepodobne dostanete rozhodné „áno!” Opýtajte sa ho na otca a odpoveďou vám bude buď bolestné mlčanie, priznanie, že mu veľmi chýba, alebo potvrdenie, že má otca, s ktorým by sa rado vídalo častejšie. Jediná vec, ktorú nebudete počuť, je nezáujem.
Aké máte vy skúsenosti s deťmi, ktorých rodičia sa rozviedli, ktoré sú plodom reprodukcie s prispením tretej strany alebo boli opustené? Nezáleží im na ich chýbajúcom rodičovi? Tvrdia tieto deti, že ešte nikdy nezažili bezsennú noc, kedy sa pýtali, prečo sú ich rodičia preč, ako vyzerajú alebo či ľúbia svoje dieťa? Samozrejme, že nie. Sme stvorení tak, aby sme poznali oboch našich rodičov a aby oni poznali nás. Keď jeden chýba, spôsobuje to celoživotnú otvorenú ranu.
Druhá strana sa bude neustále oháňať štúdiami, v ktorých výskumníci prišli k záveru, že deti v rovnakopohlavných domácnostiach sa majú „dokonca ešte lepšie!“ než deti z úplných biologických rodín. Ponechajme stranou metodologické problémy týchto štúdií a len sa na chvíľu zamyslime.
Ak spoločenské vedy nespochybniteľne tvrdia, že deti veľmi trpia, keď ich biologickí rodičia opustia, keď sa ich rodičia rozvedú, keď jeden z rodičov zomrie alebo keď sú počaté vďaka darcovi, ako je možné, že sa nakoniec majú „dokonca ešte lepšie!“ keď sú vychovávané v rovnakopohlavných domácnostiach? Každé dieťa, ktoré vychovávajú „dve mamy“ alebo „dvaja otcovia“ prišlo do tejto domácnosti jedným z týchto štyroch traumatizujúcich spôsobov. Vari dúhová výchova zázračne zmyje všetky negatívne dôsledky, bolesť zo straty a každodennej neprítomnosti jedného alebo oboch rodičov? Pravdepodobnejšie vysvetlenie je, že výskumníci pociťujú ten istý tlak ako my ostatní, dokázať, že milujú svojich gejských priateľov.
Deti majú právo na lásku svojej mamy aj svojho otca
Podobne ako väčšina Američanov som za to, aby dospelí mali slobodu žiť, ako sa im páči. Jednoznačne som proti kriminalizácii gejských vzťahov. No správna definícia manželstva nie je žiadnou kriminalizáciou. A štát má záujem o manželstvo iba kvôli deťom, ktoré vznikajú len vo vzťahu medzi mužom a ženou. Predefinovať manželstvo znamená predefinovať rodičovstvo. Posúva nás to ďaleko za filozofiu „žiť a nechať žiť“, lebo naša spoločnosť bude podporovať rodinnú štruktúru, v ktorej deti vždy utrpia stratu. Našou politikou, opečiatkovanou najmocnejšími vládnymi inštitúciami, bude, že tieto deti budú v každom prípade obraté o právo byť poznané a milované svojou matkou a/alebo otcom. V domácnostiach rovnakopohlavných párov sú túžby dospelých dôležitejšie ako práva dieťaťa.
Naozaj sme dospeli do bodu, že zvažujeme inštitucionálne zbavenie dieťaťa prirodzených práv na matku a otca, aby sme potvrdili a schválili city dospelých?
Sudca Kennedy, už dlho obdivujem Vašu dôslednosť pri rozhodnutiach týkajúcich sa dobra detí a veľmi Vás prosím, aby ste v tom pokračovali. Naozaj verím, že rovnaká ochrana všetkých občanov je pre vás veľmi dôležitá a je vašou povinnosťou, potvrdenou prísahou, zabezpečovať túto ochranum najzraniteľnejším z nás. Putá s prirodzenými rodičmi si ochranu zaslúžia . Nedajte sa pomýliť nepravdivými rečami, že city dospelých by mali byť dôležitejšie než práva detí. Zodpovednosť by mala byť na dospelých, aby sa prispôsobili potrebám detí, nie naopak.
Toto nie je o tom, že som proti niekomu. Je to o tom, za čo som. Som za deti! Chcem, aby všetky deti mali lásku svojej matky a svojho otca. Tým, že som za deti, som aj za mladých LGBT. Aj oni si zaslúžia všetky fyzické, sociálne a emocionálne výhody plynúce z toho, že ich bude vychovávať ich matka a otec. Obávam sa však, ich že v prípade, ktorý pred Vami stojí, sme vydaní na milosť a nemilosť hlasným, organizovaným a dobre financovaným dospelým, ktorí v tejto krajine zastrašili takmer každého.
Šesť dospelých detí gejských rodičov je ochotných postaviť sa besneniu gejskej lobby a predložiť vám svoje svedectvo v tomto prípade. Prosím, prečítajte si ho. Sme len vrchol ľadovca spomedzi detí momentálne vychovávaných v gejských domácnostiach. Keď dospejú, mnohé sa budú pýtať, prečo sa odlúčenie od jedného rodiča, ktorý bol pre nich tak zúfalo dôležitý, oslavovalo ako „triumf občianskych práv“ a odpoveď budú žiadať od tejto generácie.
Čo im povieme?
Katy Faustová slúži v akademickej a svedeckej rade Medzinárodného inštitútu pre práva detí a píše pre asktheBigot.com. Je matkou štyroch detí, najmladšie z nich bolo adoptované z Číny.
Článok bol pôvodne uverejnený na stránke Public Discourse: Ethics, Law and the Common Good pod názvom Dear Justice Kennedy: An Open Letter from the Child of a Loving Gay Parent a na tejto stránke je uverejnený s láskavým dovolením Public Discourse. Názory a postoje uvedené v článku sú názormi a postojmi autorky.
Článok môžete podporiť aj prostredníctvom vybraliSME (kliknutím na Hlasuj).