Human rights and Family policy Institute

Súdny dvor – nie každé ľudské embryo je ľudské embryo

• \| Vytlačiť \|

Podrobnosti

Uverejnené: štvrtok, 08. január 2015, 16:45

Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) sa každý rok ako obyčajne zvykne pred Vianocami poponáhľať, ale tento rok si prichystal skutočne štedrú vianočnú nádielku. 18. decembra vyniesol jedno z najočakávanejších stanovísk C-2/13¹ týkajúce sa pristúpenia EÚ ako celku k Európskemu dohovoru o ľudských právach, aby si počas sviatkov mali nad čím ľudsko-právni a ústavní experti lámať hlavu a meditovať nad dôsledkami. Ďalším, možno na prvý pohľad bezvýznamným rozsudkom, je rozsudok vo veci International Stem Cells Corporation.² V tomto prejudiciálnom konaní riešil Súdny dvor otázku, či neoplodnené ľudské vajíčko, pri ktorom bol proces delenia a ďalšieho vývoja až do určitého štádia spustený partenogenézou, predstavuje ľudské embryo v zmysle práva EÚ.³ Tento rozsudok je zároveň kvalifikáciou rozsudku vo veci Brüstle.⁴ Mnohí ľudia a rôzne pro-life organizácie totiž čítali tento rozsudok ako potvrdenie premisy, že ľudské embryo je ľudským jedincom od momentu oplodnenia. Rozsudok vo veci International Stem Cells Corporation ale uviedol veci na pravú mieru, a potvrdil, že takéto čítanie rozsudku nie je opodstatnené.

O čo vlastne vo veci Brüstle išlo? V tomto rozsudku Súdny dvor definoval ľudské embryo ako „každé ľudské vajíčko od štádia oplodnenia, každé neoplodnené ľudské vajíčko, do ktorého bolo implantované bunkové jadro zo zrelej ľudskej bunky, a každé neoplodnené ľudské vajíčko, ktoré bolo partenogenézou stimulované k deleniu a k ďalšiemu vývoju“.⁵ V každom prípade, hoci to z výroku tohto rozsudku nie je veľmi zrejmé, samotné odôvodnenie, vo svetle ktorého sa má rozsudok chápať, je poriadne zmätočné a vedie k dvom rozdielnym, a pre ľudský život fatálnym interpretáciám. Rozsudok vo veci International Stem Cells Corporation bol jazýčkom na váhach, ktorým sa Súdny dvor priklonil k jednej z možných interpretácií.

Súdny dvor najprv usúdil, že „každé ľudské vajíčko, ako náhle je oplodnené, musí byť považované za „ľudské embryo“ […], ak je toto oplodnenie schopné spustiť proces vývoja ľudského jedinca.“⁶ V nasledujúcom bode Súdny dvor doplnil, že rovnakú klasifikáciu treba uplatniť „aj na neoplodnené ľudské vajíčko, do ktorého bolo implantované bunkové jadro zo zrelej ľudskej bunky, a na neoplodnené ľudské vajíčko, ktoré bolo pomocou partenogenézy stimulované k deleniu a k ďalšiemu vývoju. Aj keď tieto organizmy vlastne neboli predmetom oplodnenia, sú […] účinkom techniky použitej na ich získanie spôsobilé spustiť proces vývoja ľudského jedinca, podobne ako embryo vzniknuté oplodnením vajíčka.“⁷ Je veľmi dôležité si uvedomiť, že v dvoch bodoch svojho rozhodnutia viaže súd podmienku spôsobilosti spustenia procesu vývoja ľudského jedinca na určitý akt (napr. oplodnenie),⁸ pričom v inom bode na organizmus.⁹

Tento nenápadný rozdiel v použití terminológie nie je len obyčajný preklep, ale fatálne mení význam toho, čo tento rozsudok vlastne znamená. Na jednej strane Súdny dvor hovorí, že organizmus, ktorý vznikne oplodnením alebo inou technikou je od počiatku ľudským jedincom, t.j. podmienka spustenia procesu vývoja ľudského jedinca sa vzťahuje na akt spustenia procesu vývoja. Z toho by vyplývalo, že ľudský jedinec je ľudským jedincom „od počiatku“. Na druhej strane, v inom bode toho istého rozsudku hovorí súd úplný opak – že ľudský jedinec bol najprv určitým žijúcim organizmom, a stal sa ľudským jedincom až v určitom časovom horizonte v procese vývoja. V rozsudku vo veci International Stem Cells Corporationsa Súdny dvor priklonil k druhému výkladu.

Čo nám v konečnom dôsledku z rozsudku vo veci International Stem Cells Corporation vyplýva? Tu treba pripomenúť, že spor vo veci samej sa v zásade týkal toho, či aj vajíčka, ktorých proces vývoja bol spustený inak ako oplodnením, sú v zmysle práva EÚ „ľudskými embryami“ rovnako ako oplodnené vajíčka. Generálny advokát vo svojom stanovisku predchádzajúcom konečnému rozhodnutiu vo veci využil diery v odôvodnení vo veci Brüstle a priklonil sa k obmedzujúcemu výkladu. Generálny advokát je toho názoru, že podmienka stanovená Súdnym dvorom vo veci Brüstle sa vzťahuje na organizmus a nie na akt spustenia procesu vývoja. Generálny advokát je presvedčený, že ľudský jedinec sa ľudským jedincom stáva vývojom, v bližšie neurčenom časovom bode.

A reakcia Súdneho dvora? Bohužiaľ, Súdny dvor nasledoval generálneho advokáta a priklonil sa k obmedzujúcemu výkladu „ľudského embrya“, t.j. podmienka stanovená vo veci Brüstle – spustenie procesu vývoja ľudského jedinca – sa viaže na organizmus.¹⁰ Navyše, priklonil sa k názoru svojho generálneho advokáta aj v iných aspektoch. Generálny advokát vo svojom stanovisku zaviedol novú podmienku „schopnosti vyvinutia sa v ľudského jedinca.“¹¹ Súdny dvor tento názor prevzal, zopakoval ho v svojom rozhodnutí¹² a skonštatoval, že „v prípade, že neoplodnené ľudské vajíčko túto podmienku nespĺňa, samotná skutočnosť, že tento organizmus začal proces vývoja, nepostačuje na to, aby ho bolo možné považovať za „ľudské embryo“ a „ v prípade, ak takéto vajíčko má prirodzenú spôsobilosť, aby sa z neho vyvinul ľudský jedinec, malo by sa s ním […] zaobchádzať vo všetkých štádiách jeho vývoja rovnakým spôsobom, teda ako s oplodneným ľudským vajíčkom.“¹³

Samotné naviazanie podmienky na organizmus je z viacerých pohľadov problematické. Ale tým, že Súdny dvor pridáva ďalšiu podmienku „existencie prirodzenej spôsobilosti“ a bližšie nedefinuje, čo sa pod týmto pojmom skrýva, otvára dvere pre rôzne manipulácie. Napríklad, predstavme si, že proces spustenia vývoja ľudského jedinca môže byť spustený inak ako oplodnením, teda iným aktom, povedzme partenogenézou, ako aj vo veci samej. V tomto prípade, ak je vajíčko naprogramované tak, že prirodzenú spôsobilosť stať sa ľudským jedincom stratí, alebo bude v nejakom časovom horizonte za týmto účelom znehodnotené, v zmysle práva EÚ nejde o „ľudské embryo“ a následne stráca ochranu, ktorá by mu podľa práva EÚ patrila. Súdny dvor týmto svojím rozhodnutím požehnal presne tieto praktiky a vytvoril priestor pre legálnu manipuláciu s ľudskými bytosťami.

Záver? Čo sa týka samotného rozsudku, Súdny dvor rozhodol, že partenoty nie sú ľudské embryá v zmysle práva EÚ, pod podmienkou, že nemajú prirodzenú spôsobilosť, aby sa z nich vyvinul ľudský jedinec.¹⁴ A čo sa týka definície ľudského embrya a objasnenia rozsudku vo veci Brüstle? Ľudský jedinec, v ponímaní Súdneho dvora a v zmysle práva EÚ, nie je ľudským jedincom od momentu oplodnenia (alebo iného procesu, ktorý je schopný spustiť proces vývoja ľudského jedinca, ako napríklad partenogenéza, ktorá bola predmetom diskusie vo veci samej). Jednoducho, pre Súdny dvor žiadny „život od počiatku“ nejestvuje a ilúzia o tom, že Súdny dvor je čo i len trochu pro-life, je skutočne iba ilúziou. Bitka je teda prehratá. A ako dopadne vojna? To sa ešte uvidí.

¹ Stanovisko z 18. decembra 2014 vo veci C-2/13, ECLI nepublikované, kde sa Súdny dvor vyjadril k návrhu dohody o pristúpení EÚ ako celku k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a o zlučiteľnosti s právom EÚ.
² Rozsudok z 18. decembra 2014 C-364/13 International Stem Cell Corporation, ECLI:EU:C:2014:2451 (http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=160936&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=255828).
³ Rozsudok vo veci International Stem Cell Corporation, citovaný v poznámke č. 2, b. 21.
⁴ Rozsudok z 18. októbra 2011 C-34/10, Brüstle, ECLI:EU:C:2011:669 (http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=111402&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=255743).
⁵ Rozsudok vo veci Brüstle, citovaný v poznámke č. 4, b. 38.
⁶ Rozsudok vo veci Brüstle, citovaný v poznámke č. 4, b. 35 (podčiarknutie pridané).
⁷ Rozsudok vo veci Brüstle, citovaný v poznámke č. 4, b. 36 (podčiarknutie pridané).
⁸ Rozsudok vo veci Brüstle, citovaný v poznámke č. 4, b. 35 a 38.
⁹ Rozsudok vo veci Brüstle, citovaný v poznámke č. 4, b. 36.
¹⁰ Rozsudok vo veci International Stem Cell Corporation, citovaný v poznámke č. 2, b. 27: „Z rozsudku Brüstle [...] teda vyplýva, že neoplodnené ľudské vajíčko treba kvalifikovať ako „ľudské embryo“ […] za predpokladu, že tento organizmus je „spôsobilý spustiť proces vývoja ľudského jedinca.“
¹¹ Návrhy zo dňa 17. júla 2014 vo veci C-364/13, International Stem Cell Corporation, ECLI:EU:C:2014:2104, b. 79 (http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=155123&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=255900)
¹² Rozsudok vo veci International Stem Cell Corporation, citovaný v poznámke č. 2, b. 28: „Ako to v podstate uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov v tejto veci, tento pojem treba chápať v tom zmysle, že na to, aby sa neoplodnené ľudské vajíčko mohlo považovať za „ľudské embryo“, nevyhnutne musí mať prirodzenú spôsobilosť, aby sa z neho vyvinul ľudský jedinec.“
¹³ Rozsudok vo veci International Stem Cell Corporation, citovaný v poznámke č. 2, b. 29 a 30 (podčiarknutie pridané).
¹⁴ Rozsudok vo veci International Stem Cell Corporation, citovaný v poznámke č. 2, b. 38.

Foto: Flickr, Scales of Justice - Frankfurt Version by Michael Coghlan is licensed under CC BY 2.0