Human rights and Family policy Institute

Kliniky na zmenu pohlavia (nielen) pre deti rastú vo svete ako huby po daždi. S poruchou pohlavnej identity sa doposiaľ stretalo len málo psychológov, či psychiatrov. To sa však rýchlo mení. A spolu s nárastom problému narastá aj ideologický tlak, ako tento problém riešiť. Zmena pohlavia (hoci všetci vieme že je biologicky nemožná) sa stáva právom, a lekári sú tu na to, aby vykonali vôľu pacienta – nasadili blokátory puberty a hormóny opačného pohlavia, neskôr operovali zdravé orgány. Trendom pritom je nasadzovať hormonálnu liečbu v stále nižšom veku. Zdá sa však, že tento trend vyvoláva aj určitý odpor. Pribrzdiť sa rozhodli vo Švédsku.

Švédsky Národný výbor pre zdravie a sociálne zabezpečenie prijal vo februári nové pravidlá liečby genderovej dysfórie mladistvých. Základom je výrazné obmedzenie podávania blokátorov puberty a hormónov opačného pohlavia, výnimku tvoria niektoré výskumné projekty.

Ako sa uvádza v nových pravidlách: „Pre adolescentov s genderovým nesúladom sa NBHW (Národný výbor pre zdravie a sociálne zabezpečenie, pozn. red.) domnieva, že riziká liečby potláčajúce pubertu GnRH analógmi a hormonálnou liečbou potvrdzujúcou pohlavie v súčasnosti prevažujú nad možnými prínosmi a že liečba by sa mala ponúkať len vo výnimočných prípadoch.“ Hlavný argument teda je, že riziká prevládajú nad prínosmi takejto liečby, na čo upozorňuje aj pediatrička Christl Ruth Vonholdt v rozhovore pre Štandard.

Národný výbor pre zdravie a sociálne zabezpečenie však vychádzal aj z dvoch ďalších podporných argumentov. Jedným z nich je neistota, ktorá plynie zo zatiaľ nevysvetliteľného nárastu žiadostí o zmenu pohlavia, pričom nárast sa osobitne dotýka dospievajúcich dievčat.

A ďalší argument, ktorý vo Švédsku zavážil, je aj narastajúci záujem o spätnú zmenu pohlavia (detranzíciu) medzi mladými dospelými. Tí s odstupom času prehodnotia svoje rozhodnutie zmeniť pohlavie a vrátia sa k svojmu pôvodnému pohlaviu. Problém však je, že niektoré zmeny sú už nezvratné.

Takýto osud postihol aj sedemnásťročnú Američanku Chloe, ktorá podporila iniciatívu hlavného chirurga štátu Florida Josepha Ladapo namierenú proti blokátorom puberty a hormónom opačného pohlavia pre deti. Aj on uvádza ako dôvod to, že prínos takejto liečby nie je preukázaný, avšak riziká sú mimoriadne vysoké.

Chloe začala užívať testosterón a blokátory puberty keď mala trinásť tokov, prsia jej odstránili v pätnástich, no už v šestnástich sa vrátila späť k svojmu ženskému pohlaviu. Ako hovorí v krátkom videu, nevie, či bude môcť donosiť dieťa, a obáva sa zvýšeného rizika rakoviny, najmä rakoviny krčka maternice. Emóciu vidieť, keď hovorí o tom, že už nemá prsia a preto nebude môcť dojčiť svoje deti, ak by ich v budúcnosti mala. „To bol hlavný dôvod, vďaka ktorému som si uvedomila, že toto nebola cesta, po ktorej som mala ísť,“ opisuje Chloe svoju skúsenosť.

Florida, na čele s guvernérom Ronom DeSantisom, napokon ochranu mladistvých dotiahla do dôsledkov a v apríli tohto roku prijala zdravotnícke štandardy, podľa ktorých by sociálna tranzícia nemala byť možnosťou liečby pre deti a adolescentov, zakázala podávanie blokátorov puberty a hormónov opačného pohlavia do dovŕšenia osemnástich rokov a zakázala tiež operácie na zmenu pohlavia detí a dospievajúcich.

Čo sa však dá ponúknuť namiesto škodlivých hormónov a mrzačenia tela?

Podľa floridských medicínskych štandardov by deťom a dospievajúcim mala byť poskytovaná sociálna podpora zo strany rovesníkov a rodiny a odporúča sa im tiež vyhľadať poradenstvo u licencovaného poskytovateľa.

Tu vidieť zhodu s prehlásením Českej spoločnosti pre psychoanalytickú psychoterapiu k liečbe genderovej dysfórie v detstve a dospievaní z roku 2019, v ktorej odporúča intenzívnu individuálnu psychoterapiu. Nutná je aj práca s rodinou. „Tento postup umožní lepšie porozumieť a spracovať vedomé a predovšetkým nevedomé motivácie, priania a konflikty, ktoré vedú k uvažovaniu o zmene pohlavia,“ uvádza sa v prehlásení.  

Čo sa tým myslí približuje pre časopis Psychosom členka tejto spoločnosti Renáta Doležalová: „Pod pojmom intenzívna psychoterapia máme my psychoterapeuti na mysli pravidelné dlhodobé stretávanie s klientom s frekvenciou minimálne 1x týždenne i vyššiu u závažnejších prípadov, kedy dochádza k sebapoškodzovaniu alebo sú prítomné suicidálne tendencie. Len intenzívna a dlhodobá práca s klientom môže priniesť výsledky s dlhšie trvajúcim efektom. Aj napriek časovej náročnosti psychoterapie však tento spôsob liečby môže byť finančne menej náročný v porovnaní s chirurgickým lekárskym zákrokom a menej rizikový z hľadiska možných nežiaducich vedľajších účinkov, ktoré sprevádzajú invazívne metódy.“

A čo je zvlášť dôležité: „Psychoterapia dáva tiež možnosť, aby sa títo ľudia prípadne zmierili so svojou transsexualitou aj bez chirurgického zásahu do ich tela,“ píše doktorka Doležalová.

„Predovšetkým nikomu neublížiť.“ Zdá sa, že táto staroveká lekárska zásada by mohla vyriešiť aj túto medicínsku dilemu dneška. Chloe by iste súhlasila.