Od partnerstiev k adopciám
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 29. január 2015, 14:34
- Napísal: Marek Franczel
Hoci pre aktuálnu predreferendovú spoločenskú diskusiu je charakteristický výskyt názorových protipólov, je tiež počuť volania po akomsi kompromise. Kompromis je zvyčajne zaodetý do podoby registrovaných partnerstiev, či inej právnym poriadkom inštitucionalizovanej formy spolužitia osôb rovnakého pohlavia. Takýto prístup nie je v európskom kontexte ničím novým. Už skôr si ho osvojili zákonodarné zbory mnohých krajín. Tieto štáty slúžia ako ilustrácia pravdepodobných následkov takýchto „kompromisných“ legislatívnych úprav. Ako ukážkový prípad môže slúžiť Rakúsko, kde sa len nedávno rozhodlo o zrovnoprávnení prístupu k adopciám detí homosexuálnymi a manželskými pármi.
Začiatok rakúskej cesty k adopciám detí homosexuálmi možno hľadať v roku 2009, v podobe prijatia zákona o registrovaných partnerstvách.1 Tento zákon v § 8 ods. 4 výslovne vylúčil možnosť spoločnej adopcie cudzieho dieťaťa, ako aj možnosť adopcie biologického dieťaťa jedného z registrovaných partnerov druhým registrovaným partnerom. Druhý z uvedených zákazov bol nevyhnutný pre vylúčenie situácie, kedy by dieťa v dôsledku adopcie nadobudlo oboch rodičov rovnakého pohlavia. Dôvodová správa k takto koncipovanému zneniu zdôrazňovala, že navrhovaná úprava predstavuje odpoveď na veľký počet pripomienok, uplatnených v rámci medzirezortného pripomienkového konania, žiadajúcich zákonné zakotvenie zákazu adopcií detí homosexuálnymi pármi.2 Rakúsky zákonodarca zároveň zakotvil pravidlo, podľa ktorého v prípade takejto adopcie zaniká právny vzťah medzi osvojencom a jeho biologickým rodičom, ktorý má rovnaké pohlavie ako osvojiteľ, s cieľom zabrániť vzniku rodín s dvomi matkami alebo dvomi otcami. Zákon mal predstavovať kompromis, ktorý jednak vyhovie požiadavkám aktivistov v oblasti postavenia homosexuálov a jednak zachová základný rámec ochrany tradičnej rodiny. V tomto svetle predmetné ustanovenia chápala aj judikatúra vnútroštátnych rakúskych súdov.
Odlišný názor mal však Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého boli porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Situáciu, v ktorej zákon vylučuje adopciu biologického dieťaťa jedného z registrovaných partnerov druhým partnerom, zatiaľ čo individuálnu adopciu nezosobášenou osobou opačného pohlavia ako biologický rodič umožňuje, tento súd chápal ako neoprávnenú diskrimináciu. Európsky súd pre ľudské práva neakceptoval argumenty Rakúska, odvolávajúce sa predovšetkým na záujem dieťaťa, a konštatoval porušenie zákazu diskriminácie podľa článku 14 v spojení s článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.3 Rakúsko bolo nútené predmetné ustanovenia zmeniť.
V odpovedi na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vytýčilo Rakúsko novú právnu úpravu. Táto úprava umožnila homosexuálom osvojiť si biologické dieťa svojho registrovaného partnera, avšak naďalej im nebola umožnená spoločná adopcia nebiologického dieťaťa, a to ani prostredníctvom sukcesívnej adopcie, kedy si partner osvojí dieťa, ktoré si už skôr osvojil druhý z registrovaných partnerov.4
Záujemkyne o adopciu sa obrátili na ústavný súd s návrhom na zrušenie zákonných ustanovení, ktoré im bránili v adopcii. Súd im vyhovel len necelý rok a pol po prvom prelomení pravidla, podľa ktorého rodičia nesmú byť rovnakého pohlavia.
Tieto zmeny nadobudli účinnosť v lete 2013. Poskytnuté možnosti využil aj istý lesbický pár žijúci v registrovanom partnerstve. Dieťa, ktoré malo byť predmetom takéhoto nového druhu adopcie sa narodilo už v roku 2012, ako výsledok umelého oplodnenia, úspešne vykonaného v Nemecku. Toto dieťa bolo biologickou dcérou jednej z registrovaných partneriek a podľa novej rakúskej úpravy teda nestáli adopcii v ceste žiadne prekážky. Osvojenie dieťaťa druhou registrovanou partnerkou bolo bez problémov povolené súdom. Podľa vlastných slov si však čerstvý rodičovský pár želal zabezpečiť svojej dcére súrodenca. Nové dieťa sa malo dostať do domácnosti prostredníctvom adopcie, tentokrát už celkom cudzieho dieťaťa. Pár však narazil na problém v podobe účinnej právnej úpravy, ktorá takúto adopciu neumožňovala, a to aj napriek zmenám uskutočneným v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Záujemkyne o adopciu sa preto obrátili na ústavný súd s návrhom na zrušenie zákonných ustanovení, ktoré im bránili v adopcii. Rakúsky ústavný súd vo veci záujemkyniam vyhovel a rozhodol len necelý rok a pol po prvom prelomení pravidla, podľa ktorého rodičia dieťaťa nesmú byť rovnakého pohlavia.5
V odôvodnení rozhodnutia si ústavný súd osvojil názor, že prijatím novej úpravy adopcií rakúsky právny poriadok akceptoval pohľad, podľa ktorého už nie je v rozpore so záujmom dieťaťa jeho výchova dvoma matkami alebo otcami. Na tomto mieste sa žiada opät pripomenúť, že úprava bola vykonaná v nadväznosti na požiadavky Európskeho súdu pre ľudské práva. Keďže teda rakúsky právny poriadok mal týmto spôsobom akceptovať, že vyrastanie a výchova v domácnosti homosexuálneho páru je v súlade so záujmom biologického dieťaťa jedného z registrovaných partnerov, nie je podľa ústavného súdu možné odôvodniť ani zákaz spoločnej adopcie nebiologických detí. Rakúske právo neobmedzovalo možnosť adopcie dieťaťa na manželské páry, ale pripúšťalo aj adopciu nezosobášeným jednotlivcom, vrátane jednotlivcov žijúcich v registrovanom partnerstve. Neposkytnutie rovnakej možnosti v prípade spoločnej adopcie registrovaným párom osôb rovnakého pohlavia predstavuje podľa súdu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a nerovnaké zaobchádzanie. Podľa súdu sú totiž registrovaní partneri pri spoločnej adopcii dieťaťa diskriminovaní oproti nezosobášeným heterosexuálnym alebo homosexuálnym partnerom, ktorí si adoptujú biologické dieťaťa druhého partnera.
Rakúsko prešlo pomerne rýchlym vývojom od zavedenia registrovaných partnerstiev po umožnenie osvojenia detí homosexuálnymi pármi bez obmedzenia. Udialo sa tak aj napriek parlamentom pôvodne deklarovanej snahe o zavedenie registrovaných partnerstiev bez pripustenia akejkoľvek možnosti adopcií.
Podľa ústavného súdu pritom neexistuje pre takéto nerovnaké zaobchádzanie žiadny vecný dôvod, keďže odôvodnenie rozporom výchovy dvoma matkami alebo otcami so záujmom dieťaťa nie je použiteľné od prelomenia neprípustnosti takéhoto stavu v roku 2013. Zároveň dodal, že zákaz nie je možné odôvodniť ani ochranou manželstva alebo tradičnej rodiny, keďže podľa jeho názoru spoločná adopcia dieťaťa registrovanými partnermi v jednotlivých prípadoch manželstvo nijako neohrozuje.
Navrhovateľky teda dosiahli svoj cieľ a rakúsky ústavný súd zákonné ustanovenia, predstavujúce prekážku adopcií, zrušil. Rakúsko sa tak stalo jedinou krajinou Európy, v ktorej je homosexuálnym párom umožnená adopcia detí v plnom rozsahu, avšak súčasne nie je týmto osobám umožnené uzavrieť manželstvo.6 Je možné predpokladať, že táto skutočnosť vyvolá zvýšený tlak na potvrdenie existujúceho faktického stavu uzákonením manželstva homosexuálov. Krajina teda prešla pomerne rýchlym vývojom od zavedenia registrovaných partnerstiev po umožnenie osvojenia detí homosexuálnymi pármi bez obmedzenia. Udialo sa tak aj napriek parlamentom pôvodne deklarovanej snahe o zavedenie registrovaných partnerstiev bez pripustenia akejkoľvek možnosti adopcií, avšak s plnou podporou rôznych LGBT organizácií.
Salámová metóda v Rakúsku umožňuje, aby si človek vytvoril veľmi konkrétny obraz o mechanizmoch, ktoré nastupujú po prijatí čiastkových úprav právneho poriadku v tejto oblasti. Ide o obraz, na ktorý je vhodné v súčasnosti pamätať, a nielen z dôvodu blížiaceho sa referenda. Príklad Rakúska názorne ilustruje, aké dopady môžu vyvolať aj naoko kompromisne pôsobiace úpravy. Zároveň slúži ako návod pre pochopenie významu referenda.
1 Bundesgesetz űber die Eingetragene Partnerschaft (Eingetragene Partnerschaft-Gesetz – EPG), BGBl. I Nr. 135/2009.
2 K § 8 osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu o registrovaných partnerstvách.
3 Rozsudok ESĽP X a ďalší proti Rakúsku (2013) č. 19010/07 (ESĽP, 19.2.2013).
4 Bundesgesetz, mit dem das Allgemeine bürgerliche Gesetzbuch und das Eingetragene Partnerschaft-Gesetz geändert werden (Adoptionsrechts-Änderungsgesetz 2013 – AdRÄG 2013), BGBl. I Nr. 179/2013.
5 Rozhodnutie z 11.12.2014, č. G 119-120/2014-12.
6 Pozri napr. Österreich mit Sonderstellung in Europa, Die Presse (14.1.2015), http://diepresse.com/home/panorama/oesterreich/4638112/Osterreich-mit-Sonderstellung-in-Europa?direct=4637955&_vl_backlink=/home/panorama/index.do&selChannel=119
Foto: Flickr, by Éole Wind is licensed under CC BY 2.0