Human rights and Family policy Institute

Kam šupnúť malé dieťa?

• \| Vytlačiť \|

Podrobnosti

Uverejnené: piatok, 05. máj 2017, 16:55

Napísal: Patrik Daniška

Dilemu, či sa má matka malého dieťaťa ponáhľať do práce alebo radšej zostať doma a starať sa o dieťa, rieši asi mnoho rodín (zvlášť pri prudkom prepade príjmu pri prechode z materského na rodičovský príspevok). Nemôžem si nechať ujsť príležitosť ukázať vám jeden citát, ktorý ponúka veľmi vyhranený pohľad na túto vec.

„Bez ohľadu na všetky zákony emancipujúce ženu, tá zostáva aj naďalej domácim otrokom, pretože drobné domáce práce ju drvia, dusia, zosmiešňujú a degradujú, pripútavajú ju do kuchyne a k deťom, a ona mrhá svojou prácou na barbarsky neproduktívnu, bezvýznamnú, nervy drásajúcu, otupujúcu a ubíjajúcu drinu. Skutočná emancipácia žien, skutočný komunizmus, sa začne iba vtedy, ak sa všetci pustíme do zápasu (na čele s proletariátom držiacim štátnu moc) proti tejto malichernej domácej práci alebo, ešte lepšie, vtedy, keď vo veľkom začne jej transformácia do rozsiahlej socialistickej ekonomiky.
Venujeme v praxi dostatočnú pozornosť tejto otázke, ktorú na teoretickej úrovni žiaden komunista nespochybňuje? Samozrejme, že nie. Chránime dostatočne výhonky komunizmu, ktoré už v tejto oblasti existujú? Opäť je odpoveď nie. Zariadenia verejného stravovania, jasle, škôlky – to sú príklady takýchto výhonkov, sú to jednoduché, každodenné prostriedky – nič pompézne, veľkohubé alebo slávnostné –, ktoré môžu skutočne emancipovať ženy, reálne znížiť a odstrániť ich nerovnosť s mužmi, pokiaľ ide o ich úlohu v spoločenskej výrobe a verejnom živote.“

Autorom tohto textu je Vladimir Iľjič Lenin, ktorý ho napísal v roku 1919, teda takmer pred sto rokmi. Tipujem, že ak by žil Lenin dnes, iste by mal výhrady voči súčasnej praxi na Slovensku, minimálne pokiaľ hovoríme o mnohých mamičkách, ktoré sa rozhodli zostať doma a starať sa o dieťa aspoň do troch rokov jeho veku.

Reformy Slovenskej republiky

Zdá sa, že Lenin nie je jediný, komu sa takéto jalové mrhanie časom a energiou mamičiek na rodičovskej dovolenke nevidí. Ako sa uvádza v Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2017: „Nízka miera zamestnanosti matiek s deťmi z dôvodu rodičovskej dovolenky sa zaraďuje do skupiny výziev slovenského trhu práce.“ Áno, znamená to presne to, ako ste to pochopili. Naša vláda sa rozhodla, že sa aktívne pustí do zvyšovania zamestnanosti mamičiek na rodičovskej dovolenke.

Podobné ambície sa objavili už v Stratégii rodovej rovnosti v roku 2014, ktorá však obsahovala aj množstvo iných kontroverzných požiadaviek (slovami rod a gender sa to vtedy len tak hemžilo), takže cieľ „zvýšiť zamestnanosť osôb s rodičovskými povinnosťami, najmä žien“ zostal takmer nepovšimnutý. Dnes sa vláda rozhodla, že na tieto rodové reformy nadviaže.

Inšpiráciou tu nesporne je Európska únia, ktorá si najskôr v Barcelonských cieľoch, neskôr vzkriesených v stratégii Európa 2020 stanovila ambiciózny plán zvýšiť zamestnanosť žien tým, že aspoň 33 % detí do troch rokov bude chodiť do jaslí a aspoň 90 % zvyšných predškolákov do škôlky. A tak sa cez Operačný program Ľudské zdroje tieto ciele dostali až do plánov reforiem vlády na tento rok.

Zamýšľaná podpora zamestnanosti matiek s deťmi má spočívať okrem iného v rozvoji služieb starostlivosti o deti do 3 rokov, a s tým cieľom sa má v rokoch 2017 až 2020 vybudovať 90 zariadení s kapacitou 1 800 detí, na čo by malo ísť 40,2 milióna eur z eurofondov.

Už na prvý pohľad vidieť, že v porovnaní s Leninom sa dnes používa celkom iný slovník. Odkazy na komunistické ideály a zlú buržoáziu vypadli úplne, kľúčovou formulkou sa stalo „zosúlaďovanie pracovného a rodinného života“, čo pre uši dnešného človeka znie rozhodne lepšie. Problém je ale v tom, s akým účelom sa toto zosúlaďovanie má robiť. Európska únia, vláda a jej rodovo podmienení úradníci a úradníčky sa vrhajú do zvyšovania zamestnanosti mamičiek s malými deťmi, ale nikde nevidieť serióznu analýzu, či toto je naozaj ten vytúžený cieľ, do ktorého máme začať pumpovať svoju energiu. Cieľ „zosúlaďovania“ by sa azda dal zadefinovať aj neutrálnejšie, niečo ako snaha vytvoriť priestor pre matky, aby mohli zostať doma, ak chcú, alebo ísť späť do práce, ak chcú. Ale nie. Na Slovensku (na rozdiel napríklad od Maďarska) je cieľ zosúlaďovania vnímaný výhradne jednosmerne. Podľa nového jasličkového zákona sa zosúlaďovaním rodinného a pracovného života myslí výhradne zabezpečenie starostlivosti o dieťa, ak rodič študuje, pripravuje sa na zamestnanie alebo pracuje. Inými slovami: preferovanie práce pred rodinou. Som si istý, že takémuto „zosúlaďovaniu“ by zatlieskal aj Lenin.

Dovolím si však tvrdiť, že od Lenina by sme sa v tejto veci rozhodne nemali inšpirovať.

Najlepší záujem dieťaťa

V časoch, keď žil Lenin, sa verilo, že pre dieťa je dôležité, aby malo čo jesť, kde spať, prípadne aby malo zabezpečenú výchovu s dobrými morálnymi základmi. Od polovice 20. storočia však psychológovia (John Bowlby, Mary Ainsworthová a iní) zistili, že ideálne materiálne zabezpečenie nie je to najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje, že oveľa dôležitejší je pre dieťa stabilný a bezpečný vzťah s blízkou osobou (spravidla matkou), ktorá ho vychováva. A tak vznikla teória o bezpečnej vzťahovej väzbe, ktorá je dôležitá nielen pre zdravý rozvoj dieťaťa, ale aj pre celý jeho ďalší život. Túto myšlienku veľmi pekne vystihol aj nasledujúci text:

„Oddelenie detí od rodičov v ranom detskom veku môže spôsobiť stratu vzťahovej a životnej istoty. Opatrovanie malého dieťaťa (dojčaťa) v kolektíve cudzou osobou nespĺňa potrebné podmienky pre jeho zdravý vývoj a v dospelosti sa môže negatívne prejaviť na jeho telesnom a duševnom zdraví. Až 70 – 90 % detí s celodenným opatrovaním cudzou osobou (aj pri vysokej kvalite opatrovateľskej služby) vykazuje zvýšenú hladinu stresového hormónu (kortizolu) a vyššiu chorobnosť ako deti vyrastajúce doma v rodine.
V prvých troch rokoch života sa tvoria základy duševného zdravia človeka. V tomto citlivom období dlhšie oddelenie dieťaťa od rodičov preň znamená mimoriadnu psychickú záťaž. Počas prvých 36 mesiacov života je dieťa kvôli svojej psychickej a fyzickej zraniteľnosti obzvlášť odkázané na chrániace a stabilné prostredie, ktoré spočíva aj v starostlivosti o dieťa jemu blízkymi osobami. Ak dieťa v tomto veku zažíva istotu, že blízka osoba mu je stabilne k dispozícii, následne v staršom veku, v porovnaní s deťmi, ktoré boli zverené do inštitucionálnej starostlivosti, sa dokáže dlhšie koncentrovať, je schopné samostatnejšie riešiť konflikty so svojimi rovesníkmi, má vyššiu schopnosť empatie, vie lepšie komunikovať svoje vlastné pocity a v dospelosti dokáže budovať kvalitnejšie vzťahy a priateľstvá. Bezpečná vzťahová väzba je pre malé dieťa životne dôležitá.“

Tento text je súčasťou pripomienok, ktoré k Národnému programu reforiem SR 2017 predložilo občianske združenie Ženy ženám. Pripomienky predložili aj KBS, AzR a HFI a žiadali, aby sa namiesto jasieľ radšej podporili matky na rodičovskej dovolenke. Vláda tieto pripomienky odignorovala a ministerstvo financií sa ani len neunúvalo prizvať pripomienkujúce subjekty na rozporové konanie.

Kritika jaslí sa stala aj predmetom diskusie na Postoji, a to konkrétne, či trojročná rodičovská dovolenka znižuje alebo neznižuje pôrodnosť. V tomto by som súhlasil so Zuzanou Hanusovou i Martou Glossovou, že v centre pozornosti v otázke odloženia dieťaťa do jaslí má byť v prvom rade záujem samotného dieťaťa. Pasca pridlhej rodičovskej dovolenky tkvie hlavne v tom, že našu pozornosť zaťahuje na vedľajšiu koľaj.

O čom je v skutočnosti polemika okolo jaslí?

Lenin spolu s rodovými feministkami sledujú potrebu dosahovania rovnosti medzi mužmi a ženami tým, že sa majú ženy čo najviac pripodobniť mužom. (Namiesto „feminizmus“ by sa hodilo skôr označenie „maskulinizmus“, keďže chce zo žien spraviť napodobeniny mužov.) Preto je potrebné, aby ženy mohli byť netehotné ako muži, aby pracovali ako muži, mali platy ako muži, mohli sa rozvádzať ako muži a ako muži ani ony nezabíjali zbytočne čas s deťmi. Len tak sa vymania z nerovnosti a budú skutočne emancipované. (Na okraj: existuje aj alternatívna verzia „nového“ feminizmu, ktorá o žene hovorí, že svoje naplnenie nájde práve vo svojej ženskosti, ktorého integrálnou súčasťou je aj materstvo. A tak čas strávený na materskej a rodičovskej dovolenke nie je žiadny jalový čas, ale naplnenie dôležitého poslania, ktoré by mala adekvátne oceniť aj spoločnosť.)

Zdá sa, že tu proti sebe stoja dva záujmy. Jeden sleduje, aby sa ženy ekonomicky vyrovnali mužom, vďaka čomu sa od nich môžu oslobodiť (keď treba aj rozvodom, ktorý si budú môcť ekonomicky dovoliť), kým ten druhý sleduje záujem dieťaťa, aby mohlo aspoň prvé tri roky vyrastať pri mame (lebo mama je naj). Ale ktorému z týchto záujmov dať prednosť?

Zdá sa, že túto dilemu už náš zákonodarca vyriešil v Zákone o rodine: „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“ Zákon ďalej hovorí, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa či podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Myslím, že pri čítaní týchto ustanovení by zvlášť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemalo mať problém rozpoznať, ktorý záujem má byť zo strany štátu podporený. Teda pokiaľ sa medzičasom nezmenilo na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodovej rovnosti.

Aká má byť politika Slovenskej republiky

Som presvedčený, že politika štátu by mala zásadným spôsobom rozlišovať medzi starostlivosťou o dieťa do troch rokov, keď je pre dieťa najvhodnejšia celodenná starostlivosť matky, a po troch rokoch (prípadne v individuálnych prípadoch aj neskôr), keď je dieťa postupne emočne pripravené na to, aby mohlo byť od matky odlúčené do škôlky bez toho, aby to poškodilo jeho vzťahovú väzbu. To však podľa mňa rozhodne neznamená, že by sa škôlka mala stať povinnou, ako to najnovšie navrhuje strana MOST-HÍD, ktorá v snahe dostať do škôlky viac rómskych detí chce paušálne zaviesť povinnú škôlku pre všetky deti v predškolskom ročníku.

Čiže do veku troch rokov dieťaťa je potrebné podporovať celodennú starostlivosť o dieťa matkou a od troch rokov je fajn vytvoriť možnosti, aby matka mohla postupne prechádzať na plný pracovný výkon. Najväčšou pomocou by asi bola podpora čiastočných úväzkov, aby dieťa nezažívalo zbytočné šoky z náhleho celodenného odlúčenia od rodiny, či podpora firemných škôlok, kedy by matka mohla byť stále nablízku a tráviť s dieťaťom nejaký čas aj počas pracovného času.

Z príjmového hľadiska je pre veľkú časť rodičov rozhodne najväčším problémom prepad po prechode z materskej na rodičovskú dovolenku, čo predstavuje pokles z (možno až zbytočne štedrej) úrovne predchádzajúceho platu na 200 Eur. Jedným z hlavných cieľov by malo byť zatváranie týchto nožníc.

Veľmi dôležité je aj to, v akom čase príjmový prepad nastane. Na príklade z Nemecka vidieť, že vytvorenie zlomu rok po pôrode má za následok odchod veľkého počtu mamičiek od ich detí. Čím neskôr tento zlom nastane, tým je tu väčšie riziko, že sa matka rozhodne od dieťaťa odísť. Predlžovanie materskej z tohto hľadiska nevnímam ako dobrý nápad.

Ako teda zatvárať príjmové nožnice medzi materskou a rodičovskou? Dalo by sa to čiastočne dosiahnuť aj znížením materského, ktoré je naozaj nadštandardne vysoké. Je to ale politicky riskantný krok, veď kto už si trúfne brať peniaze mamičkám na materskej? Ibaže by zníženie materskej bolo kompenzované zvýšením príjmu po prechode na rodičovskú dovolenku. Myslím, že mladé rodiny by takúto zmenu skôr privítali.

Rozhodne kľúčovou je potreba zvýšenia príjmu mladej rodiny v čase od skončenia materskej do troch rokov veku dieťaťa. Ženy ženám navrhli zvýšiť rodičovský príspevok na úroveň minimálnej mzdy. Svoju logiku to má. Osobne som ale skeptický, či je také zásadné navýšenie rodičovského príspevku priechodné, predovšetkým s ohľadom na riziko, že to v očiach politikov bude predstavovať prílišné riziko zneužívania najmä zo strany marginalizovanej rómskej komunity. A aby som bol férový, určité obavy sú naozaj na mieste najmä v tom, že pre málo príjmové skupiny by nadštandardný príjem za dieťa mohol negatívne deformovať motiváciu zadovážiť si príjem prácou. No napriek tomu všetkému si myslím, že priestor pre zvýšenie rodičovského príspevku tu rozhodne je, napríklad na úroveň príspevku na starostlivosť o dieťa, o ktorom sa zmienim trochu nižšie.

Zvýšiť príjem rodín po prechode na rodičovskú dovolenku by sa dalo najmä znížením daňovo-odvodového zaťaženia pracujúceho rodiča – napríklad zavedením daňového bonusu na manželku (nie len odpočítateľnej položky) v čase materskej a rodičovskej dovolenky alebo znížením odvodov. Je neférové, aby otec rodiny z jedného platu živil seba, manželku a deti, a ešte mal živiť aj štát, pričom za posledných 7 rokov sa podľa OECD situácia na Slovensku v tomto smere len zhoršovala. Ak je niekto, kto si zaslúži znížiť dane a odvody, je to práve takýto daňovník (ktorý, nezabúdajme, ešte stále platí DPH zo všetkého, čo pre svoju rodinu nakúpi).

Ďalšou možnosťou zvýšenia príjmu po prechode na rodičovskú dovolenku je zriadenie novej dávky, ktorá by sa odvíjala od predchádzajúceho pracovného príjmu matky, alebo, ak to bude jednoduchšie, umožniť poberanie materského v čiastočnej výške ako doplnok k rodičovskému príspevku. (Po skončení veľkého materského by sa vyplácalo malé materské popri rodičovskom príspevku. Príjem mamičky na rodičovskej by bol tvorený základnou sumou rodičovského príspevku, na ktorý by mali nárok všetky mamičky, a akýmsi bonusom v sume povedzme 1/10 materského pre tie, ktoré pred pôrodom pracovali.)

Súčasne by bolo vhodné spomenúť si aj na mamičky vysokoškoláčky, ktoré v dôsledku toho, že ešte nepracovali, nemajú nárok na materské. Tu by sa zišlo prižmúriť oko, prípadne aspoň umožniť výpočet materského z príjmu ich pracujúceho manžela, ktorý odvody platí.

Zvlášť deformujúci prvok vidím v tom, že rodičovský príspevok (203,20 eur) je dnes nižší ako príspevok na starostlivosť o dieťa (280 eur), ktorý sa vypláca namiesto rodičovského príspevku, ak matka odíde do práce a dieťa dá ho do jaslí. Štát tak de facto finančne motivuje matku, aby od dieťaťa odišla, pritom by to malo byť naopak. Ak to vezmeme matematicky, štát ohodnotil osobnú starostlivosť matky o dieťa sumou -76,80 eur. To znamená, že štát dáva na dávkach menej peňazí matke, ktorá sa osobne stará o dieťa, ako matke, ktorá dá dieťa do jaslí. Okrem odpočítateľnej položky na manželku dnes štát nijako finančne neoceňuje matku za to, že sa rozhodne osobne starať o svoje dieťa. Keď sa na Deň matiek bude nejaký politik tváriť, ako veľmi si cení obetavosť a prínos mamičiek, ktoré sa osobne starajú o svoje deti, môžete mu toto pripomenúť.

Budovateľský záver

Zosúlaďovanie pracovného a rodinného života teda znamená, že sa preferuje práca pred rodinou. Myslím, že takáto rodinná politika sa smelo dá označiť skôr pojmom antirodinná politika.

Ale ako by povedal veľký mysliteľ: „Hlavnou úlohou je vtiahnuť ženy do sociálne produktívnej práce, vymaniť ich z „domáceho otroctva“, oslobodiť ich z ich zvrhlej a ponižujúcej rezignácie do neprestajnej a výlučnej atmosféry kuchyne a starostlivosti o dieťa. Je to dlhý boj, ktorý si vyžaduje radikálnu zmenu spoločenskej metódy a zvykov. No na konci tohto boja bude úplný triumf kom...“

Pardón! Toto slovo sa už nepoužíva.

Článok vyšiel pôvodne na Postoji.

Ilustračné foto: Flickr, Till Krech, speedy twins, licencia CC BY-NC-ND 2.0