Žiadam zasielať HFI správy

Zmena rodiny za posledných 20 rokov

Podrobnosti
Uverejnené: utorok, 01. december 2009, 13:09
Napísal: Patrik Daniška

Keď mali Slováci možnosť vyjadriť sa k otázke, aké životné hodnoty sú pre nich dôležité, na prvom mieste presvedčivo skončila rodina. Rodinu považuje za dôležitú 92 % Slovákov. Pre porovnanie, druhí v poradí sú priatelia (71 %), medzi ďalšie hodnoty patrí bezpečie a práca (obe 68 %), čestnosť (63 %), dôvera (61 %), sloboda a nezávislosť 52 %, múdrosť 39 %, vonkajší vzhľad 25 %, vlastenectvo 12 %.

"Rodinu považuje za dôležitú 92 % Slovákov."

Rodina je teda na Slovensku najvyššia hodnota. Aspoň verbálne. Keď si však túto otázku rozmeníme na drobné, zistíme, že výsledky nie sú až také jednoznačné. Rodinu si Slováci síce vysoko vážia, problém však je, ako tento pojem naplníme a čo si kto pod rodinou predstavuje. Keď sa budeme slovenských manželov pýtať na to, či sú odhodlaní vytrvať v dobrom aj zlom, nezištne milovať a byť si verní, odpovede budú rozpačitejšie. Manželstvo považuje za dôležitú životnú hodnotu 54 % Slovákov a vernosť len 48 %. Aby sme však získali ešte presnejšiu predstavu o rodine na Slovensku, treba sa pozrieť aj na štatistiky.

Rodina je tvorená dvoma základnými vzťahmi, ktorými sú vzťah medzi manželmi a vzťah medzi rodičmi a deťmi. Keď sa pozrieme na vývoj týchto vzťahov v rodine, zistíme, že za posledných dvadsať rokov sa udiali výrazné zmeny. Žiaľ, takmer vo všetkých ukazovateľoch ide o zmeny k horšiemu a zdá sa, že tieto trendy budú ďalej pokračovať. Napriek tomu rodina je stále základnou a nevyhnutnou zložkou spoločnosti, bez ktorej sa nezaobídeme. Jednou z príčin súčasného stavu je práve oslabenie rodiny v našej spoločnosti. O to väčšmi musíme zdôrazňovať dôležitosť rodiny a napomáhať jej udržanie.


Slovensko a demografická zima

Podľa Eurostatu najhoršia prognóza starnutia populácie spomedzi krajín Európskej únie čaká práve Slovensko. Počet obyvateľov vo veku 65 a viac rokov stúpne zo súčasných 647-tisíc na 1 642 700, teda takmer o milión. Pritom počet obyvateľov vo veku 80 a viac rokov stúpne viac ako štvornásobne. Počet mladých ľudí vo veku 0 – 14 rokov klesne z 850-tisíc na 506-tisíc a počet obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov klesne o závratných 1,5 milióna zo súčasných 3,9 milióna na 2,4 milióna v roku 2060. Na Slovensku tak pribudne milión dôchodcov a ubudne 1,5 milióna ľudí v produktívnom veku. V percentuálnom vyjadrení tvoria v súčasnosti ľudia vo veku 65 a viac rokov 11,98 % celkovej populácie, no v roku 2060 to bude až 36,12 %.1

Z pohľadu stredného veku obyvateľstva je Slovensko v súčasnosti treťou najmladšou krajinou v EÚ (stredný vek je hodnota, ktorá oddeľuje staršiu polovicu populácie od mladšej). Do roku 2060 sa ocitneme na poslednom mieste, pričom náš stredný vek vzrastie z dnešnej hodnoty 36 rokov na úroveň približne 53 rokov.

Na Slovensku sa jednoducho rodí málo detí, a to aj napriek tomu, že je teraz vo fertilnom veku silná generácia mladých ľudí, ktorí sa narodili v druhej polovici sedemdesiatych rokov. V rokoch 1976 až 1979 sa ročne na Slovensku narodilo stotisíc detí. (Podobne to bolo v prípade rodičov tejto silnej generácie, ktorí sa narodili v päťdesiatych rokoch: taktiež približne stotisíc detí ročne). Dnes, keď je táto silná generácia vo veku, keď si zakladá rodiny a plodí deti, sa na Slovensku rodí menej než šesťdesiattisíc detí. Vychádza to približne 1,3 dieťaťa na ženu, čo je úroveň, ktorá nepostačuje na to, aby sa naša populácia udržiavala. Pôrodnosť na Slovensku však nebola v minulosti takáto nízka. V sedemdesiatych rokoch sa rodilo priemerne 2,5 dieťaťa na ženu a v päťdesiatych rokoch to bolo dokonca 3,5 dieťaťa na ženu.

Aj keď pôrodnosť na Slovensku za posledných dvadsať rokov výrazne poklesla, ide o trend, ktorý začal už oveľa dávnejšie. Pôrodnosť na Slovensku (vyjadrená v počte detí narodených na jednu ženu) sústavne klesá už od päťdesiatych rokov minulého storočia. Po páde komunizmu však pôrodnosť klesla pod úroveň 2,1 dieťaťa na ženu, ktorá je potrebná na udržanie stavu populácie. Slovenské rodiny už nie sú schopné udržať pôrodnosť na úrovni 2,1 dieťaťa na ženu, čoho dôsledkom je, že začíname vymierať.


Sobášnosť

Sobášnosť bola na svojom vrchole práve v polovici sedemdesiatych rokov, keď si rodiny zakladala silná generácia narodená v päťdesiatych rokoch. V tom čase sa na Slovensku uzatváralo takmer 45 000 sobášov ročne. Najmenej bolo sobášov v roku 2001 (menej ako 24 000), dnes je to približne 28 000 sobášov. Keď si uvedomíme, že dnes je v sobášnom veku silná generácia (okolo 100 000 ľudí v ročníku), vychádza nám, že veľká časť mladých ľudí zostáva nezosobášená (pričom narastá počet tých, ktorí žijú v konkubináte). Toto je jedna z hlavných príčin nízkej pôrodnosti na Slovensku.


Rozvodovosť

Napriek tomu, že sobášnosť klesá, neustále narastá počet rozvodov. V minulom roku bolo na Slovensku 12 705 rozvodov. Keď toto číslo porovnáme s množstvom uzavretých sobášov, vyjde nám index rozvodovosti 44,8 % (čo znamená, že na 100 sobášov pripadá približne 45 rozvodov). Teda skoro každé druhé manželstvo na Slovensku sa rozvedie. Ak by sme toto číslo očistili od opakovaných sobášov a rozvodov, údaj by vyzeral trošku lepšie. Nič to však nemení na fakte, že manželstvá sa vo veľkej miere rozpadajú.

Zaujímavé je však zistenie, že pád komunizmu na Slovensku zásadnejšie neovplyvnil krivku rozvodovosti. Ak predsa, zdá sa, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa krátkodobo spomalil nárast rozvodovosti. Rozvodovosť však pomerne rovnomerne stúpa už od polovice šesťdesiatych rokov. V roku 1965 bolo na Slovensku približne 2500 rozvodov, pričom už o desať rokov neskôr to bolo okolo 6000 rozvodov – išlo asi o najvýraznejší nárast rozvodovosti, pretože za desať rokov stúpol počet rozvodov viac ako dvojnásobne. Počet rozvodov sústavne stúpal aj ďalej. A vzhľadom na klesajúci počet sobášov index rozvodovosti rástol závratnou rýchlosťou. V roku 1970 na 100 sobášov pripadalo 9,51 rozvodov, v roku 1980 to bolo už 16,79, v roku 1989 približne 22,7, v roku 1999 viac ako 35 a v roku 2009 už spomínaných 44,8 rozvodov na 100 sobášov. Nestabilita uzatvorených manželstiev tak za posledných päťdesiat rokov vzrástla viac ako šesťnásobne.


Pôrodnosť mimo manželstva

Celkový počet detí narodených mimo manželstva rýchlo stúpa – v roku 1996 to bolo približne 14 % detí, dnes je to už viac ako 30 % všetkých detí (teda skoro každé tretie dieťa). Mimomanželská pôrodnosť je pritom problematická minimálne z dvoch hľadísk. Dieťa narodené mimo manželstva je často ochudobnené o prítomnosť jedného z rodičov (najčastejšie otca), čo má za následok zlyhanie výchovy tohto dieťaťa a oslabenie až ohrozenie jeho základných životných potrieb. V roku 2006 žilo 29 % detí vyňatých z rodín s oboma biologickými rodičmi. Naproti tomu až 42 % z vyňatých detí žilo v čase vyňatia len s matkou a 8 % vyňatých detí žilo len s otcom.2 Teda polovica detí, ktoré boli vyňaté z rodín, nežila s oboma rodičmi. Keď porovnáme, koľko detí žije s oboma rodičmi a koľko len s jedným rodičom, zistíme, že rodiny s oboma rodičmi dokážu oveľa spoľahlivejšie plniť základné životné a výchovné potreby detí.

Ďalším problémom pôrodnosti mimo manželstva je to, že slobodné mamičky majú v priemere oveľa menší počet detí ako vydaté ženy. Teda viac nevydatých žien znamená menej vydatých, a v dôsledku toho aj menej narodených detí. Vydaté ženy majú aspoň trikrát viac detí ako nevydaté. Kto sa teda teší, že nám stúpa počet detí narodených mimo manželstva a chce tento trend podporovať, dopúšťa sa obrovskej chyby. Nevydaté ženy v žiadnom prípade nedokážu zabezpečiť reprodukciu spoločnosti. A čím viac ich bude, tým horšie pre spoločnosť.


Antikoncepcia

Antikoncepciu3 (hormonálnu alebo vnútromaternicovú) dnes používa 400 000 žien, čo je takmer 30 % žien vo fertilnom veku 15 – 49 rokov. Najviac užívateliek bude zrejme vo veku 20 až 30 rokov, podľa odhadov môže v tomto veku používať antikoncepciu väčšina žien. Koncom osemdesiatych rokov užívalo na Slovensku antikoncepciu asi 180 000 žien, čo predstavovalo približne 14 % žien vo fertilnom veku. Počet užívateliek sa teda za posledných dvadsať rokov zdvojnásobil. Deväťdesiate roky priniesli pokles vnútromaternicovej antikoncepcie, začala však rýchlo narastať spotreba hormonálnej antikoncepcie. Táto zmena, najmä nárast spotreby hormonálnej antikoncepcie, nemusela súvisieť len s príchodom slobody, ale aj s technickým pokrokom a vyvinutím hormonálnych prípravkov menej nebezpečných pre užívateľky. Antikoncepcia bola výrazne podporovaná už za komunizmu. Prezentovala sa ako prostriedok na oslobodenie žien a ich zrovnoprávnenie s mužmi. Aj podľa štatistík vidno, že problém antikoncepcie neprišiel na Slovensko až s pádom komunizmu, ale že tu bol už dávno predtým.


Názory na rozvod, registrované partnerstvá a kohabitáciu

Ak sa nám štatistiky zdajú smutné, nie je to nič v porovnaní s názormi Slovákov. Iba 36 % Slovákov si myslí, že manželstvo je inštitúcia, ktorá by mala vydržať všetky problémy, a teda manželia by sa nemali za žiadnych okolností rozviesť. Aj keď len asi 20 % Slovákov súhlasí s tým, aby si homosexuáli mohli adoptovať dieťa, až polovica si myslí, že homosexuáli by mali mať právo uzavrieť registrované partnerstvo. (Tretina súhlasí s tým, aby homosexuáli mohli uzavrieť manželstvo.) Veľká väčšina Slovákov schvaľuje používanie antikoncepcie a umelé oplodnenie, väčšina je tiež za zachovanie práva na potrat aspoň v niektorých prípadoch, väčšina súhlasí s pokusmi na embryách či s eutanáziou.


Môže za to November?

Ak som v úvode tohto článku uviedol, že rodinu považuje za dôležitú 92 % Slovákov, štatistiky ukazujú, že sa z takého vysokého čísla nedá veľmi radovať. Prax je totiž taká, že rodiny založené na trvalom vzťahu medzi mužom a ženou, zabezpečujúce reprodukciu našej spoločnosti, na Slovensku chýbajú.

Štatistiky a prieskumy ukazujú, že tak väzby medzi manželmi, ako aj väzby medzi rodičmi a deťmi sú výrazne narušené. Manželstvo už pre časť populácie nie je potrebné a časť z nich ho vymenila za konkubinát. Pre ďalších už manželstvo nie je natrvalo, ale len kým to obom manželom vyhovuje. Sľub, ktorý si snúbenci dávajú pri uzatváraní manželstva, že spolu vytrvajú v dobrom aj v zlom buď nemyslia vážne, alebo ak ho myslia vážne, tak ho s odstupom času vo veľkej miere porušia. Manželstvo sa tak stáva pre veľkú časť populácie nestálou inštitúciou, ktorú možno v prípade potreby zrušiť rozvodom. Dieťa nie je viac rovnocenným človekom, ale je prostriedkom v rukách rodičov. Keď ho nechcú, bránia sa mu používaním antikoncepcie. Ak sa však predsa počne alebo im prekáža, že môže byť postihnuté, odstránia ho potratom. Naopak, keď ho chcú, neváhajú dať si ho vyrobiť na klinike asistovanej reprodukcie. Rodičia trávia s deťmi málo času, tak z dôvodu pracovného vyťaženia, ako aj z dôvodu odlúčenia rodičov. Výchova detí rodičmi je nedostatočná a nahrádza ju vplyv ulice a médií. Popri tom všetkom sa hlboko zakorenila antikoncepčná mentalita a neviazaná sexualita, silno propagovaná médiami zo všetkých strán. Množstvo rodín založených na trvalom manželstve, otvorených prijatiu detí v našej spoločnosti výrazne pokleslo. Až tak, že naša spoločnosť stratila schopnosť reprodukovať sa. Nejde teda o krízu rodiny, rodina stále funguje. Problém je, že skutočne oddaných rodín, založených na nezištnej láske a otvorených prijatiu detí, ubúda. Toto nie je problém rodiny, ale problém ľudí, ktorí už nechcú alebo nedokážu takúto rodinu založiť.

Aj keď sa niektoré prejavy tejto krízy zväčšili a stali sa evidentnými až po páde komunizmu, nie je to pád komunizmu a príchod slobody, ktorý túto krízu spôsobil. Príchod slobody mohol mať na niektoré faktory vplyv, vo všeobecnosti však nešlo o žiadnu prevratnú zmenu. Viaceré ukazovatele totiž naznačujú, že kríza tu bola a rozširovala sa už pred novembrom 1989. Poukazuje na to napríklad vývoj pôrodnosti, ktorý klesá už od päťdesiatych rokov. Poukazuje na to tiež krivka rozvodovosti, ktorá sa prudko zvýšila už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a odvtedy neustále stúpa. Rovnako už za komunizmu sa rozšírila spotreba antikoncepcie, ktorá bola už vtedy silno propagovaná komunistickou ideológiou. Komunizmus síce možno brzdil niektoré prvky krízy (napríklad rozšírenie pornografie), ale na druhej strane aktívne podnecoval iné prvky krízy, najmä antikoncepciu, oslabovanie ekonomickej funkcie rodiny, oslabovanie vplyvu rodiny pri výchove dieťaťa a podobne. Bol to práve komunistický režim, ktorý ako prvý legalizoval potraty a rozšíril ich do celej strednej Európy.

November 1989 naproti tomu priniesol viac slobody, vrátane nových foriem prehlbovania krízy, ktoré sa medzitým rozšírili na Západe. Priniesol však aj viac slobody kritizovať túto krízu a jej príčiny. Za komunizmu bola akákoľvek kritika potratov okamžite potláčaná. Aj preto možno konštatovať, že vďaka Novembru už dnes väčšina ľudí nepovažuje potrat za jednu z foriem antikoncepcie, ako to bolo za komunizmu. Kríza, o ktorej hovoríme, sa rozširovala tak v komunistických krajinách, ako aj v slobodných krajinách. Zaujímavé by bolo porovnanie presných čísel s inými krajinami, aj bez toho je však jasné, že kríza sa rozširovala naprieč celou západnou civilizáciou, vrátane komunistického bloku. Problém s rozšírením krízy rodiny na Slovensku nesúvisí s príchodom slobody. Táto kríza sa začala prehlbovať už skôr a jej vypuklejšie prejavy by nás postretli vo väčšej či menšej miere aj vtedy, ak by komunizmus pokračoval.

Problém je v tomto prípade oveľa hlbší, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Ten istý problém, o ktorom hovoríme, bol zdrojom krízy tak v západnej Európe, ako aj v socialistickom bloku. Ide o problém, ktorý je oveľa starší ako komunistická ideológia. Komunizmus bol len jednou z ideológií, jednou z ciest, v rámci ktorej sa presadili skutočné príčiny, pre ktoré tu dnes máme krízu a rozklad rodiny. Iná cesta sa presadila na Západe a my sme na ňu prestúpili po páde komunizmu. Všetky tieto cesty majú spoločné východiská a vedú k rovnakým cieľom. Skutočný problém je v tom, že naša západná civilizácia začala príliš upínať svoj pohľad smerom dole, na pozemské dobrá, a zabudla sa pozerať smerom dohora, na nadpozemské, transcendentálne dobrá. Tento zlozvyk si západná civilizácia začala osvojovať už pred mnohými storočiami, rozšíril sa s príchodom novoveku a prehlbuje sa až dodnes. Ľudia stratili víziu niečoho vyššieho, dokonalého, niečoho, čo nás presahuje, prestali vidieť svoj skutočný cieľ mimo tohto stvoreného sveta. Naopak, potrebujú svoje šťastie naplniť už tu, na zemi. Preto je pre ľudí absurdné obetovať celý život pre nejaké ideály a nemať naplnenie už tu na zemi. Je nelogické obetovať celý svoj život pre druhého, taký život sa javí ako premárnený. Je nelogické celý život vytrvať pri manželovi, ktorý napríklad pije a je zdrojom utrpenia, alebo dokonca aj vtedy, keď nie je schopný čo i len naplniť aktuálne potreby druhého partnera. Nezištná obeta pre blížneho až do konca života nemá zmysel vtedy, ak život naozaj končí tu na zemi. Ak už ľudia nemajú ideál, na ktorý by sa mohli upínať mimo tohto sveta, kde majú nájsť silu odolať všetkým lákadlám, ktoré ponúkajú uspokojenie už tu na zemi?

Komunizmus bol vybudovaný na materialistickom základe, kde transcendentno nemalo svoje miesto. Rovnako nemá miesto ani v celej senzualistickej kultúre, ktorá hľadá naplnenie v zmyslových pozemských dobrách. Práve takáto kultúra je dominantnou kultúrou Západu už stáročia. Kríza, ktorú dnes prežívame (a ktorú si ešte stále veľká časť ľudí neuvedomuje), je dôsledok práve takejto kultúry. Nedá sa nad ňou vyhrať tým, že porazíme jednu ideológiu. Ten boj je oveľa ťažší. Príchodom slobody prichádzajú nové možnosti, ako sa do tohto boja zapojiť, a našou úlohou je tieto možnosti spoznať a naučiť sa ich využívať. Nový spôsob boja už nie je bojom s jednoznačne identifikovaným nepriateľom, akým bola komunistická strana. Pripomína skôr zákopovú vojnu o každého jedného človeka. Ak sa nám vo veľkej miere podarí byť úspešnými, podarí sa nám zachrániť aj našu západnú civilizáciu. Ak úspešní nebudeme, naša civilizácia bude ďalej chradnúť a možno sa obnoví niekedy v budúcnosti alebo zanikne. Nie je však žiadny dôvod na paniku. Tí, čo chcú našu civilizáciu zachrániť pred senzualistickou pascou a navrátiť ju späť k transcendentným ideálom, musia predsa vedieť, že tento boj má zmysel, aj keď sa nám naše ciele nepodarí dosiahnuť už tu na zemi. Nenesieme zodpovednosť za výsledky, ale za to, či a ako priložíme ruku k dielu. Vďaka slobode však strácame výhovorky pre prípad, že by sme v tomto úsilí zostali pasívni.

1 Ageing characterises the demographic perspectives of the European societies, Eurostat, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/
2 MIKLOŠKO, Jozef – ŽARNAY, Štefan: Ohrozená rodina na Slovensku v kontexte vyňatia detí z biologických rodín, Úsmev ako dar, Bratislava 2007.
3 Používam pojem antikoncepcia z dôvodu, že je zaužívaný, správnejšie by však bolo použiť slovo abortíva, pretože tak vnútromaternicová, ako aj hormonálna antikoncepcia má alebo môže mať abortívny účinok, pokiaľ dôjde k počatiu

 

Článok bol publikovaný v Impulz 4/2009.