O prenasledovaní, diskriminácii a intolerancii voči kresťanom vo svete a na Slovensku
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 26. november 2015, 17:10
- Napísal: Patrik Daniška
Tento text sa venuje téme prenasledovania, diskriminácie a prejavov intolerancie voči kresťanom vo svete a na Slovensku. Hneď na úvod by som rád uviedol, že miera prenasledovania a intolerancie voči kresťanom sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Keď hovoríme o perzekúcii kresťanov v krajinách ako je Sýria, Irak, Nigéria alebo Severná Kórea, nedá sa to zrovnávať s prejavmi diskriminácie a intolerancie v Európe či na Slovensku. Napriek tomu je možné konštatovať, že rôzne formy útlaku kresťanov môžeme nájsť prakticky na celom svete. Výnimkou nie je ani Slovensko.
Prakticky sa počet zavraždených kresťanov z roka na rok zdvojnásobuje.
Poďme sa najskôr pozrieť na situáciu kresťanov vo svete. Podľa správy organizácie Aid to the Church in Need sú najviac prenasledovanou náboženskou skupinou vo svete práve kresťania. Podľa agentúry AFP počet zabitých kresťanov vo svete prudko narastá: 1201 v roku 2012, 2123 v roku 2013, 4344 v roku 2014. Prakticky sa počet zavraždených kresťanov z roka na rok zdvojnásobuje. (V čase písania príspevku neboli údaje za rok 2015 autorovi zatiaľ známe.) Problematický nie je len Irak a Sýria, ale aj Nigéria (kde pôsobí islamistická teroristická skupina Boko Haram) a Stredoafrická republika.
Celkovo sa vysoká miera prenasledovania pre vieru dotýka 20 krajín sveta, z toho v dvoch tretinách je problémom moslimský extrémizmus (Afganistan, Stredoafrická republika, Egypt, Irán, Irak, Líbya, Maldivy, Nigéria, Pakistan, Saudská Arábia, Somálsko, Sudán, Sýria a Jemen) a v tretine je problém autoritársky režim, ktorý v týchto krajinách vládne (Barma, Čína, Eritrea, Severná Kórea, Azerbajdžan a Uzbekistan). Celosvetovým trendom žiaľ je, že situácia sa neustále zhoršuje.
Irackí kresťania našli dočasné bývanie aj v kostole.
Poďme sa pozrieť do Európy. Keď hovoríme o situácii kresťanov v Európe, prípadne Severnej Amerike, situácia je výrazne iná, lepšia, v porovnaní s najproblematickejšími krajinami o ktorých sme hovorili. Pre Európu sú typické určité tenzie, oslabovanie náboženskej slobody a prejavy intolerancie a diskriminácie pre vieru. Tie majú dva hlavné zdroje.
Prvým je „agresívny ateizmus“, alebo „liberálny sekularizmus“, ako ho označuje Správa o náboženskej slobode vo svete, ktorý je nepriateľsky nastavený voči náboženstvu – sčasti preto, lebo si myslí, že náboženstvo nepatrí do verejného priestoru, a sčasti preto, že sa obáva náboženského extémizmu, pričom chýba schopnosť rozlišovať medzi rôznymi náboženstvami.
Druhým zdrojom tenzií v Európe je prudký nárast počtu ekonomických migrantov a utečencov, ktorí majú odlišnú vieru a kultúru ako obyvateľstvo hostiteľskej krajiny.
Druhým zdrojom tenzií v Európe je prudký nárast počtu ekonomických migrantov a utečencov, ktorí majú odlišnú vieru a kultúru ako obyvateľstvo hostiteľskej krajiny. Kým Európa bola v minulosti nábožensky homogénna, za posledné desaťročia sa veľmi rýchlo táto situácia mení, k čomu aktuálne prispieva aj súčasná vlna imigrácie. Takéto radikálne zmeny v štruktúre spoločnosti nie sú bezproblémové.
Na nárast diskriminácie a intolerancie voči kresťanom v Európe upozorňujú aj medzinárodné organizácie. Rád by som spomenul najmä dva dôležité dokumenty.
Prvým je Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia OBSE o boji proti intolerancii a diskriminácii voči kresťanom na území OBSE, prijatá v Belehrade v roku 2011 (str. 41-42). Dokument okrem iného odporúča, aby sa začala verejná diskusia o intolerancii a diskriminácii voči kresťanom, a tiež, aby bolo zaistené právo kresťanov plne sa zúčastňovať na verejnom živote.
Druhý dôležitý dokument je Rezolúcia 2036 (2015) prijatá Parlamentným zhromaždením Rady Európy dňa 29. januára 2015 s názvom Riešenie intolerancie a diskriminácie v Európe s osobitným zameraním na kresťanov. Okrem iného táto rezolúcia upozorňuje na početné prejavy nepriateľstva, násilia a vandalizmu, ktoré boli v posledných rokoch zaznamenané voči kresťanom a ich bohoslužobným priestorom, ktoré sú však často prehliadané vnútroštátnymi orgánmi. Správa osobitne upozorňuje na potrebu dodržiavania slobody svedomia na pracovisku, rešpektovania práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením, rešpektovania slobody zhromažďovania a potrebu umožniť kresťanom plne sa zúčastňovať na verejnom živote. Povzbudzuje tiež médiá, aby sa vyhýbali vytváraniu negatívnych stereotypov a šíreniu predsudkov voči kresťanom, a to rovnakým spôsobom, ako voči akejkoľvek inej skupine.
Ľudskoprávna nezisková organizácia Observatory on Intolerance and Discrimination against Christians in Europe so sídlom vo Viedni monitoruje dodržiavanie náboženskej slobody kresťanov v Európe. K dnešnému dňu zaznamenali už viac ako 1500 prípadov diskriminácie a prejavov intolerancie voči kresťanom v Európe.
Rád by som sa ešte krátko zmienil o aktuálnom dianí v USA. V júni prijal Najvyšší súd USA rozhodnutie, v ktorom zaviedol manželstvá osôb rovnakého pohlavia vo všetkých 50 štátoch USA. O necelé tri mesiace bola na niekoľko dní uväznená sobášna úradníčka z Kentucky za to, že odmietla zosobášiť páry osôb rovnakého pohlavia. Pani Kim Davis uviedla: „Pre mňa toto nikdy nebolo o gejoch a lesbách. Je to o manželstve a Božom slove. Je to vec náboženskej slobody.“
Práve nesúhlas s participáciou na sobášoch osôb rovnakého pohlavia je v posledných rokoch narastajúcim dôvodom pre vytláčanie kresťanov, no nielen ich, z verejného života a ich sankcionovanie. Netýka sa to len sobášnych úradníkov, ale aj fotografov, kvetinárov, vlastníkov sobášnych priestorov, či pekárov.
Ako sme na tom na Slovensku?
Na Slovensku môžeme pozorovať rovnaké problémy, ako v Európe, aj keď zrejme nie až v takej miere, ako je tomu v západnej Európe.
Za zmienku stojí aj zlyhanie médií v prípade referenda o ochrane rodiny. Problémom nebol len nevyvážený a neobjektívny prístup médií, ale aj určitá forma cenzúry.
Týka sa to aj nenávistných útokov voči kresťanom a kresťanským budovám a symbolom. Spomeňme napríklad zničenie evanjelického kostola v Michalovciach, pravdepodobne satanistami (2008), vandalský útok na evanjelický kostol v Rožňave a opakované vandalské útoky na kostol v Nižnej pri Piešťanoch (Naša Trnava 2010), zničenie sochy panny Márie v Nitre (2013), podpálenie kostola v Jarovniciach v okrese Sabinov, a podobne.
Ďalej by sa dali spomenúť zosmiešňovanie a urážlivé vyjadrenia na adresu kresťanov v médiách a na sociálnych sieťach, a to aj zo strany politikov, štátnych úradníkov, či ľudskoprávnych aktivistov.
Za zmienku stojí aj zlyhanie médií v prípade referenda o ochrane rodiny. Problémom nebol len nevyvážený a neobjektívny prístup médií, ale aj určitá forma cenzúry, napríklad v podobe odmietnutia odvysielať reklamný spot Aliancie za rodinu (RTVS, Markíza, JOJ), ale aj spotu súkromnej osoby v ktorom chcela informovať výhradne o čase konania referenda, alebo odmietnutie RTVS odvysielať gréckokatolícku liturgiu, na ktorej kňaz vyjadroval svoj postoj k referendu. Tieto prípady zaváňajú diskrimináciou a cenzúrou či zásahom do ústavou garantovaných práv na slobodu náboženstva, vyznania a viery.
Opakovane sa objavujúcim problémom je aj porušovanie práv rodičov na výchovu detí v súlade so svojím presvedčením, najmä vo vzťahu k sexuálnej výchove na školách, či k účasti radikálnych skupín na škole. Viaceré organizácie ponúkajú pre školy kontroverznú výchovu, pričom školské predpisy nepoznajú inštitút informovaného súhlasu rodičov, ktorý by zabezpečil, aby takáto výchova nebola v rozpore s ich rodičovskými právami.
Ďalším príkladom môže byť rozhodnutie Úradu vlády SR o vylúčení Spišskej katolíckej charity z možnosti čerpať granty z nórskych fondov na výstavbu Bezpečného ženského domu z dôvodu, že jej riaditeľ Pavol Vilček podpísal petíciu proti ratifikácii Istanbulského dovoru.
Na záver už len krátke zhrnutie. Na Slovensku nezažívame zásadnejšie prenasledovanie kresťanov, ako ho vidíme napríklad na Blízkom Východe, alebo akého sme boli svedkom aj u nás v časoch totality. Nerešpektovanie výhrady svedomia však sťažuje kresťanom možnosť žiť autentický život v súlade so svojím kresťanským presvedčením, hlavne pri výkone určitých profesií. Sú tu tiež prítomné prejavy agresie a nenávisti voči kresťanom a kresťanstvu, ale aj snahy o vytlačenie kresťanov z verejného života, a to formou cenzúry, zosmiešňovania, či urážania. Je potrebné, aby sa aj o týchto formách útlaku hovorilo a predchádzalo sa im.
Text odznel ako príspevok na medzinárodnej vedeckej konferencii Religiofóbia: realita, prevencia a edukácia na Trnavskej univerzite v septembri 2015.
Foto: (c) Anton Frič, viac fotiek z Iraku nájdete na www.fotoportal.sk