Prehľad právnej úpravy potratov na Slovensku
- Podrobnosti
- Uverejnené: streda, 02. máj 2012, 21:45
- Napísal: Patrik Daniška
- Prečítané: 12821x
Ako prvý legalizoval potraty v roku 1920 Sovietsky zväz a po jeho vzore v priebehu dvadsiateho storočia aj ostatné krajiny komunistického bloku vrátane Československa. Potrat propagovalo aj nacistické Nemecko, ktoré ho používalo ako prostriedok likvidácie tzv. „podradných ľudských rás“. V západnej Európe a Amerike bol potrat legalizovaný najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia a v súčasnosti je potrat legálny vo väčšine krajín sveta.
1950 – 1957
Prvým krokom na ceste k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. Tento zákon síce upravoval trestnosť tehotnej ženy, ktorá požiadala o potrat, ako aj tých, čo potrat vykonali alebo naň ženu naviedli, ale súčasne zrušil trestnosť potratov v prípade ohrozenia života a zdravia ženy alebo keď niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou.
Usmrtenie ľudského plodu lekárom v zdravotnom ústave so súhlasom tehotnej ženy nie je trestné, ak je iným lekárom, a to úradným, zistené, že by donosenie plodu alebo pôrod vážne ohrozily život tehotnej ženy alebo že by jej spôsobily ťažkú a trvalú poruchu zdravia alebo že niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou; súhlas tehotnej ženy môže byť nahradený súhlasom jej zákonného zástupcu len vtedy, ak je tehotná žena celkom pozbavená svojprávnosti alebo ak nie je schopná sa vyjadriť.
§218 ods. 4 zák. č. 86/1950 Zb., Trestný zákon
1957 – 1987
Dňa 19. decembra 1957 bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý bol účinný od 30. 12. 1957 do 1. 1. 1987.
V porovnaní s predchádzajúcou úpravou šlo o výraznú liberalizáciu. Potrat bolo možné vykonať „zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov osobitného zreteľa hodných“. O povolení potratu rozhodovala na to zriadená komisia, ktorá mala tiež pomáhať pri odstraňovaní problémov, ktoré viedli ženu k žiadosti o potrat.
Zákon upravoval trestnosť nepovoleného potratu, zaviedol však úplnú beztrestnosť tehotnej ženy.
Vyhláškou 104/1961 Zb. sa bližšie špecifikovali zdravotné dôvody na potrat, ako aj iné „osobitného zreteľa hodné dôvody”, ktorými boli:
a) pokročilý vek ženy,
b) najmenej 3 žijúce deti,
c) strata manžela alebo jeho invalidita,
d) rozvrat rodiny,
e) ohrozenie životnej úrovne v prípadoch, keď hospodárska zodpovednosť za výživu rodiny alebo dieťaťa spočíva prevažne na žene,
f) obtiažna situácia vzniknutá otehotnením u ženy nevydatej,
g) okolnosť, ktorá nasvedčuje, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným činom.
Potrat nebolo možné povoliť, ak tehotnosť trvala dlhšie ako 3 mesiace alebo hrozilo poškodenie zdravia ženy. Ak by pokračovanie tehotnosti ohrozilo život ženy, potrat mohol byť vykonaný. Potrat bolo možné spraviť i po uplynutí troch mesiacov tehotenstva aj v prípade, že niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou. Vykonanie potratu bolo bezodplatné.
Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb. účinné od 1. 1. 1963 zriadilo okresné a krajské interrupčné komisie a zaviedlo poplatok za potraty hodné osobitného zreteľa od 200 do 500 Kčs. Potrat nebol dovolený, ak od posledného potratu ženy neuplynulo šesť mesiacov.
Vyhláška č. 72/1973 Zb. účinná od 1. 7. 1973 za iné osobitného zreteľa hodné dôvody na umelé ukončenie tehotnosti pokladala okolnosti, ktoré mohli spôsobiť sťažené podmienky pre život ženy alebo jej detí, najmä:
a) vek ženy nad 40 rokov,
b) najmenej tri žijúce deti,
c) okolnosti, ktoré nasvedčujú, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným činom,
d) ťažká situácia, ktorá vznikla otehotnením nevydatej ženy,
e) strata manžela alebo jeho ťažký zdravotný stav,
f) bytová alebo finančná tieseň vážne ohrozujúca životnú úroveň rodiny, najmä maloletých detí,
g) preukázaný rozvrat rodiny.
Z dôvodov uvedených v písm. e) až g) bolo možno vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom povoliť umelé ukončenie tehotnosti len výnimočne. Nebolo možné povoliť umelé ukončenie tehotnosti cudzím štátnym príslušníčkam, ktoré nebývali v Slovenskej socialistickej republike dlhodobo. Potrat nebolo možné spraviť ani vtedy, ak v posledných 12 mesiacoch už žena na potrate bola.
Vyhláškou č. 141/1982 Zb. sa dovolilo ísť žene na potrat aj pre zlyhanie intrauterinnej antikoncepcie alebo v prípade rizika zhoršenia telesného, alebo duševného zdravia ženy, alebo mimoriadneho zhoršenia sociálnej situácie rodiny aj v prípade, že od posledného potratu neuplynulo 12 mesiacov.
1987 po súčasnosť
Celkom nová úprava bola prijatá Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorá je účinná od 1. 1. 1987 do súčasnosti.
Súčasný zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie. Ide tu o prijatie ešte liberálnejšej úpravy ako dovtedy.
Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.
Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.
§§ 4 a 5 Zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva
Vyhláška č. 74/1986 umožňovala usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, toto ustanovenie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/01-297 zo dňa 4. decembra 2007. Po rozhodnutí sa objavili viaceré názory na otázku, dokedy je možné robiť potraty z dôvodu genetického postihnutia. V zmysle vyhlášky je touto hranicou 12. týždeň, keďže potrat z genetického dôvodu sa okrem iných taktiež považuje za potrat zo zdravotného dôvodu, pre ktorý je stanovená hranica 12. týždňa. V praxi sa však potraty z genetických dôvodov aj naďalej robia až do 24. týždňa tehotenstva.
V prípadoch (i) ohrozenia života matky, (ii) ťažkého poškodenia plodu, alebo (ii) ak sa zistilo že plod nie je schopný života, je v zmysle vyhlášky možné potrat uskutočniť bez ohľadu na trvanie tehotenstva:
Zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskoršie do dvanásť týždňov jeho trvania.
Bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho umelo prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.
§ 2, ods. 1, 2 Vyhlášky MZ SR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č.73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva
V súčasnosti platný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. upravuje trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva takto:
Nedovolené prerušenie tehotenstva
§ 150
(1) Kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(3) Trestom odňatia slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí tehotnej žene ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 151
(1) Kto so súhlasom tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) na neplnoletej žene bez súhlasu jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do starostlivosti alebo pod dozor,
c) a získa tým väčší prospech, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
§ 152
(1) Kto tehotnú ženu navedie na to, aby
a) svoje tehotenstvo sama umelo prerušila, alebo
b) iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umelo prerušené postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto tehotnej žene pomáha pri prerušení jej tehotenstva ňou samou alebo pri tom, aby iného požiadala alebo inému dovolila umelo prerušiť jej tehotenstvo.
(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 153
Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umelo preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to dovolí, nie je za taký čin trestne zodpovedná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi a pomocníkovi.
Ústava Slovenskej Republiky hovorí nasledovné:
Článok 15
(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
Článok 12
(1) Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Napriek týmto ustanoveniam Ústavný súd dospel k záveru, že nenarodené deti nemajú právo na život, a súčasná právna úprava potratu na žiadosť ženy nie je v rozpore s Ústavou SR.
Z poslaneckej rozpravy v decembri 1957
Čo prinesie nový zákon?
„Mohli bychom si položit tři základní otázky: Jaký vliv bude mít zákon na otázku populace? Jak se projeví na zdravotním stavu ženy? A zda se nám podaří změnit poměr matky k nevítanému dítěti?“
Poslankyňa Dr. Trpíková
„Naše lidově demokratické zřízení zakotvuje takové zákony, které plně odpovídají potřebám a právnímu cítění naší společnosti. Důsledné plnění úkolů, které vyplynou z nového znění zákona o umělém přerušení těhotenství, povede nejen k dokonalejší ochraně zdraví žen, ale bude mít i příznivý vliv na populační vývoj v našem státě a na výchovu lidí.“
Poslankyňa Šťastná
„Komise bude mít za úkol nejen rozhodnout, avšak v případě, kdy opravdu nenajde důvod k přerušení matku přesvědčit, že jí není možno vyhovět. A nejen to, avšak najít všechny důvody pro to, aby dítě čekala s láskou. Nepodaří-li se jí to, nebo podle chování a minulosti matky není naděje, že příchodem na svět se její poměr k dítěti změní, pak věřte, ať se raději nenarodí.“
Poslankyňa Dr. Trpíková
Potrat a rovnoprávnosť žien
„Rovněž i trestní odpovědnost ženy za umělé přerušení těhotenství neodpovídá demokratickým zásadám skutečné rovnoprávnosti ženy s mužem a je škodlivým pozůstatkem názorů na postavení ženy ve vykořisťovatelských systémech.“
Poslankyňa Šťastná
„V čele tohoto boje za beztrestnost potratu byla vždy dělnická třída, která v tomto řešení spatřovala zrovnoprávnění a zlepšení sociálního postavení žen v podmínkách kapitalistického vykořisťování. Nepřekvapuje proto ta okolnost, že i v Československu po prvé světové válce v čele boje za beztrestnost žen za umělé přerušení těhotenství stála Komunistická strana Československa, která odhalovala příčiny sociální bídy dělnických a venkovských žen.“
„Prostě tak, jak to buržoasie potřebovala, byly hlásány sankce a teorie. Tomuto reakčnímu dění však nastal soumrak v té chvíli, kdy v čelo probouzejícího se proletariátu postavili se myslitelé - vůdci jako byli Marx a Lenin, kteří vyvrátili teorie, svádějící bídu a utrpení dělnické třídy na její nadpočetnost, a pomohli ženám-matkám k jejich společenskému zrovnoprávnění.
Bylo proto samozřejmostí, že Sovětský svaz jako první stát na světě v roce 1920 - vycházeje ze zjištění nesmírných škod způsobených pokoutními potraty - uvolnil provádění potratů v nemocnicích.“
Poslanec Kalaš
„Velká většina žen si přeje být matkami a vytvářet spolu s celou společností radostnou přítomnost a budoucnost socialistické vlasti. Naše ženy si plně zaslouží důvěry, aby o svém mateřství rozhodovaly v souladu s osobními potřebami a potřebami celé společnosti.“
Poslankyňa Šťastná
O interrupčných komisiách
„O povolení provedení umělého přerušení těhotenství budou rozhodovat komise zřízené při okresním ústavu národního zdraví. Budou složeny z přednosty OÚNZ, odborníka pro úsek porodnický a ženy, která má důvěru širokých vrstev žen. Na jednání komisí bude především záležeti, aby zachovaly důvěryhodnost svého jednání, jednaly operativně a získaly si tak potřebnou důvěru pro svoji činnost; aby ženy mohly využívat dobrodiní tohoto zákona, nemusely se obracet na fušery a pokoutníky a zajistily si tak bezpečné ošetření a ochranu svého zdraví. Veliký důraz bude třeba klást v komisích na přesvědčování žen, aby od své žádosti, jsou-li důvody neopodstatněné, upustily a hledaly jiné řešení z obtížné situace způsobené těhotenstvím. Komise budou přímo pomáhat při odstraňování těchto potíží.“
Poslankyňa Šťastná
„Náš zákon přikládá velkou důležitost zvláštním komisím, které budou zřizovány při všech okresních ústavech národního zdraví. Tyto komise, jejichž složení je v zákoně uvedeno, budou mít ve svém středu - jako nejdůležitější činitele - ženy životem zkušené a požívající důvěry a vážnosti. A pokud jde o tyto osoby, měl bych tu připomínku, aby to byly matky více dětí. Vždyť kdo může lépe poradit v těžké době ženě než matka, jejíž srdce i morálka byla vystavena již tolika zkouškám, jež se dovede radovat v kruhu své rodiny, která v dětech vidí vyrůstat radost svého stáří a jež je hrdá na to, že dala národu i naší socialistické společnosti zdatné a zdravé jedince. Mateřské srdce dovede nejlépe pochopit těžkosti a bolesti žen a musí také najít nejen vhodná slova potěchy, ale i účinný lék. Proto se klade tak velký důraz na výběr osoby, jež bude osou celé komise. Komise pak samy musí od počátku své činnosti konat své úkoly svědomitě, jinak běda, měly-li by ve svém poslání selhat. Pak celý tento zákon, který se má stát dobrodiním, ztratil by svůj význam a stal by se činitelem působícím v rozporu s duchem nového zákona.“
Poslanec Kalaš
Výroky odzneli v poslaneckej rozprave Národného zhromaždenia republiky Československej dňa 19. 12. 1957
www.psp.cz/eknih
Z poslaneckej rozpravy v októbri 1986
Potrat a ľudské práva
„Právo na plánované rodičovstvo je jedným zo základných ľudských práv. Partnerské dvojice i jednotlivec môžu slobodne rozhodovať o počte detí i časovom odstupe medzi nimi. Tento princíp akceptuje i Organizácia spojených národov. Socialistická spoločnosť plne rešpektuje toto právo.“
Poslankyňa SNR Klotilda Fabušová
„Nepochybuji dále o tom, že nový zákon je významný také z hlediska politického, ideového a morálního. přispěje jistě k prohloubení socialistické zákonnosti v souladu s politikou XVII. sjezdu Komunistické strany Československa. Rozšiřuje práva svobodné volby našich občanů, ale kromě toho zvyšuje i jejich právní, občanskou a morální odpovědnost. Důrazem na výchovu k plánovanému rodičovství podporuje upevňování rodin a rozvoj socialistického způsobu života. A zabezpečuje nakonec i budoucnost dětí, neboť jim spoluvytváří šanci narodit se zdravě těm rodičům, kteří si je přejí a jsou odhodláni a připraveni se o ně řádně a všestranně starat.
Vycházeli jsme dále z toho, že plánované rodičovství zařadila celosvětová konference Světové zdravotnické organizace, pořádaná v roce 1978 v Almě Atě, mezi primární, základní typy zdravotní a sociální péče poskytované v rámci komplexní péče o ženu a dítě. Vedle výchovy mladých generací k odpovědnému a plánovanému rodičovství a k zajišťování práva dítěte narodit se jako chtěné zdůrazňuje předložený návrh také potřebu rozšiřovat a využívat moderní antikoncepci. Proto se navrhuje poskytovat antikoncepční prostředky, vydávané na lékařský předpis, včetně lékařského vyšetření a ošetření, které s tím souvisí, zdarma.“
Minister zdravotníctva ČSR Jaroslav Prokopec
„Dítě má právo na to, aby se narodilo jako chtěné, aby matka i otec jeho narození s radostí očekávali a také jeho další život s láskou, citem a vysokou odpovědností formulovali. Rodinné zázemí, jež se dětem začíná vytvářet vlastně již početím, je pro každého jedince cenným vkladem. Je-li z jakýchkoliv důvodů narušeno, jsou důsledky zřejmé a někdy těžce napravitelné. Přirozeně ještě horší důsledky pro jedince samotného, pro jeho rodinu a pro společnost má narození dítěte poškozeného geneticky.“
Poslankyňa ČNR Miroslava Němcová
Potrat a ženy
„Stanovisko ženy je a mělo by být rozhodující. Je to její základní lidské právo, a proto podle našeho názoru je výchozí úvaha nové právní úpravy výrazem hlubokého socialistického humanismu.“
Poslankyňa ČNR Miroslava Němcová
„Výbory SNR zhodne konštatovali, že navrhovaná právna úprava utvára podmienky na zabezpečenie plánovaného rodičovstva v súlade so sociálnym a ekonomickým rozvojom spoločnosti a so zreteľom na ochranu zdravia a života ženy. Zodpovedá demokratickým princípom našej spoločnosti a zásadám socialistického humanizmu.
Doterajšie konanie, ktoré do určitej miery znamenalo nátlak na rozhodovanie, nezodpovedá dnešnému spoločenskému postaveniu ženy. Ak už sama so sebou vybojovala najťažší boj - boj proti materským citom, motivovaný zdravotnými, osobnými, rodinnými, psychologickými či inými dôvodmi, treba jej položenie považovať za naliehavé a podľa toho z medicínskeho hľadiska konať.“
Poslankyňa SNR Klotilda Fabušová
„Konanie o povoľovaní umelého prerušenia bolo časovo náročné, čo znemožňovalo vykonať tzv. miniinterrupciu vo včasnom štádiu, t. j. do osem týždňov od začiatku tehotenstva. Tento nový spôsob umelého prerušenia tehotenstva je podstatne šetrnejší, a preto je spojený s menším rizikom nežiaducich zdravotných následkov, ako sú neplodnosť. Je zistené, že výskyt skorých i neskorších komplikácií po umelom prerušení tehotenstva doterajším klasickým spôsobom je 20 % až 30 %, kým po miniinterrupcii len 4,4 %. Nová metóda je spojená aj s výhodami organizačnými a ekonomickými, pretože odpadá hospitalizácia a pracovná neschopnosť sa znižuje zo 7-10 dní na 2-3 dni.“
Ministerka zdravotníctva SSR MUDr. Tökölyová
Potraty mladistvých dievčat
„Ak mladistvá matka nie je pre rodičovstvo spôsobilá a požiada o umelé prerušenie tehotenstva, dá sa predpokladať, že u svojich rodičov oporu očakávať nemôže. Formálny súhlas rodičov možno považovať za nepotrebný...“
Poslankyňa MUDr. Klotilda Fabušová
„Iba v rodine, kde vládnu úprimné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, môžu rodičia čosi ovplyvniť a pomôcť. Preto považujem za správny návrh, aby konečné rozhodnutie zostalo na žene samotnej, i keď má 16 alebo 18 rokov.“
Poslankyňa RSDr. Darina Kulinová
Nový zákon a vôľa ľudu
„Poslanci vo všetkých výboroch SNR tlmočili názory svojich voličov, ktorí so súhlasom prijali v návrhu zákona zakotvený princíp, aby žena mohla slobodne rozhodnúť o svojom materstve.“
„Sama som skúmala názory žien rôznych vekových kategórií, i žien nábožensky založených vo svojom volebnom obvode na navrhovanú právnu úpravu. Všetky bez rozdielu uvítali možnosť slobodného rozhodovania ženy za podmienok lekárskeho tajomstva a neškodnosti zákroku novou metódou. Ide o riešenie na vyššej spoločenskej a medicínskej úrovni.“
Poslankyňa SNR Klotilda Fabušová
O interrupčných komisiách
„Schválíme-li dnes uvedený zákon, zanikne tím také složité, administrativně náročné a přiznejme si často i nemilé řízení před interrupčními komisemi národních výborů. Vždyť pro členy komisí i pro ženy, které před nimi stály, nebylo příjemné rozebírat rodinné nebo jiné důvody, které vedly k podání žádosti o povolení interrupce.“
Poslankyňa ČNR Libuše Faltýnková
„Považuji za překonané a v podstatě za nedůstojné pro emancipovanou ženu konce 20. století, aby svůj osobní problém nechtěného těhotenství řešila v interrupční komisi...“
Poslankyňa ČNR Marcela Černá
Ešte aj ušetríme
„Možno očakávať úspory prevádzkových nákladov zdravotníckych organizácií, pretože náklady na umelé prerušenie tehotenstva novou metódou, t. j. miniinterrupciou, ktorej sa novou zákonnou úpravou vytvárajú širšie možnosti uplatnenia, budú nižšie ako náklady, ktoré sú spojené s výkonom podľa doterajšej metódy, a taktiež sa skráti čas hospitalizácie pacientiek v dôsledku zavedenia novej metódy.
V dôsledku zavedenia novej právnej úpravy možno predpokladať aj ďalšie priaznivé ukazovatele, a to:
1. Dávky nemocenského poistenia vyplácané ženám po výkone umelého prerušenia tehotenstva sa podstatne znížia, pretože dôjde k skráteniu pracovnej neschopnosti žien z doterajších 8 – 10 dní na 2 – 3 dni.
2. Zavedením novej metódy sa môžu znížiť neskoršie zdravotné komplikácie žien o 70 % oproti doterajšiemu stavu.
3. Odpadnú náklady súvisiace s činnosťou doterajších okresných a krajských interrupčných komisií a taktiež nie je zanedbateľné ani časové odbremenenie členov týchto interrupčných komisií (cca 22 000 pracovných hodín ročne).
Dôvodová správa k návrhu zákona
Výroky odzneli v poslaneckej rozprave Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady v októbri 1986.
www.psp.cz/eknih, www.nrsr.sk/dk