Pripomienky HFI k Stratégii a Akčnému plánu rodovej rovnosti
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 16. október 2014, 23:12
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo návrh Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 - 2019. Inšitút pre ľudské práva a rodinnú politiku pripravil k tomuto kontroverznému materiálu nasledovné zásadné pripomienky.
Pripomienka č. 1
Dokument je ideologicky zaťažený
Je dôležité v prvom rade podotknúť, že celý dokument (Stratégia aj Akčný plán) je výrazne ovplyvnený tzv. „gender“ ideológiou. Namiesto hľadania skutočných riešení sa zameriava na propagáciu problematického pojmoslovia a šírenie nereálnych predstáv o mužoch a ženách. Základný nedostatok je ten, že dokument ako celok sa odmieta čo i len zmieniť o prirodzených rozdieloch medzi mužmi a ženami. Každý rozdiel vníma s podozrením, že ide o dôsledok diskriminácie, či zvonku nanúteného správania. Odmieta uznať, že muži a ženy sa prirodzene líšia, nielen fyzicky (biologicky) ale aj v iných oblastiach, a preto majú aj iné preferencie pri voľbe štúdia, povolania, povahy starostlivosti o rodinných členov a podobne. Gender ideológia však nebola vedecky podložená a veľkou väčšinou obyvateľstva Slovenskej republiky ani nebola akceptovaná. Hoci je pravdou, že na Slovensku stále zápasíme so skutočnosťou, že ženy sú mnohokrát znevýhodňované, Stratégia vzhľadom na svoj ideologický podtón nesústredí pozornosť na skutočné potreby obyvateľstva, a zvlášť žien, a preto následne ani neponúka adekvátne riešenia.
Zároveň je nevyhnutné poznamenať, že Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu a ani náboženstvo. Z tohto jednoznačne vyplýva, že konanie štátnych orgánov a ich dokumenty musia byť oslobodené od akejkoľvek ideológie a náboženstva. Predložená Stratégia na viacerých miestach odhaľuje, že jej teoretické rámce a východiská vychádzajú už z vyššie spomenutej gender ideológie, aj keď ju tak explicitne nepomenováva. Prijatie Stratégie v predloženom znení by bolo teda v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a znamenalo by mrhanie verejnými prostriedkami na aktivity a ciele, z ktorých mnohé sú nepodstatné, či priam škodlivé. Preto navrhujeme, aby bola Stratégia zamietnutá, alebo vrátená na podstatné ideové i obsahové prepracovanie.
Pripomienka č. 2
Dokument nevychádza z relevantných analýz
Ako sme uviedli už v Pripomienke č. 1, dokument nereflektuje prirodzené inklinácie mužov a žien a každý rozdiel (v príjmoch, v profesných či kariérnych preferenciách, vo forme starostlivosti o rodinu a pod.) vníma ako dôsledok nanútených rodových stereotypov či diskriminácie. Uznávame, že určité diskriminačné správanie môže mať za následok nerovnosť šancí (napr. v prijímaní do zamestnania). Avšak dokument nijakým spôsobom nerozlišuje medzi takýmito neželanými faktormi a prirodzenými odlišnými sklonmi mužov a žien. Dokument je preto potrebné podstatne prepracovať a zakomponovať analytickú časť, z ktorej bude zjavné aký vplyv na odlišné správanie či výsledky mužov a žien má diskriminačné správanie a do akej miery je naopak v tých ktorých oblastiach výsledkom prirodzených rozdielov medzi mužmi a ženami. Takáto analýza si vyžaduje, aby bola overiteľná a kriticky skúmateľná, nemôže ísť len o domnienky, alebo holé citovanie štatistických faktov doplnené o nepodložené a neoveriteľné interpretácie štatisticky zachytených javov. Až na základe takejto analýzy bude potom možné rozlíšiť skutočné problémy od domnelých a stanoviť príslušné opatrenia na odstránenie tých skutočných problémov. Bez príslušnej analýzy je dokument (Stratégia i Akčný plán) predčasný a potenciálne škodlivý, pretože môže zatiahnuť štát, aby deformoval a nanucoval určité správanie svojich občanov s vidinou odstraňovania diskriminácie tam, kde k nej nedochádza. Dokument je preto potrebné buď zamietnuť ako celok, alebo ho vrátiť na kompletné prepracovanie.
Pripomienka č. 3
Navrhujeme dokument doplniť o rozmer rodinného života.
Dokument chápe mužov a ženy akoby izolovane, individualisticky, prípadne dokonca ako akýchsi súperov. Tento pohľad je nevhodný, pretože muži aj ženy sú osoby, ktoré profitujú zo vzájomnej kooperácie a dopĺňania sa. Obzvlášť v rodine dochádza k deleniu úloh, a napríklad v prípade starostlivosti o malé deti jeden z manželov preberá zodpovednosť o starostlivosť o deti, kým druhý odchádza z domu, aby zarábal pre celú rodinu. Je prirodzené, že je to práve žena – matka, ktorá viac času trávi doma. Vnímať tento fakt ako neželaný je sociálnym inžinierstvom a hrubým zásahom štátu do autonómie rodiny a prirodzenej deľby práce v rodine. Do dokumentu je potrebné tento rozmer vhodným spôsobom doplniť.
Pripomienka č. 4
Navrhujeme odstrániť ideologicky zafarbený jazyk plošne v celom dokumente
Konkrétne navrhujeme:
-
Nahradenie pojmu „rodová rovnosť“ pojmami „rovnosť pohlaví“ alebo „rovnosť medzi mužmi a ženami“ všade tam, kde nejde o citovanie už schválených dokumentov, alebo názvov orgánov
-
Nahradenie pojmu „rodová nerovnosť“ pojmom „neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie s mužmi a ženami“
-
Nahradenie pojmu „rodové rozdiely“ pojmom „rozdielne zaobchádzanie s mužmi a ženami“
-
Spresnenie, že pojmy „žena“ a „muž“ dokument nerozumie ako sociologicky konštruované identity v nadväznosti na individuálnu voľbu jedinca, ale že ženy a mužov vníma komplexne ako všetky osoby mužského alebo ženského pohlavia
Vysvetlenie:
Pojem „rod“, je v celom dokumente používaný v úzkej nadväznosti na tzv. „gender ideológiu“. Vzhľadom na to, že názory vedeckej obce na tzv. „rodovú teóriu“ nie sú jednoznačné, v tejto súvislosti považujeme za vhodné pri používaní slova „rod“, pridŕžať sa jeho výkladu, ktorý ponúka Krátky slovník slovenského jazyka, teda výkladu, ktorý je v spoločnosti akceptovaný, používaný a teda ani nepripúšťa priklonenie sa výkladovej terminológie k akejkoľvek ideológii. Slovo rod je v ňom viazané na spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie; zákl. jednotka v prvotnom politicko-ekonomickom. systéme; narodenie, zrod; gramatická kategória vyjadrujúca príslušnosť podstatného mena do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný rod.
Výsledný dokument by mal byť ideologicky nezaťažený a teda by nemal obsahovať žiadnu ideologicky podfarbenú terminológiu. Ideálne, dokument by mal obsahovať všeobecne akceptovateľnú terminológiu (pozri napr. Občiansky zákonník, Trestný zákon a i.). Zbytočne mätúce a zavádzajúce je aj používanie pojmov „muž“ a „žena“ v niektorých častiach dokumentu. Zo Stratégie nie je zrejmé, kedy pod pojmami „muž“ alebo „žena“ rozumie všetky osoby konkrétneho pohlavia, alebo osoby, ktoré sa na základe osobnej voľby rozhodli pre mužskú alebo ženskú identitu bez ohľadu na ich biologické pohlavie. Stratégiu je preto potrebné upraviť tak, aby sa pojem „žena“ jednoznačne vzťahoval na všetky osoby ženského pohlavia bez rozdielu, a podobne, aby sa pojem „muž“ jednoznačne vzťahoval na všetky osoby mužského pohlavia bez rozdielu, a to bez ohľadu na úlohu, ktorú v spoločnosti vykonávajú.
Pripomienka č. 5
Navrhujeme rozšíriť pôsobnosť dokumentu aj na osoby mužského pohlavia
Vysvetlenie:
Hoci dokument obsahuje vo svojom názve slovné spojenie „rodová rovnosť“, aj letmé prečítanie dokumentu ukáže, že je zameraný primárne na osoby ženského pohlavia. Je pravdou, že ženy vo všeobecnosti čelia väčšej diskriminácií z dôvodu svojho pohlavia, predsa len existujú viaceré situácie, kde sú vo veľkej miere znevýhodňovaní muži. Ide napríklad o situácie, keď súd rozhoduje, do osobnej starostlivosti ktorého z rodičov bude dieťa zverené, pričom deti sú pravidla zverené matke. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby tento dokument venoval patričnú pozornosť aj diskriminácii, ktorej čelia osoby mužského pohlavia. Iným riešením by bolo, ak by bolo v dokumente jasne a jednoznačne vysvetlené, prečo sa dokument nevenuje špecifickým typom diskriminácie, ktorým čelia hlavne muži. V opačnom prípade dokument vyvoláva zdanie, že je predpojatý voči osobám mužského pohlavia, či dokonca chápe osoby mužského pohlavia ako potenciálnych agresorov.
Pripomienka č. 6
Navrhujeme úplne vypustiť kapitoly „Základné teoretické rámce a východiská“ (str. 6 až 8) a rovnako „Východiská stratégie rodovej rovnosti“ (str. 9 až 11)
Vysvetlenie:
Ako je už spomenuté vo vyjadrení vyššie, Ústava Slovenskej republiky garantuje nezávislosť štátnych orgánov od akejkoľvek ideológie alebo náboženstva. Z tohto dôvodu považujeme za neprijateľné, aby východiskovými tézami tak dôležitého dokumentu o rovnocennosti mužov a žien, alternatívne rovnosti pohlaví, vychádzal z vysoko kontroverzného filozofického systému, ktorý nemá oporu nielen vo vedeckých kruhoch, ale ani v širokej verejnosti.
Pripomienka č. 7
Navrhujeme doplnenie citácií a poznámok pod čiarou
Vysvetlenie:
Stratégii vytýkame nedôsledné spracovanie odkazov pod čiarou. V prvom rade ide o to, že Stratégia sa na viacerých miestach odvoláva na niektoré skutočnosti, údaje štatistiky a i., pričom ich neuvedie v poznámke pod čiarou (pozri napr. str. 3 tretí odsek – odvolanie sa na explicitné a implicitné ustanovenia, bez ďalšej špecifikácie; str. 5 tretí odsek, a to odkaz na podmienku čerpania štrukturálnych fondov, kde chýba presný odkaz (viď aj str. 9 prvý odsek); str. 9 druhý odsek a to odkaz na prínos rodovej rovnosti k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju nie je podporený žiadnou štatistikou; celá kapitola Ekonomická nezávislosť a trh práce (str.12 - 13) ako aj kapitola Participácia v rozhodovaní vo verejnom a ekonomickom živote (str. 14) sa spomínajú rôzne údaje, pričom ani jeden nie je štatisticky podporený (viď aj str. 15 druhý odsek), pozri str. 14 odsek dva spomína rôzne výskumy bez ich bližšej špecifikácie, a i.). Takouto štruktúrou Stratégie sa vyvoláva dojem, že operuje s nedôveryhodnými údajmi a obsahuje nepodložené tvrdenia, t.j. vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti tvrdených skutočností a podozrenie o tendenčnom podsúvaní nepravdivých informácií.
Rovnako, pri viacerých právnych aktoch, medzinárodných dohovoroch ako aj dokumentoch prijatých na medzinárodných platformách chýba dostatočná identifikácia (pozri napr. str. 3 štvrtý odsek, a to Viedenská deklarácia a akčný plán, Deklarácia OSN odstránení diskriminácie žien, atď.; str. 5 prvý odsek a to odkaz na iné relevantné právne akty bez ich bližšej špecifikácie a i.).
Okrem iného, ponúka vlastnú, ničím nepodloženú a hlavne pre Slovenskú republiku nezáväznú interpretáciu diskriminácie žien (pozri str. 2 posledný odsek), čo napokon sa aj v Stratégií priznáva.
Pripomienka č. 8
Navrhujeme odstrániť odkazy na Istanbulský dohovor
Vysvetlenie
Tento dohovor nebol Slovenskou republikou ratifikovaný.
Pripomienka č. 9
Navrhujeme upraviť Strategické oblasti a priority
Časť Stratégie s názvom „Strategické oblasti a priority“, je či už vo svojej textácii ale aj vo svojom nastolenom cieli nekonzistentná, nelogická a z pohľadu riešenia problematických otázok prakticky nepoužiteľná. Charakteristika problémových okruhov, ktoré sa snaží kontextovo a štatisticky pomenovať, sa totiž flagrantne odchyľuje od zámeru Ministerstva, ktorý je proklamovaný ako „návrh ich riešenia“. Ako sme uviedli už v úvode, riešenie socio-ekonomických otázok v spoločnosti nemôže byť postavené na pojmosloví, ktoré je vo vedeckých, sociologických a kulturologických kruhoch považované minimálne za kontroverzné. , je v celom dokumente používaný v úzkej nadväznosti na tzv. „gender ideológiu“.
Aj podľa názvu prvej oblasti priorít a cieľov, ideologické nazeranie na ekonomické konštelácie na trhu v dokumente, ktorý má byť podporou „marginalizovaných skupín“, vnímame ako nešťastné riešenie, ktoré prinesie skôr negatívny ako požadovaný efekt pre všetkých, ktorých dokument označuje za „ohrozených, znevýhodnených, alebo diskriminovaných“ z akýchkoľvek dôvodov.
Pripomienka č. 10
Navrhujeme zmeniť názov a obsah časti 1. (str. 12) na „Rovnosť mužov a žien na trhu práce“.
Cieľom tejto časti by malo byť príprava takých opatrení, ktoré umožnia slobodný výber povolania mužmi a ženami na trhu práce v súlade s ich osobnými preferenciami a túžbami. Rozhodne nemôže byť cieľom mechanické presadzovanie „rovnosti“ v zmysle že v každom type povolania musia byť rovnako zastúpené ženy a muži. Primerane navrhujeme upraviť aj Akčný plán.
Pripomienka č. 11
Navrhujeme vypustiť celý odsek 2 na str. 12
Vysvetlenie:
Ženy v pracovnom procese nie sú centrom horizontálnej a vertikálnej rodovej segregácie, ktorá by vyústila do Ministerstvom uvádzaných pomerov zamestnaných žien v jednotlivých oblastiach. Ministerstvo uvedené tvrdenia nepodložilo žiadnym odkazom na relevantný zdroj, ktorým by tieto skutočnosti potvrdil.
Zároveň považujeme prezentované percentuálne zastúpenie žien v jednotlivých oblastiach za zavádzajúce. Snaží sa totiž poukázať na to, že ženy by mali mať väčšie percentuálne zastúpenie v niektorých pracovných oblastiach. Takéto zastúpenie však jednotlivcovi nemožno generálne predurčovať len na základe pohlavia. Opačné tvrdenie by bolo v rozpore s judikovaným nálezom Ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 8/04.
Pripomienka č. 12
Navrhujeme vypustiť celý odsek 3 na str. 12
Vysvetlenie:
Uvedený odsek koncepčne ani logicky nekorešponduje so zámerom Stratégie. Poukazuje na platové nerovnosti medzi mužmi a ženami, avšak ako riešenie ponúka iba čisto ideologické ponímanie poukazom na rodovú ideológiu, nie na ekonomické ukazovatele trhu zamestnanosti.
Plošným zavedením rovnakých platobných pomerov sa žiadnym spôsobom nezlepší postavenie žien, práve naopak. Oberie ich o možnosť konkurencie na trhu zamestnanosti a bude v konečnom dôsledku pôsobiť proti nim samotným, pričom tí, ktorí diskriminačne voči ženám (či mužom) konajú, zostanú ekonomicky a často aj právne bez akejkoľvek sankcie.
Tento odsek je ideovo podmienený, pričom v ňom absentuje fakt, že zásahy štátu do súkromného sektora prinesú ďalšiu nevôľu u zamestnávateľov, ktorá môže viesť k prepúšťaniu a zvyšovaniu nezamestnanosti.
V odseku absentuje poukázanie na potrebu zisťovania prípadov opodstatnenej diskriminácie bez zbytočných regulatívnych zásahov do podnikateľskej sféry a voľného trhu.
Regulatívnymi opatreniami sa zníži možnosť trhového výberu zamestnania a konkurencie (pre mužov aj ženy), zníži sa uplatniteľnosť zmluvnej slobody v pracovnoprávnych vzťahoch.
Pripomienka č. 13
Navrhujeme prepracovať odsek 4 na str. 12
Konkrétne navrhujeme prepracovanie tretej vety odsek 4 na str. 12 a odsek 1 na str. 13 odstránením kontroverznej terminológie, prípadne nahradením iných slov, ktoré lepšie vystihnú podstatu textu. Štvrtý odsek tretia veta na str. 12 navrhujeme preformulovať takto: „Za starostlivosť o deti a o iných členov rodiny zodpovedajú naďalej prevažne ženy.“
Vysvetlenie
Odsek obsahuje zmienky o rodových stereotypoch. Ide o veľmi kontroverzný prístup, pretože určité rozdiely medzi mužmi a ženami sú prirodzené a vyplývajú z biologickej i emočnej rozdielnosti medzi mužmi a ženami, ako aj od množstva odlišných faktorov. Aj keď diskusia o tom, čo sú typicky mužské a ženské črty a prejavy je veľmi zaujímavá, štát by nemal do tejto diskusie zasahovať a svojou autoritou sa prikláňať sa jednu či druhú stranu. Toto nie je úlohou štátu. Prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami existujú aj v oblasti voľby profesie, preto ani do tejto oblasti by štát nemal zasahovať spôsobom, ktorý môže zdeformovať skutočné motivácie a inklinácie mužov a žien. Tento problém sa môže vzťahovať aj na oblasť tzv. rodovo spravodlivého prerozdeľovania verejných zdrojov.
Poukázanie na to, že veľké percento žien je oproti mužom na rodičovskej dovolenke a následné označovanie tohto javu za negatívum nie je na mieste. Štát by nemal regulovať súkromnú sféru usporiadania starostlivosti manželov o ich deti. Prílišné zasahovanie do intímnej oblasti neprináša úžitok. Prevažujúce postavenie ženy v týchto úlohách je prirodzené a logické. Starostlivosť matky o dieťa je prirodzená v dôsledku hlbokých biologicko-psychických príčin. Ide o prirodzenú inklináciu matky k dieťaťu – najmä v ranom štádiu a inklináciu dieťaťa k matke. Dôkazom sú mnohé štúdie. Predovšetkým treba matkám poskytnúť pomoc pri starostlivosti o dieťa a oceniť tento ich prínos pre celú spoločnosť. Nesmie byť cieľom vytvárať také podmienky, aby boli ženy tlačené do toho, aby šli čo najskôr pracovať.
Pripomienka č. 14
Navrhujeme úplne vypustiť odsek 1 na str. 13
Vysvetlenie
Pozri vysvetlenie k pripomienke č. 12.
Pripomienka č. 15
Navrhujeme doplnenie tretej vety v ods. 2 na str. 13
Návrh doplnenia: pred slová „znižujú ženám celoživotné úspory“ doplniť text: „nedostatočná podpora rodín štátom, slabá podpora ženám počas ich materstva, nedôsledné zabezpečenie kontinuality zamestnania po návrate z materskej dovolenky“.
Vysvetlenie:
Odkazujeme na našu skoršiu argumentáciu, že je absolútne nevhodné riešiť ohodnotenie práce ideológiou a nie ekonomickými ukazovateľmi. Chudoba žien a ich zvýšené zaťaženie je často podmienené tým, že štát neupriamuje svoju pozornosť na podporu rodín, vrátane mnohopočetných rodín, s čím je spojené aj to, že ženy nie sú dostatočne podporené ani v čase materskej dovolenky. Navrhujeme namiesto ideologického konceptu pristúpiť k praktickému konceptu podpory žien v materstve a podporiť zamestnávateľov v tom, aby žene, prípadne tehotnej žene v pracovnoprávnom vzťahu poskytovali ochranu a podporu v zmysle čl. 38 Ústavy.
Ak štát podporí stabilitu rodiny, podporí ženu v období materstva a zabezpečí jej kontinuitu zamestnania aj po návrate z materskej dovolenky, eliminuje sa tak riziko zvyšujúcej sa chudoby a feminizácie chudoby.
Pripomienka č. 16
Navrhujeme zapracovať časť, ktorá by zhodnotila nedostatočnú podporu žien vo veciach súvisiacich s materstvom v pracovno-právnych vzťahoch, počas ich materskej dovolenky, a aj v prípade, že sa rozhodnú ostať v domácnosti a venovať sa rodine.
Návrh doplnenia: „Tehotné ženy a matky často čelia znevýhodňovaniu bez ohľadu na to, či už na pracovisku alebo či už sa rozhodnú ostať v domácnosti a venovať sa starostlivosti o rodinu. V prvom prípade ide napríklad o situáciu, keď žena otehotnie počas skúšobnej doby a nepožíva právnu ochranu tehotnej ženy po skončení skúšobnej doby. Naviac, ak sa zamestnávateľ v priebehu trvania skúšobnej doby dozvie, že je žena tehotná, môže s ňou z tohto dôvodu ukončiť pracovný pomer bez udania dôvodu. V druhom prípade možno spomenúť hlavne skutočnosť, že štát ženy v domácnosti starajúce sa o deti podporuje minimálnym spôsobom. Navyše takéto rozhodnutie nesie istú sociálnu stigmu, pričom existencia stabilnej rodiny predstavuje nevyhnutný predpoklad pre ekonomický rozvoj spoločnosti a v konečnom dôsledku podporuje aj makroekonomické ukazovatele.“
Vysvetlenie:
S poukazom na už skoršie uvedené máme za to, že Stratégia nedostatočne reflektuje potrebu ochrany ženy v čase materstva a podpory zakladania stabilnej nukleárnej rodiny ako nevyhnutného predpokladu na ekonomické napredovanie a spokojnosť nie len samotných žien a rodín, ale aj celej spoločnosti.
Pripomienka č. 17
Navrhujeme vypustenie špeciálnej skupiny „rómskych žien“ z textu Stratégie v odseku 3 na str. 13
Vysvetlenie:
Poukazujeme na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 8/04, podľa ktorého neexistuje legitímny dôvod na zvýhodnenie na základe takýchto kritérií, keďže rasa či etnická príslušnosť nie sú dôvodmi pre priznanie odlišného zaobchádzania – sú to totiž dôvody, ktoré Ústava ako základ odlišného zaobchádzania výslovne zakazuje (čl. 12 Ústavy). Zavádzaním vyrovnávacích opatrení v zmysle Stratégie by tak došlo zo strany štátu ku konaniu, ktoré je v rozpore s judikovaným nálezom.
Pripomienka č. 18
Navrhujeme zmeniť nadpis Cieľa 1. nasledovne: Posilňovanie princípu rovnosti príležitostí mužov a žien na trhu práce.
Pripomienka č. 19
Operačný cieľ 1.1 – navrhujeme preformulovať na „Dôsledne dodržiavať princíp rovnosti príležitostí mužov a žien na trhu práce;“.
Pripomienka č. 20
Navrhujeme odstrániť operačný cieľ 1.2.
Pripomienka č. 21
V operačnom cieli 1.3 navrhujeme zmeniť formuláciu „zvýšenia zamestnanosti žien“ na „zvýšenia slobody žien“.
Vysvetlenie:
Vo vzťahu rodinný vs. pracovný život v kontexte starostlivosti o malé deti je vhodné vytvárať také predpoklady, aby ženy mohli slobodne zostať doma a starať sa o malé deti, a neboli tlačené ísť do práce, ako uznajú za vhodné na základe svojich vlastných preferencií.
Pripomienka č. 22
Navrhujeme zmeniť formuláciu operačného cieľa 1.4 nasledovne: „Posilňovať princíp rovnosti príležitostí a nediskriminácie vo sfére pracovnej a sociálnej politiky s osobitným dôrazom na znevýhodnené skupiny žien a mužov, akými sú napr. osoby so zdravotným postihnutím“.
Vysvetlenie:
Zakotvenie Rómok a migrantiek v rámci „vyrovnávacích opatrení“ nemá oporu v Ústave a je v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 8/04. Takáto rovnosť s ohľadom na deklaratórne ustanovenie čl. 12 Ústavy, ktoré nemá povahu priznania základného práva a slobody a s poukázaním na kontroverznosť významu tohto termínu, nemá ústavné zakotvenie na aplikáciu vyrovnávacích opatrení. Zdravotne postihnuté osoby sú vyslovene uvedené v čl. 38 ústavy, preto navrhujeme preniesť ústavný text aj do textu Stratégie.
Pripomienka č. 23
V operačnom cieli 1.5 navrhujeme vypustiť formuláciu operačného cieľa, konkrétne časť: „a presadzovať jej vyváženejšiu deľbu medzi ženami a mužmi“.
Vysvetlenie:
Nie je zo strany štátu nijako potrebné, aby regulatívnym spôsobom určoval a delil prácu a starostlivosť o blízke osoby, deti a rodinu ako celok medzi muža a ženu. Nie je ničím opodstatnené, aby štát zasahoval napr. do práva rodičov na starostlivosť o deti, resp. aby autoritatívne určoval, ktorý z rodičov sa má o deti starať len preto aby za určitých okolností nebolo možné tvrdiť, že ide o o diskrimináciu.
Rodina je základná spoločenská a ekonomická jednotka. Kvalita usporiadania vzťahov v rodine je jedným z rozhodujúcich kritérií pre šťastný život žien a mužov, ktorý sa prejaví aj v ekonomickej rovine či už rodiny, zamestnávateľa ale aj štátu. Štát by pri presadzovaní kvalitnejšieho života žien mal dbať na to, že ich šťastné zázemie je nachádzané spravidla najmä v rodinnom živote a v materstve. Marginalizované prípady by nemali túto skutočnosť utláčať do úzadia a štát by sa k podpore ženy ako matky mal dostatočne prihlásiť.
Pripomienka č. 24
Navrhujeme vypustiť celú kapitolu 2. „Participácia v rozhodovaní vo verejnom a ekonomickom živote“ vrátane všetkých operačných cieľov 2.1 až 2.3
Vysvetlenie:
Základné právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných zakotvuje Ústava v čl. 30. Formulácie tohto článku sú pomerne všeobecné a široké, no ich výklad je pomerne jasný aj s ohľadom na judikatúru Ústavného súdu. V prvom rade je potrebné poukázať na použitie terminológie vyjadrujúcej subjekt práva podľa čl. 30 Ústavy. Ústava pracuje v súvislosti s prístupom k voleným funkciám v čl. 30 ods. 1 s pojmom „občan“. Podľa judikatúry platí, že: „Právo uchádzať sa za rovnakých podmienok o prístup k voleným funkciám a iným verejným funkciám sa nepriznáva každému. Článkom 52 ods. 1: „Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky“ sa toto právo obmedzuje iba v prospech občanov Slovenskej republiky, pretože volebné právo sa podľa čl. 30 ods. 1 zaručuje len občanom.“ (Nález Ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 15/1998 z 11. marca 1999).
Gramatickým ale aj logickým výkladom ústavných článkov v kontexte judikatúry Ústavného súdu možno vyvodiť, že zakotvenie základného práva prístupu k správe verejných záležitostí má všeobecnú povahu, pričom jediným obmedzujúcim kritériom na uplatnenie tohto práva, je podmienka existencie právneho vzťahu so Slovenskou republikou, teda s existenciou štátneho občianstva. Ústava žiadnym spôsobom nediskvalifikuje ženy ani mužov z prístupu k voleným funkciám, či z možnosti participovať pri tvorbe politiky vo verejnom záujme.
Právny poriadok Slovenskej republiky je koncipovaný na univerzálnom princípe garantujúcom katalóg základných práv a slobôd pre všetkých adresátov práva bez rozdielu. Obzvlášť je táto zásada aplikovateľnosti základných práv a slobôd na všetky subjekty práva viditeľná v Ústave. Parcelácia právneho poriadku, základných práv a slobôd vo vzťahu ku konkrétnym subjektom práva (ženám), predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu. Rovnosť čo sa týka prístupu k voleným funkciám je zaručená pre všetkých, teda aj pre mužov, aj pre ženy, za predpokladu existencie štátneho občianstva. Toto obmedzenie však nie je diskriminujúcim, nakoľko ho predpokladá samotný ústavný text. Zároveň ide aj o logickú požiadavku, ktorá zabezpečuje, aby sa na správe vecí verejných na tých najvyšších úrovniach verejnej politiky (s výnimkou orgánov samosprávy) zúčastňovali iba štátni občania. Dôvodom je často ochrana štátnych a hospodárskych záujmov (napr. v prístupe k utajovaným skutočnostiam, hospodárskym ukazovateľom, ekonomickým ukazovateľom a pod.)
Text Stratégie v tejto časti nemá svoje právne, praktické a logické uchopenie. Záujem žien o politickú sféru nie je žiadnym spôsobom podmieňovaný stereotypmi. Zastupiteľská demokracia bola a vždy bude systémom, kedy si elektorát všeobecným, rovným, priamym a tajným spôsobom vyberá kandidáta, ktorý je preňho najprijateľnejší bez ohľadu na to či je muž alebo žena. Aj v tomto prípade platí rovnaký argument ako v prípade ekonomickej nezávislosti na trhu zamestnanosti. Nie je možné štátnym zásahom určovať alebo podmieňovať to, koľko žien a koľko mužov má byť vo volených orgánoch, prípadne v nevolených verejných funkciách. Akékoľvek stanovenie kvót je v rozpore s princípom voľného výberu, potláča konkurenciu na trhu ponuky o výkon verejnej služby a v konečnom dôsledku môže viesť k nekompetentnému zastúpeniu iba z dôvodu, že rozhodujúcim kritériom na výber do verejnej funkcie bude kritérium pohlavia. Takýto prístup by sa v konečnom dôsledku obrátil proti samotným ženám, pretože by sa aj na tie ženy, ktoré získali príslušný post či funkciu na základe svojich kvalít vo férovej súťaži, pozeralo s podozrením, že sú do funkcie dosadené len preto, že sú ženy.
Obdobnú neuchopiteľnosť možno vidieť aj v prípade poukázania na rozdiely v manažérskych funkciách. Opätovne poukazujeme na to, že štát má do súkromnej, podnikateľskej sféry zasahovať v minimálnej miere. To, že sú ženy v manažérskych funkciách zastúpené menej, ešte nedokazuje, že je tomu tak z dôvodu diskriminácie pre ich pohlavie, práve naopak, môže to byť výsledok prirodzených tendencií mužov a žien. Nikto na trhu zamestnanosti v súkromnom či verejnom sektore nepochybuje o tom, že ak zamestnávateľ preferuje rovnako vzdelaného muža pred rovnako vzdelanou ženou iba z dôvodu, že radšej zamestná mužov, pretože nechce výpadok zamestnanca v prípade materskej dovolenky, je to prejavom diskriminácie. Nie je však na mieste takémuto zamestnávateľovi stanovovať určitú kvótu, pretože najlepším spôsobom, akým bude za svoje konanie sankcionovaný, bude jeho vyšší výdavok na zamestnanca muža, ktorý ho po čase privedie do ekonomických problémov. To isté platí aj opačne v prípade mužov. Ničenie konkurencie na trhu zamestnanosti a nevyužitie vzdelanostného potenciálu ženy (ale aj muža) z dôvodov diskriminácie je stratou nie len pre ženy (mužov) a spoločnosť, no hlavne je stratou pre samotného zamestnávateľa s predsudkami. Tento tretí a najdôležitejší ukazovateľ však Stratégia opomína, pričom práve prostredníctvom neho je možné v systéme zamestnanosti zaručiť najväčšiu rovnosť príležitostí.
Navyše, legalistické a sociálno-inžinierske riešenia prostredníctvom rôznych kvót a stimulov sú často neefektívne, pretože sa dajú obísť a ignorovať. Ak by sa však podporovalo vnímanie materstva ako vznešené poslanie ženy, zamestnávatelia by sami utvárali také podmienky, ktoré by umožňovali zamestnávanie žien a zosúlaďovanie ich materských potrieb s prácou.
Záverom dodávame, že štát by nemal vyvíjať kontraproduktívny „nátlak“ a zbytočne neefektívne kroky na to, aby sa ženy dostávali do vysokých manažérskych funkcií či do vysokých politických či volených funkcií len preto, aby sa tento „nepomer“ vyrovnal. Ako sme uviedli, nepomer v týchto funkciách automaticky nepredstavuje diskrimináciu. Vo väčšine prípadov predstavuje voľbu, ktorú netreba vnímať z pohľadu kontroverznej „rodovej ideológie“ ako predsudok. Je absolútne legitímne tvrdiť, že vzdelaná žena môže zastávať manažérsku pozíciu ako aj volenú funkciu, no je absolútne legitímne tvrdiť aj to, že žena má právo zvoliť si priestor svojho verejného a pracovného pôsobenia a je potrebné rešpektovať skutočnosť, že v mnohých prípadoch si ženy takéto funkcie jednoducho nevyberajú. Mnohé ženy si radšej vyberajú iné pracovné pozície s tým, že svoj život orientujú na rodinu, väčšiu starostlivosť o deti spolu s manželom, alebo volia menej stresujúce pracovné prostredie pred možno lepšie plateným, avšak stresujúcejším prostredím. Je potrebné tieto rozhodnutia rešpektovať, nakoľko je to slobodné rozhodnutie ženy. Ak sa ale žena rozhodne napríklad pre volenú funkciu, prípadne pre funkciu manažérky, jediným rozhodujúcim kritériom pre jej úspech sú jej schopnosti, rovnako ako tomu je v prípade mužov. Zavádzanie „vyrovnávacích opatrení“ iba z dôvodu pohlavia nemá v kontexte nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 8/04 v spojení s povahou čl. 12, oporu v Ústave.
Záverom, Ústava Slovenskej republiky garantuje prístup k voleným funkciám pre všetkých občanov bez rozdielu na to, či sú mužmi alebo ženami. Zastupiteľská demokracia je postavená na možnosti voľby kandidátov na základe ich schopností, ich angažovanosti, nie na základe ich pohlavia. Nižší počet žien v politike a verejnom živote nemusí automaticky znamenať, že by ženy boli na týchto pozíciách diskriminované. Spravidla môže ísť jednoducho o nezáujem, alebo o zvolenie si inej priority osobného či pracovného pôsobenia, ktorým je často rodinný život a materstvo. Rovnako ako v prípade prístupu k politickým funkciám, aj v prístupe k ekonomickému riadeniu a manažérstvu je vhodné, aby štát do týchto úsekov nezasahoval. Prílišnou reguláciou zamedzí konkurencii na trhu zamestnanosti a v konečnom dôsledku žiadnym efektívnym spôsobom ženy nepodporí. V tejto súvislosti poukazujeme na obdobnú argumentáciu ako v pripomienke č. 2. Podporovať podnikanie žien zo strany štátu nie je potrebné. Právo podnikať zaručuje aj Ústava v čl. 20 ako právo všeobecné a univerzálne. Štát ukladá rovnaké možnosti podnikania pre všetkých, pre mužov aj ženy a obmedzuje ich iba v rozsahu, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenia Živnostenského zákona ako aj Obchodného zákonníka žiadnym spôsobom nenaznačujú, aby ženy mali sťaženú možnosť podnikania. Na trhu podnikateľov nie je rozhodujúce kritérium pohlavia, ale kritérium ceny a kvality bez ohľadu na riadiace či manažérske obsadenie. Táto časť Stratégie je nekoncepčná, nelogická a vzhľadom na existujúcu právnu úpravu sa javí ako duplicitná s prvkami zbytočnej parcelácie subjektov práva. Navyše, žiadnu zo svojich formulácií Stratégia nepodporuje poukázaním na zdroje, z ktorých vychádzajú.
Pripomienka č. 25
Navrhujeme prepracovať časť 3. „Vzdelávanie, veda a výskum“ s prihliadnutím na to, že výskyt žien v pozíciách vedy, výskumu a vzdelávania nie je podmienený ich pohlavím ani rodovými stereotypmi.
Pripomienka č. 26
Posledný odsek na str. 14 navrhujeme preformulovať takto: „Viaceré výskumy preukázali, že aj vo sfére vedy a výskumu, ako aj v akademických inštitúciách − tak v európskom, ako aj v domácom kontexte − existuje nepomer medzi zastúpením mužov a žien. Tento nepomer sa prejavuje už na úrovni študujúcich na vysokých školách z dôvodu odlišnej orientácie žien a mužov na jednotlivé typy odborov štúdia, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje v technicky orientovaných študijných odboroch. Tento nepomer sa prejavuje aj v oblasti riadenia vedecko-výskumných a akademických inštitúcií. Je pritom dôležité zachovať rovnosť príležitostí mužov a žien, aby takýto nepomer nebol dôsledkom diskriminácie, a tiež aby nedochádzalo k umelým štátnym zásahom do prirodzeného výberu štúdia a kariéry mužmi a ženami na základe svojich prirodzených inklinácií.“
Pripomienka č. 27
Prvý odsek na str. 15 navrhujeme preformulovať takto: „Dostupné štatistické údaje potvrdzujú existujúcu nerovnováhu v zastúpení mužov a žien tak z hľadiska akademického kariérneho postupu, ako aj z hľadiska účasti ná riadení a rozhodovaní. Podiel žien a mužov v rámci jednotlivých stupňov typickej akademickej kariéry na verejných VŠ ukazuje, že so zvyšujúcim sa stupňom akademickej kariéry sa percentuálne zastúpenie žien podstatne znižuje. Potvrdzuje sa teda pravidlo nepriamej úmery: čím vyšší stupeň akademického rebríčka, tým nižší počet zastúpenia žien. Metaforicky sa hovorí o „deravom potrubí“. Taktiež platí, že na najvyšších riadiacich pozíciách sa ženy vyskytujú v podstatne menšej miere ako muži, najmenej žien zastáva funkciu rektorky. Aj v tomto prípade je dôležité zachovať rovnosť príležitostí mužov a žien, aby takýto nepomer nebol dôsledkom diskriminácie, a súčasne aby nedochádzalo k umelým štátnym zásahom do prirodzeného výberu mužmi a ženami na základe svojich prirodzených inklinácií.“.
Pripomienka č. 28
Odsek 2 na str. 15 navrhujeme upraviť nasledovne: „Rovnosť príležitostí žien a mužov vo sfére vedy a výskumu má zásadný význam pre rozvoj vedeckého poznania a vedeckých inštitúcií, vrátane inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Dosiahnutie rovnosti príležitostí v tejto sfére a plné využitie tvorivého potenciálu žien a mužov bez neželaných obmedzení je kľúčom k zabezpečeniu konkurencieschopnosti vedy a výskumu a je dôležitým predpokladom začleňovania Slovenska do európskeho výskumného priestoru (European Research Area). Nemenej dôležité je to, že uplatňovanie princípu rovnosti príležitostí v uvedenej sfére výrazne prispieva ku kvalite samotného výskumu a k rozvoju a posilneniu vedeckých a technických inovácií.“
Pripomienka č. 29
Odseky 3 a 4 na str. 15 navrhujeme úplne vypustiť.
Pripomienka č. 30
Zmeniť názov cieľa 3 takto: „3. Zlepšenie uplatňovania rovnosti príležitostí mužov a žien vo vzdelávaní, vede a výskume“.
Vysvetlenie:
Kritériá v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, ktoré sú kladené na každého jedného odborného pracovníka na týchto úsekoch, sú prioritne dané ako úroveň ich vzdelania, analytického myslenia, prístup k inováciám a celková odbornosť, erudovanosť spojená so systémovým edukatívnym prístupom. Podobne ako v prípadoch ekonomickej nezávislosti či participácii na rozhodovaní vo verejnom a ekonomickom živote, aj v tomto prípade Stratégia mylne prejudikuje, že dôvodom rozdielov v zastúpení žien a mužov musí byť a priori diskriminácia na základe pohlavia.
Rovnako ako v predchádzajúcich častiach, menej žien vo vede, výskume alebo vo vzdelávaní ešte neznamená, že je tomu tak z dôvodu akejsi „rodovej nerovnosti“. Práve naopak, istým spôsobom je takéto tvrdenie zavádzajúce. Pri pohľade na sieť základných či stredných škôl možno v týchto školách paradoxne vidieť viac učiteliek ako učiteľov, čo argument predostretý Stratégiou z časti vyvracia. Druhým argumentom je skutočnosť, že ak na niektorých úrovniach vzdelávania je viac mužov, neznamená to automaticky, že je to tak z dôvodu diskriminácie na základe pohlavia. Vo veľa prípadoch ide o rozdielnu mieru záujmu o dané pracovné miesto, prípadne o uprednostnenie iného prioritného záujmu, ktorým môže byť rodinný život a starostlivosť o výchovu detí, alebo iná profesná oblasť.
Neexistuje (alebo aspoň nebola predložená) štúdia, ktorá by preukazovala, že dôvod nepomeru žien a mužov v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania je založený na uplatňovaní tzv. „rodových stereotypov“, resp. je spôsobený diskrimináciou z dôvodu pohlavia.
Pomer žien a mužov v týchto oblastiach môže byť podmienený prirodzenou voľbou odlišného prioritného záujmu, ktorým automaticky nemusí byť záujem o akademické pozície, ale aj záujem o rodinný život, prípadne iné profesné uplatnenie. Takýto výber nemožno charakterizovať ako „stereotypný“, či diskriminačný, ale ako prirodzený a štát by ho nemal deformovať a nanucovať ženám a mužom určité videnie sveta, ktoré sa prieči ich vnútornému vnímaniu.
Stratégia by mala poukázať na možnosť transparentného výberu na tieto pozície a zohľadňovať kritéria kvality a odbornosti uchádzačov, nie ich pohlavie.
Pripomienka č. 31
Operačný cieľ 3.1 navrhujeme preformulovať nasledovne: „Zlepšiť úroveň poznania v oblasti ľudských práv zabezpečením kontinuálneho a široko-plošného vzdelávania v rámci príslušných študijných odborov celoživotného vzdelávania“.
Pripomienka č. 32
Operačný cieľ 3.2 navrhujeme vypustiť ako celok.
Pripomienka č. 33
Operačný cieľ 3.3 navrhujeme preformulovať nasledovne: „Vytvorenie priestoru, kde majú ženy aj muži rovnaké príležitosti pôsobiť vo vyšších stupňoch vedeckej a akademickej kariéry a vo vedúcich pozíciách.“
Pripomienka č. 34
Operačný cieľ 3.4 navrhujeme preformulovať takto: „Podporiť prostredie a účinné mechanizmy implementovania rovnosti príležitostí mužov a žien vo sfére vedy, výskumu a vysokoškolského vzdelávania;”.
Pripomienka č. 35
Operačný cieľ 3.5 navrhujeme preformulovať takýmto spôsobom: „Prehlbovať poznanie o existujúcich formách rozdielov medzi ženami a mužmi a prirodzených sklonoch pri výbere vzdelania a povolania.”
Pripomienka č. 36
V časti 4. Dôstojnosť a telesná integrita navrhujeme odstránenie prvej vety v prvom odseku „Termínom rodovo podmienené násilie sa označuje akýkoľvek násilný čin alebo hrozba násilia, ktoré sú dôsledkom mocenských nerovností založených na rigidných rodových rolách.“
Vysvetlenie:
V prípade formulovania textov týkajúcich sa trestnej činnosti navrhujeme vychádzať z terminológie obsiahnutej v existujúcej slovenskej legislatíve, hlavne Trestnom zákonníku. Osobitne v prípade žien je potrebné venovať pozornosť všetkým formám násilia, nielen tým, ktoré sú rodovo podmienené.
Pripomienka č. 37
Navrhujeme preformulovanie druhej vety v prvom odseku nasledovným spôsobom: „V medzinárodných dokumentoch sa často používa pojem násilie páchané na ženách, pretože ženy a dievčatá sú vystavené väčšiemu riziku násilia ako muži.“
Vysvetlenie:
Venovať pozornosť výhradne rodovo podmienenému násiliu nie je vhodné. Násiliu na ženách sa treba venovať komplexne, bez ohľadu na to, či je rodovo podmienené, alebo nie.
Pripomienka č. 38
Navrhujeme odstránenie slovného spojenia „rodovo podmieneného násilia“ zo štvrtej vety prvého odseku a pridanie slova „násilné“ a preformulovanie vety nasledovným spôsobom: „Rozumejú sa ním násilné činy, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátanie vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote.“
Pripomienka č. 39
Navrhujeme preformulovať predposlednú vetu v druhom odseku takto: „V médiách sa neustále prezentuje obraz ženy ako objektu a tovaru.“
Pripomienka č. 40
Navrhujeme odstránenie slova „rodovo“ z prvej vety posledného odseku časti 4.a doplnenie slovného spojenia „rešpektujúc partikulárne potreby mužov a žien“ a úplné odstránenie poslednej vety v poslednom odseku: „Ženy a muži čelia špecifickým zdravotným rizikám, ktorými by sa lekársky výskum a zdravotnícke služby mali adekvátne zaoberať, rešpektujúc partikulárne potreby mužov a žien a dôstojnosť ľudskej osoby.
Pripomienka č. 41
Čo sa týka názvu Cieľa 4, navrhujeme nasledovné preformulovanie „Posilnenie autonómie a telesnej integrity žien a mužov eliminovaním akýchkoľvek degradujúcich a násilných prejavov“.
Pripomienka č. 42
V operačnom cieli 4.2. navrhujeme preformulovanie cieľa na všeobecne spoločensky akceptovateľný: „Zvýšiť povedomie verejnosti o rovnocennosti mužov a žien;“.
Pripomienka č. 43
Navrhujeme preformulovanie operačného cieľa 4.3 takto: „Predchádzať akémukoľvek násiliu, osobitne násiliu na ženách a iných zraniteľných skupinách obyvateľstva a zabezpečiť účinnú ochranu, pomoc a podporu osobám zažívajúcim násilie.“
Pripomienka č. 44
Operačný cieľ 4.5. (Posilniť osobnú autonómiu žien v oblasti uplatňovania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv z hľadiska zabezpečenia univerzálneho a nediskriminačného prístupu žien k týmto službám) navrhujeme úplné vypustenie tohto bodu.
Pripomienka č. 45
V operačnom cieli 5.1 navrhujeme preformulovanie textu nasledovným spôsobom: „Zabezpečiť odbornosť, pluralitu názorov a akceptovanie názorov a podnetov občianskej verejnosti v už existujúcich orgánoch, ako aj na úrovni verejnej správy a na úrovni NR SR.“
Vysvetlenie:
Slovenská republika v tejto oblasti nepotrebuje posilniť inštitucionálne zabezpečenie, ale ako sa ukázalo pri tvorbe Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, existuje potreba zabezpečiť väčšiu pluralitu a participáciu občianskej verejnosti a zamedziť zvýhodňovaniu určitých mimovládnych organizácií pred druhými. Rovnako je potrebné zabezpečiť, aby pri tvorbe takýchto dokumentov s prihliadnutím a zapracovaním názoru verejnosti. Je potrebné zabezpečiť, aby bol proces prijímania jednotlivých stratégií spravodlivý, transparentný a mal súhlas slovenskej verejnosti. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa názor občianskej verejnosti vzal do úvahy a bol zohľadnený pri tvorbe stratégií. Je treba zaručiť, aby občania a mimovládne organizácie neboli len pro forma vypočutí, ale aby mali reálnu možnosť sa podieľať na tvorbe a spolurozhodovať o výslednej podobe dokumentu.
Pripomienka č. 46
Operačný cieľ 5.2 navrhujeme preformulovať takto: „Posilniť udržateľnosť, vyváženosť a nezávislosť MVO, vrátane nezávislosti MVO na verejných financiách;“.
Pripomienka č. 47
Navrhujeme doplniť operačný cieľ 5.4 s nasledovným znením: „Posilniť príslušné verejné inštitúcie v boji proti reklame znevažujúcej dôstojnosť žien ich prezentovaním ako sexuálnych objektov.“
Pripomienka č. 48
V časti 6. Zahraničné vzťahy a rozvojová pomoc, v prvom a v druhom odseku navrhujeme vypustiť všetky odkazy na rodovú rovnosť a nahradiť ich odkazmi na rovnosť mužov a žien. Slovné spojenie „odstránenie rodových rozdielov“ navrhujeme nahradiť slovným spojením „odstránenie nežiaducich rozdielov“.
Pripomienka č. 49
Posledný odsek časti 6. navrhujeme preformulovať nasledovne: „Nadchádzajúce predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ v roku 2016 je v kontexte dôležitosti implementácie princípu rovnakého zaobchádzania v legislatíve a ostatných aktivitách EÚ, príležitosťou pre SR podieľať sa na formovaní a vykonávaní politík EÚ v tejto oblasti nielen ako členský štát, ale aj ako predsedajúca krajina Rady EÚ.
Pripomienka č. 50
Navrhujeme preformulovať nadpis Cieľa 6. takto: „Uplatňovanie rovnosti mužov a žien v medzinárodnej spolupráci“.
Pripomienka č. 51
Operačný cieľ 6.1 navrhujeme preformulovať takto: „Efektívne spolupracovať v oblasti rovnosti mužov a žien na úrovni EÚ, Rady Európy a iných inštitúcií“.
Pripomienka č. 52
Operačný cieľ 6.2 navrhujeme preformulovať takto: „V rámci predsedníctva SR v Rade EÚ kontrolovať a podporovať dôsledné dodržiavanie princípu nediskriminácie v praxi a ako neoddeliteľnú súčasť verejných politík a využiť ho ako príležitosť na zvýraznenie rovnosti mužov a žien v politikách EÚ.“
Vysvetlenie:
Úlohou Slovenskej republiky ako predsedajúcej krajiny EÚ bude predovšetkým organizácia práce Rady a reprezentácia Európskej únie. Jednou z povinností Slovenskej republiky bude aj dôkladné dodržiavanie zásad a princípov, na ktorých je Európska únia postavená, ako aj rešpektovanie rozdelenia právomocí medzi Úniou a členskými štátmi. Z tohto dôvodu dôkladné uplatňovanie zákazu diskriminácie nemôže znamenať prekročenie právomocí Únie a zasahovanie do výsostných kompetencií členských štátov. Napokon, aj Charta základných práv Európskej únie prísne ohraničuje pôsobnosť len na tie situácie, kde sa uplatňuje právo EÚ (pozri č.51 ods. 2).
Pripomienka č. 53
Operačný cieľ 6.3. navrhujeme vypustiť ako celok.
Vysvetlenie:
Z hľadiska medzinárodného práva, z hľadiska budovania dobrých vzťahov s inými štátmi ako aj z hľadiska solidarity z núdznymi je absolútne neprijateľné, aby sa poskytnutie humanitnej a rozvojovej pomoci podmieňovalo implementáciou kontroverzných požiadaviek vyplývajúcich z genderovej ideológie. Z pohľadu medzinárodného práva by išlo o nedovolené zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu a jeho štátnej suverenity.
Pripomienka č. 54
Rovnako ako v prípade Stratégie žiadame obdobne prepracovať alebo úplne zamietnuť aj Akčný plán rodovej rovnosti, ktorý podobne ako Stratégia nerešpektuje nezávislosť Slovenskej republiky od akejkoľvek ideológie alebo náboženstva a zavádza požiadavky gender ideológie do praxe. Navyše, neprijateľná je aj zmienka a odvolanie sa na Celoštátnu stratégiu ľudských práv. Celoštátna stratégia ľudských práv nielenže ešte nebola prijatá, ale ani jej obsah nebol ustálený a stále prebiehajú rokovania o jej konečnom znení. Nie je legitímne sa odvolávať na dokument, ktorý ešte nie je platný a v zásade môže byť ešte podstatne prepracovaný.
Pripomienka č. 55
Vo vzťahu k Akčnému plánu je potrebné zakomponovať všetky zmeny v znení úloh a operačných cieľov uvedených vyššie vo vzťahu k Stratégii, pretože ide o duplicitnú a vzájomne prepojenú úpravu. Konkrétne ide o pripomienky č. 18 až 24, 30 až 35, 41 až 47, 50 až 52.
Pripomienka č. 56
V súvislosti s návrhmi na odstránenie viacerých operačných cieľov Stratégie navrhujeme aj odstránenie nasledovných úloh Akčného plánu: 4 až 7, 18 až 25, 27 až 30, 47 až 49, 66 a 67.
Pripomienka č. 57
V úlohe č. 8 vypustiť slovo „nerovnovážne“.
Pripomienka č. 58
Vypustiť úlohu č. 10.
Pripomienka č. 59
V úlohe 11. doplniť za slovo „zariadeniach“ slová „a v rodine“.
Pripomienka č. 60
V úlohe 12. vypustiť slová „rodovej rovnosti“.
Pripomienka č. 61
Vypustiť úlohu č. 15.
Pripomienka č. 62
V úlohe 17. nahradiť slová „rodovo vyváženú deľbu práce“ slovami „primerané ocenenie neplatenej práce“.
Pripomienka č. 63
V úlohe 26. nahradiť slová „rodovej rovnosti“ slovami „rovnosti príležitostí“.
Pripomienka č. 64
Úlohu 31. formulovať takto: „Podporovať rovnosť príležitostí mužov a žien vo vzťahu k riadiacim funkciám a rozhodovacím pozíciám v inštitúciách vedy, výskumu a vysokoškolského vzdelávania“.
Pripomienka č. 65
Na konci úlohy 32. doplniť slovo „príležitostí“.
Pripomienka č. 66
Na konci úlohy 33. nahradiť slová „dosiahnutého stavu rodovej rovnosti“ za slová „dodržiavania rovnosti príležitostí“.
Pripomienka č. 67
Vypustiť úlohu č. 35.
Pripomienka č. 68
V úlohe 36. nahradiť slová „rodovej rovnosti“ slovami „rovnosti mužov a žien“.
Pripomienka č. 69
V úlohe 37. nahradiť slová „rodovej rovnosti“ slovami „rovnosti príležitostí“.
Pripomienka č. 70
V úlohe 38. nahradiť slová „rodovej rovnosti“ slovami „rovnosti príležitostí“ a na konci tejto úlohy doplniť slová „a zisťovať prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami“.
Pripomienka č. 71
Vypustiť úlohu č. 42.
Pripomienka č. 72
V úlohe 45. nahradiť slovo „ADZ“ slovom „legislatívy“ a na konci tejto úlohy doplniť slová „a sexuálneho násilia“.
Pripomienka č. 73
Vypustiť úlohy č. 50 až 53.
Pripomienka č. 74
V úlohe 54. nahradiť slová „rodovej rovnosti“ slovami „rovnosti príležitostí“ a na konci tejto úlohy nahradiť slová „a ľudských práv žien“ za slová „a ľudských práv mužov a žien“.
Pripomienka č. 75
Vypustiť úlohu č. 56.
Pripomienka č. 76
V úlohe 57. nahradiť slová „rodovej rovnosti“ slovami „rovnosti mužov a žien“.
Pripomienka č. 77
Vypustiť úlohu č. 59.
Pripomienka č. 78
V úlohe 60. nahradiť slová „rodovej rovnosti a ľudských práv žien“ slovami „rovnosti mužov a žien a ľudských práv“.
Pripomienka č. 79
V úlohe 64. nahradiť slová „rodovej rovnosti“ slovami „rovnosti mužov a žien“.
Pripomienka č. 80
V úlohe 65. nahradiť slová „rodovej rovnosti“ slovami „rovnosti mužov a žien“.
Pripomienka č. 81
K doložke vybraných vplyvov. Doložka vplyvov uvádza, že materiál nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Z tabuľky: Rozdelenie finančného plánu podľa prioritnej osi, fondu, kategórie regiónu a tematického cieľa však vyplýva, že sa predpokladá aj využitie národných finančných prostriedkov (423 549 901). Na základe toho navrhujeme zmeniť doložku v tom zmysle, že bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Aj keď sa predpokladá, že nemusí dôjsť k navyšovaniu prostriedkov pre jednotlivé rezorty, vplyv bude výrazný – pretože tieto vnútorné kapacity jednotlivých rezortov mohli byť využité na iné aktivity, alebo mohli byť ušetrené.
Pripomienka č. 82
K doložke vybraných vplyvov. Doložka vplyvov uvádza, že materiál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, že nedochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. Toto podľa nás nie je pravda, resp. ak dôjde k realizácii zamýšľaných plánov regulovať a deformovať podnikateľské prostredie s cieľom dorovnávania podnikateľskej aktivity mužov a žien, podnikateľské prostredie (zvlášť férová súťaž) bude negatívne dotknutá. Obzvlášť nebezpečné by v tomto smere bolo zavádzanie kvót, alebo obdobných regulačných zásahov zo strany štátu.
Pripomienky pripravili: Zuzana Čahojová, Šimon Hudák a Patrik Daniška