Pripomienky k zákonu o ochrane a podpore obetí trestných činov
- Podrobnosti
- Uverejnené: streda, 02. august 2017, 00:03
- Napísal: Patrik Daniška
1. augusta 2017 sme zaslali pripomienky k návrhu Zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2017/551).
Pripomienky č. 1, 3 a 4 sú zásadné.
Pripomienka č. 1
V § 2 písm. c) bod 5 navrhujeme vypustiť slovo „rodu“.
Odôvodnenie:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica“) opakovane používa pojem „rod“ vo význame „gender“, teda v súvislosti s pohlavím. Sme proti tomu, aby sa do navrhovaného zákona zavádzal pojem „rod“, ktorý by sa vnímal v tomto význame. Slovenská legislatíva pozná pojem rod predovšetkým vo význame pôvodu (spoločenstva potomkov určitých predkov), a takto je tento pojem chápaný aj Ústavou Slovenskej republiky. Je pravda, že niektoré zákony začali tento pojem používať aj v inom význame (gender), ktorý odporuje Ústave SR, a vnáša do právneho poriadku nejednoznačnosť a chaotickosť. Použitie slova „rod“ v kontexte pohlavia je preto nevhodné a je potrebné od neho upustiť.
Navyše, preklad slova „gender“ do slovenskej legislatívy slovom „rod“ odporuje pravidlám slovenského pravopisu, ktorý takýto význam slova rod nepozná (porovnaj http://slovniky.korpus.sk/) a je preto nezákonný. Ak sa týmto slovom majú myslieť muži a ženy, slovo „gender“ by sa malo správne prekladať ako „pohlavie“, ktoré je významovo najbližšie. Ak takýto preklad nepostačuje (čo nie je problém tejto smernice), malo by sa použiť iné slovo, napríklad priamo cudzie slovo „gender“, ako to robí zákonodarca v Českej republike (kde platia obdobné pravidlá pravopisu ako na Slovensku).
Na účely preberania smernice je dôležité uviesť, že Európska únia nepožaduje od členských štátov, aby do svojho právneho poriadku zaviedli popri diskriminačnom kritériu založenom na „pohlaví“ aj ďalšie diskriminačné kritérium založené na genderi. Jedným z cieľov smernice je chrániť ženy, a z rôznych jazykových verzií smernice (porovnaj napr. českú jazykovú verziu) vyplýva, že táto ochrana je plne zabezpečená odkazom na „pohlavie“, teda bez potreby používania pojmu „gender“. To znamená, že hoci slovenská jazyková verzia smernice uvádza opakovane pojem „rod“ vo význame „gender“, zavedenie tohto pojmu do vnútroštátneho práva nie je potrebné.
Vzhľadom na právne a pravopisné problémy s použitím slova „rod“ vo význame gender, ako aj na problém prijateľnej definície takéhoto pojmu (ako ukázala diskusia o Istanbulskom dohovore definícia gender ako sociálneho konštruktu je značne ideologicky problematická), by sa do nového zákona tento pojem nemal vôbec vnášať.
Pripomienka č. 2
V § 2 písm. c) bod 5 navrhujeme vypustiť slová „z dôvodu jej, pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania“.
Odôvodnenie:
Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti je počet trestných činov spáchaných s osobitným motívom pomerne nízky – menej ako 10 ročne pre kategórie § 140 písm. d) a f) TZ spolu. Jeden z hlavných dôvodov je ten, že je veľmi náročné preukázať subjektívny motív pre spáchanie trestného činu. Navrhovaná formulácia § 2 písm. c) bod 5 odkazom na motív spáchania násilného trestného činu preto zrejme neprispeje k rozšíreniu okruhu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov.
Zoznam vymenovaných dôvodov (pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania) nemá oporu ani v smernici, ani v podrobnejšej analýze, ktorá by opodstatňovala práve takýto zoznam.
Nie je zrejmé, prečo by práve tieto obete mali požívať vyššie práva, ako iné obete násilných trestných činov. Napríklad nie je zrejmé, že by bolo zvýšené riziko stať sa obeťou násilnej trestnej činnosti pre sexuálnu orientáciu, ani nie je jasné, prečo by osoby pre ich sexuálnu orientáciu mali požívať vyššie práva ako iné obete trestných činov – napríklad právo na bezplatnú špecializovanú odbornú pomoc, alebo práva pri vypočúvaní v trestnom konaní (aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať, aby výsluch v prípravnom konaní viedla osoba rovnakého pohlavia, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, aby sa k výsluchu pribrala osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu a prispela tak k správnemu vedeniu výsluchu) a podobne.
Ak má mať ustanovenie § 2 písm. c) bod 5 zmysel, treba ho formulovať všeobecnejšie, aby bolo aplikovateľné na všetky osoby, ktoré sa stali obeťami násilnej trestnej činnosti, prípadne len určitých závažnejších foriem násilnej trestnej činnosti, ktoré by opodstatňovali osobitný prístup k takýmto obetiam.
Pripomienka č. 3
V § 3 ods. 2 navrhujeme vypustiť pojem „rod“.
Odôvodnenie:
Podobne ako pri našej pripomienke č. 1 aj v tomto prípade považujeme použitie slova rod za problematické. Nie je jasné, v akom zmysle sa tento pojem používa a má interpretovať – či vo význame „gender“ alebo vo význame „pôvodu“, teda spoločenstva potomkov určitých predkov. Sme proti tomu, aby sa do nášho právneho poriadku zavádzal pojem „rod“ vo význame „gender“, alebo aby hrozilo, že sa takto môže v budúcnosti interpretovať. Odporuje to zaužívanému významu tohto pojmu v našej ústave a iných právnych predpisoch, a tiež slovenskému pravopisu. Ako sme už uviedli, implementácia smernice nevyžaduje, aby sme do nášho vnútroštátneho právneho poriadku zavádzali nové diskriminačné kritérium „gender“.
Požitie slova „rod“ vo význame „pôvodu“ by sme považovali za akceptovateľné, muselo by však byť zrejmé, že zákonodarca používa pojem rod práve v takomto význame. Za vhodné riešenie by sme považovali použitie zoznamu diskriminačných kritérií verným prepisom čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, s explicitným uvedením, že v tomto predpise má zákonodarca na mysli práve takýto význam slova rod.
Pripomienka č. 4
Navrhujeme vypustiť Čl. II, (doplnenie § 140 písm. e) Trestného zákona).
Odôvodnenie:
Dôvodová správa uvádza, že smernica zaväzuje Slovenskú republiku rozšíriť zoznam osobitných motívov o trestné činy z nenávisti kvôli pohlaviu a rodu. Takéto odôvodnenie neobstojí, pretože takáto povinnosť zo smernice nevyplýva. Smernica sa zameriava na ochranu obetí trestných činov, a to najmä formou poskytovania náležitých informácií, podporou a ochranou týchto obetí, či garantovaním možnosti zúčastniť sa na trestnom konaní. Smernica nezaväzuje členské štáty meniť osobitné motívy trestných činov.
Problematiku rozširovania osobitných motívov o kategóriu rodu vnímame obzvlášť citlivo kvôli problematickému chápaniu pojmu rod vo význame gender, o čom sme písali viac v predchádzajúcich pripomienkach č. 1 a 3.