Hromadné pripomienky k novele zákona o pohrebníctve
- Podrobnosti
- Uverejnené: streda, 02. január 2019, 17:24
- Napísal: Patrik Daniška
Pozostatky potratených detí dnes nemocnice spaľujú v spaľovni odpadov. Túto nehumánnu prax treba zastaviť. Pripomienkami žiadame, aby sa zabezpečilo dôstojné zaobchádzanie aj s pozostatkami potratených detí, a to najmä:
- - aby tieto detičky nekončili v spaľovni odpadov, ale boli riadne pochované kremáciou a uložením popola na pohrebisku a
- - aby sa zjednodušil proces pohrebu pre rodičov, ktorí chcú svoje dieťa pochovať sami.
Pripomienky je možné podporiť na stránke: https://www.citizengo.org/sk/167548-ziadame-dostojne-pochovavanie-potratenych-deti 
Vážená pani ministerka Kalavská,
predkladáme Vám tieto zásadné hromadné pripomienky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Základnou požiadavkou je, aby telesné pozostatky potratených detí neboli spaľované v spaľovni odpadov, ale aby boli spopolňované v krematóriu. S pozostatkami potratených detí je potrebné zaobchádzať vždy dôstojne a humánne. V tomto smere nám môže byť vzorom legislatíva Českej republiky, kde humánne zaobchádzanie s potratenými deťmi už bolo legislatívne zakotvené.
Súčasne žiadame zjednodušiť proces pochovávania potratených detí ich rodičmi. Zákon, ktorý predkladáte sprísňuje podmienky pochovávania potratených detí. Naše pripomienky práve naopak smerujú k tomu, aby sa tento proces pre rodičov zjednodušil.
Preto navrhujeme:
- - aby rodičom nebolo odopierané právo na pochovanie dieťaťa z dôvodu bioptického vyšetrenia,
- - zachovať možnosť vydať pozostatky potrateného dieťaťa na pochovanie priamo rodičovi,
- - aby pochovávanie nenarodených detí nebolo zbytočne odďaľované,
- - zakotviť, že sa vydávajú aj ostatné tkanivá, ak sa nedajú od plodu oddeliť,
- - možnosť pochovať plod do menšej hĺbky, ako 1,2 m,
- - predĺžiť lehotu, v ktorej rodičia môžu požiadať o vydanie pozostatkov.
Okrem toho navrhujeme znížiť hranicu medzi potratom a narodením z 1000 gramov na 500 gramov hmotnosti plodu a tiež ponechať rodné číslo pri identifikácii pozostatkov mŕtvej osoby.
Vážená pani ministerka, pohreb je dôležitou súčasťou smútenia pri úmrtí blízkej osoby, vrátane potratených detí. Žiadame Vás, aby ste vyšli v ústrety rodičom a uľahčili proces pochovania ich potrateného dieťaťa.
Patrik Daniška, predseda
Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.
Názov materiálu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Rezortné číslo: S09010-2018-OL
Číslo legislatívneho procesu: LP/2018/918
Link na materiál: www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/918
Zoznam konkrétnych pripomienok:
1. Navrhujeme pochovávať všetky ľudské plody, aj tie, ktoré si rodičia nevyžiadajú.
Do zákona navrhujeme doplniť nasledovné ustanovenie: „Pokiaľ rodič potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu v lehote stanovenej v § 3 ods. 8 nepožiada o vydanie potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu na pochovanie, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zabezpečí spopolnenie potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu v krematóriu a uloženie popola na pohrebisku. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený spopolňovať aj viac ľudských plodov spoločne.“
Navrhujeme v § 3 ods. 5 na konci doplniť text: „, s výnimkou potratených alebo predčasne odňatých ľudských plodov, ktoré sa musia spopolniť v krematóriu“.
Súčasne navrhujeme v § 3 ods. 7 za slová „ľudských pozostatkov," doplniť slová: „potratených ľudských plodov alebo predčasne odňatých ľudských plodov,".
Odôvodnenie: Veľká časť potratených detí dnes žiaľ končí v spaľovni odpadov. Navrhujeme, aby sa táto prax zmenila, a všetky deti, ktoré sú potratené alebo predčasne odňaté v zdravotníckom zariadení, boli pochované ich kremáciou a uložením na pohrebisku. Samozrejme, možné je prijať aj pravidlo o inej forme pochovania, a to uložením do hrobu, alebo hrobky. Najpraktickejšia forma sa však javí byť spopolnenie v krematóriu, preto navrhujeme práve túto formu.
Podobná prax bola uzákonená v Českej republike, a to Zákonom č. 193/2017 Sb., ktorým sa mení zákon č. 256/2001 Sb., o pohrebníctve (https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2017-193), ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 2017.
Českí legislatívci sa zase inšpirovali praxou v iných európskych krajinách: „V jiných evropských zemích jsou rovněž takové úpravy obvyklé. Například právní předpis hlavního hygienika skotské vlády (Directorate of Chief Medical Officer and Public Health) ze dne 19. 6. 2012 stanoví jako minimální požadavek pro likvidaci plodů po potratu jejich uložení v jedné společné rakvi, která je během zpopelňování v krematoriu oddělena od klinického odpadu. Tento skotský pokyn převzala do svých stanov sdružení krematorií ve Velké Británii: The FBCA (Federation of Burial and Cremation Authorities), ICCM (Institute of Cemetery and Crematorium Management) a také sdružení všech evropských krematorií – Evropská federace pohřebních služeb (EFFS), která z tohoto důvodu připravují novelu evropské normy EN15017 z října 2005 Funeral Services – Requirements (Pohřební služby – požadavky). V listopadu 2015 předložil rakouský normalizační orgán ASI návrh na založení nové projektové komise, která by provedla revizi normy platné v této oblasti a aktualizovala ji.“ (Dôvodová správa k zákonu, strana 100: www.psp.cz/sqw/text/orig2.sqw?idd=116674)
Dôvodom, pre ktorý Česká republika pristúpila k takejto zmene je uvedený v dôvodovej správe takto: „Těmto lidským pozůstatkům musí být zajištěna stejná pieta a důstojnost jako živě narozeným dětem zemřelým bezprostředně po porodu.“ (Dôvodová správa k zákonu, strana 34) Navrhujeme, aby sme aj na Slovensku zaistili pietne a dôstojné zaobchádzanie s pozostatkami potratených detí.
2. Navrhujeme neodnímať právo rodičov na pochovanie potrateného dieťaťa z dôvodu bioptického vyšetrenia.
V Čl. III, v § 6 ods. 11, navrhujeme preformulovať poslednú časť vety za bodkočiarkou takto: „ďalej je povinný rodiča poučiť, že na pochovanie bude potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod vydaný bez biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie, pričom vždy aspoň časť bude vydaná na pochovanie.“
Odôvodnenie: Odopretie práva rodičov na pochovanie svojho potrateného dieťaťa považujeme za neprijateľné. Chápeme, že je zaužívanou praxou odosielať vzorky tkanív po potrate na vyšetrenie. No táto prax nemôže byť vykonávaná v rozsahu, ktorý narúša práva rodičov na pochovanie svojho dieťaťa. Právo rodičov na pochovanie svojho dieťaťa musí byť vždy garantované.
Zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že v roku 2017 bolo na Slovensku evidovaných 5449 spontánnych potratov. Z nich veľká časť prebehla v domácom prostredí, kedy vzorky tkanív neboli odoslané na biopsiu. Sú teda tisíce prípadov ročne, kedy tkanivá potratených detí nie sú vyšetrené. Trvať na bioptickom vyšetrení na úkor práva rodičov na dôstojné rozlúčenie sa s pozostatkami svojho dieťaťa je neprípustným zásahom do práv rodičov.
Iné riešenie môže byť, že síce bude možné zaslať všetky pozostatky dieťaťa na vyšetrenie, avšak zákon stanoví, že v takomto prípade sa vydajú pozostatky dieťaťa na pochovanie po vyšetrení.
3. Navrhuje zachovať možnosť vydať ľudský plod na pochovanie priamo rodičovi.
V Čl. I, bod 2, sa z navrhovaného znenia § 3 ods. 8 vypúšťajú slová „poverenej pohrebnej službe“.
V Čl. I, bod 12 navrhujeme, aby § 5 ods. 2 písmeno e) znel nasledovne: „e) vydať bezodkladne potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod okrem biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie
1. na pochovanie rodičovi, ktorý o jeho vydanie písomne požiadal,
2. poverenej pohrebnej službe na pochovanie, ak o jeho vydanie rodič písomne požiadal alebo
3. na vykonanie pitvy13a) pracovisku úradu pre dohľad, ktoré zabezpečí jeho bezodkladné vydanie rodičovi, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie, ak o jeho vydanie rodič písomne požiadal;
ľudský plod predčasne odňatý pri umelom prerušení tehotenstva13b) je možné vydať na pochovanie len poverenej pohrebnej službe,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie: „13a) § 48 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13b znie: „13b) § 4 a 5 zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov.“.
V Čl. I navrhujeme vypustiť bod 42.
Súčasne navrhujeme doplniť do zákona o pohrebníctve nasledovné ustanovenie: „Ak zdravotnícke zariadenie vydáva potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, poučí ho o hygienických požiadavkách, ktoré musí zachovať.“
Odôvodnenie: Dnes je častou praxou, že nemocnice vydávajú pozostatky potratených detí aj priamo rodičom. Ľudia, ktorí pomáhajú rodičom s pochovávaním ich potratených detí, majú s touto praxou dobrú skúsenosť. Rodičia túžia svoje dieťa pochovať, preto si žiadajú vydať jeho pozostatky. Vydanie pozostatkov priamo rodičovi výrazne zjednodušuje a tiež zlacňuje celý proces pochovania potrateného dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že prax pochovávania potratených detí nie je zatiaľ na Slovensku masovo rozšírená. Mnohí rodičia o tejto možnosti ani nevedia, alebo sa cítia neisto. Citové puto rodičov často nie je ešte natoľko silné, ako už u narodených detí. Každá komplikácia pochovávania potrateného dieťaťa môže teda odradiť časť rodičov od pochovania svojho dieťaťa. Neraz si to potom vyčítajú.
Zvlášť ťažko môžu niektorí rodičia znášať finančné výdavky, ktoré sú s pochovaním cez pohrebnú službu spravidla spojené. Celkovo môže ísť o sumu až 600 eur. Pritom niektoré rodiny zažívajú spontánny potrat opakovane, takže pochovávanie s pohrebnou službou je pre nich veľmi náročné.
Sprísňovanie podmienok pochovávania potratených detí nie je podľa nás vhodné. Môže mať dokonca aj negatívny dopad na zdravie matiek. Niektoré matky so zamĺknutým potratom radšej volia cestu vyčkávania, či nedôjde k spontánnemu vypudeniu dieťaťa v domácom prostredí, aby predišli komplikáciám spojeným s vydávaním pozostatkov dieťaťa na pochovanie. To môže negatívne vplývať na ich zdravie. Zavedenie striktnej požiadavky vydávať potratené deti len pohrebnej službe toto riziko zvýši.
Zvyšuje sa tiež riziko, že časť rodičov bude odradená od úmyslu dieťa pochovať, v dôsledku čoho s ním bude zaobchádzané ako s odpadom (pokiaľ nedôjde k automatickej kremácií všetkých potratených a predčasne odňatých ľudských plodov). V záujme zachovania dôstojnosti potratených detí je, aby pravidlá vydávania pozostatkov na pochovanie neboli prehnane prísne.
Aj tu by sme radi upozornili na fakt, že ročne nastanú tisíce spontánnych potratov v domácom prostredí. V takejto situácii rodičia neprivolávajú sanitku, ani pohrebnú službu, aby pozostatky previezla. Deti potratené v domácom prostredí nie sú spravidla pochované pohrebnou službou. Ani deti potratené v nemocnici, o ktorých vydanie rodičia nepožiadali, nie sú pochované pohrebnou službou. (A to nehovoríme o množstve ľudských embryí, ktoré sú nehumánne likvidované v centrách asistovanej reprodukcie.) Jediná situácia, kedy by tieto deti mali byť podľa zákona pochované pohrebnou službou je v prípade, kedy matka potratí v nemocnici a požiada o vydanie pozostatkov svojho dieťaťa na pochovanie. V drvivej väčšine potratov (spontánnych aj umelých) však pravidlo pochovania či prevozu pozostatkov pohrebnou službou zachované nie je.
Samozrejme, nie sme proti tomu, aby sa potratené deti pochovávali pohrebnou službou. Práve naopak, považujeme to za ideálnu formu. Avšak sme si vedomí, že táto forma je veľmi zaťažujúca, a preto je vhodnejšie ponechať možnosť vydať pozostatky aj priamo rodičom. Je to vždy lepšie, ako spaľovňa odpadov.
Vhodné by bolo, aby lekár, ktorý pozostatky vydáva, poučil rodičov, ako majú s nimi narábať tak, aby boli zachované hygienické štandardy. Je možné, aby lekár napríklad informoval rodičov, že pozostatky im budú vydané do prinesenej prenosnej chladiacej nádoby, a podobne.
Čo sa týka nemožnosti vydania pozostatkov priamo rodičovi, istý význam vidíme v prípade umelého potratu. V prípade neželaného úmrtia dieťaťa, ktoré mnohí rodičia prežívajú ako veľkú stratu a túžia sa so svojím dieťaťom rozlúčiť pohrebom, je situácia iná.
Súčasne navrhujeme v znení § 5 ods. 2 písmeno e) ponechať povinnosť poverenej pohrebnej služby prevziať plod bezodkladne. Nevidíme dôvod, prečo by sa toto pravidlo malo meniť. Pochovanie je dôležitá súčasť smútenia a vysporiadania sa so stratou dieťaťa. Nie je dôvod, prečo by rodičia mali prísť o právo pochovať svoje dieťa v rozumnej, teda niekoľkodňovej lehote (teda krátko po návrate matky z nemocnice).
4. Navrhujeme, aby pochovávanie nenarodených detí nebolo zbytočne odďaľované.
Navrhujeme zrušiť bod 16.
Odôvodnenie: V praxi nedochádza k problémom, či má pohrebná služba prevziať plod od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, alebo z pracoviska úradu pre dohľad. Jediný význam navrhovaného bodu 16 sa javí zavedenie 14 dňovej lehoty na prevzatie pozostatkov potrateného dieťaťa. Táto lehota je však neprimerane dlhá.
Možným riešením je aj zníženie 14 dňovej lehoty na kratšiu, napríklad 5 dňovú lehotu.
5. Navrhujeme zakotviť, že sa vydávajú aj ostatné tkanivá, ak sa nedajú od plodu oddeliť.
Do zákona o pohrebníctve navrhujeme doplniť nasledovnú vetu: „Pri vydaní potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu sa vydávajú aj biologické zvyšky potratu, pokiaľ sa nedajú od plodu oddeliť.“
Odôvodnenie: V praxi sme sa stretli so situáciou, že zdravotnícky pracovník odmietal vydať pozostatky potrateného dieťaťa s odôvodnením, že nedokáže oddeliť tkanivá plodu od ostatných zvyškov po potrate. Toto však nemôže byť dôvod na nevydanie pozostatkov, a tým odopretie práva rodičov pochovať svoje dieťaťa.
Podobná úprava, akú navrhujeme, sa nachádza v § 2 písm. b) českého zákona č. 256/2001 Sb., o pohrebníctve.
6. Navrhujeme možnosť pochovať plod do menšej hĺbky, ako 1,2 m.
V § 19 ods. 1 písm. a) zákona o pohrebníctve navrhujeme za slová „najmenej 1,2 m,“ doplniť slová „pre potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod môže byť hĺbka aj menšia, ak je hrob dostatočne chránený pred únikom zápachu do okolia a pred hlodavcami a inými zvieratami;“.
Odôvodnenie: Zákon o pohrebníctve pozná len dve kategórie, do akej hĺbky sa majú pozostatky pochovať. Hranicou je 10 rokov veku. Priemerná hmotnosť 10 ročného dieťaťa je viac ako 30 kilogramov, kedy je hĺbka hrobu 1,2 m primeraná. No v prípade potratených detí hovoríme neraz o hmotnosti niekoľkých gramov. Tkanivo dieťaťa potrateného v ranom štádiu tehotenstva sa zmestí do zápalkovej škatuľky. Je zbytočne zaťažujúce, aby hĺbka hrobu pre takéto dieťa bola najmenej 1,2 metra. No súčasne navrhujeme, aby bola zachovaná povinnosť zabezpečenia takej hĺbky, alebo iných opatrení (napr. priloženie kamennej dosky) ktoré zabezpečia ochranu pred únikom zápachu a pred hlodavcami, či túlavými psami.
V tejto súvislosti dávame na zváženie aj ustanovenie § 19 ods. 3 o minimálnej dĺžke tlenia 10 rokov. Tkanivo potrateného dieťaťa dokáže zotlieť za niekoľko týždňov.
7. Navrhujeme dlhšiu lehotu, v ktorej rodič môže požiadať o vydanie pozostatkov.
V Čl. I, bod 2, v navrhovanom znení § 3 ods. 8 navrhujeme zmeniť slová „dvoch dní“ na „štyroch dní“.
Súčasne navrhujeme, aby bola do zákona o pohrebníctve doplnená veta: „Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vydá potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod na pochovanie aj po uplynutí lehoty stanovenej v § 3 ods. 8, ak je vydanie možné.“
Odôvodnenie: Veľmi vítame zavedenie takejto lehoty. Aj lehota dva dni je zlepšením oproti súčasnému stavu. V českej právnej úprave sa rodičom dáva lehota 96 hodín, v ktorej môžu požiadať o vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa na pochovanie. Vzhľadom na to, že rodičia neraz nevedia o možnosti vyžiadať si pozostatky na pochovanie, a nie sú na túto možnosť pripravení, je vhodné, aby lehota v ktorej toto právo môžu uplatniť, bola dostatočne dlhá. Štyri dni sú z tohto hľadiska vhodnejšie, keďže matka potrateného dieťaťa má nejaký čas na rozmyslenie aj po návrate z nemocnice, kedy môže v rozhovoroch s inými ľuďmi dospieť k presvedčeniu, že svoje dieťa chce pochovať.
8. Navrhujeme znížiť hranicu medzi potratom a narodením z 1000 gramov na 500 gramov hmotnosti plodu.
Do zákona o pohrebníctve navrhujeme doplniť nové ustanovenie: „Potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod je ľudský plod, ktorý pri predčasnom ukončení tehotenstva neprejavuje znaky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 500 g alebo, v prípade ak hmotnosť nemožno zistiť, ide o tehotenstvo kratšie ako 22 týždňov.“
Odôvodnenie: Na Slovensku platí hranica pôrodnej hmotnosti 1000 g, ktorá je definovaná v § 2 ods. 2 vyhlášky č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva. Táto definícia sa nemenila od roku 1988 a dnes je už zastaraná.
Hranicu pôrodu zmenili aj Českej republike, pričom aj Svetová zdravotnícka organizácia doporučuje stanoviť hranicu hmotnosti pre potrat 500 g, ktorá zodpovedá 22. týždňu tehotenstva.
V súvislosti s novým ustanovením zákona o pohrebníctve by následne malo dôjsť aj k úprave vyhlášky č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva.
9. Navrhujeme ponechať rodné číslo na identifikáciu mŕtvej osoby.
Navrhujeme vypustiť body 17 a 20.
Odôvodnenie: Rodné číslo je jednoznačným identifikátorom osoby, preto ho navrhujeme ponechať na identifikáciu ľudských pozostatkov. Môže sa stať, že dve či viaceré osoby budú mať rovnaké meno a priezvisko a súčasne aj dátum a miesto narodenia. Napríklad súrodenci, z ktorých si jeden v dospelosti zmení krstné meno. Ich jednoznačná identifikácia bude možná len na základe rodného čísla.
Pripomienky spracoval:
Patrik Daniška, predseda
Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.
Splnomocnenie pre zástupcu verejnosti: Osoba splnomocnená na zastupovanie verejnosti je Mgr. Patrik Daniška, predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z., Sadová 206, 900 41 Rovinka, tel.: 0948 302 422.