Nedovoľme neetické nakladanie s embryami a látkami ľudského pôvodu – pripomienky k Nariadeniu EÚ
- Podrobnosti
- Uverejnené: pondelok, 09. január 2023, 14:00
- Napísal: Patrik Daniška
Európska komisia chce uľahčiť cezhraničnú výmenu látok ľudského pôvodu a prístup k nim. Za také považuje aj
- pohlavné bunky – spermie a vajíčka, ktoré sa používajú pri umelom oplodnení,
- embryonálne kmeňové bunky, ktoré sa získavajú zabíjaním embryí,
- dokonca aj ľudské embryá.
Eurokomisia sa pritom sústredí výhradne na technické a bezpečnostné otázky, a vôbec nerieši etické otázky, ktorých je s týmito praktikami spojených veľmi veľa.
Zjednodušenie výmeny eticky sporných látok ľudského pôvodu bude mať za následok viac vykorisťovania (najmä žien) v ekonomicky slabších krajinách, a viac zneužívania pri ich používaní v krajinách s nízkymi etickými štandardami.
Nariadenie tak môže podporiť praktiky, ktoré mnohé krajiny odmietajú, ako napríklad umelé oplodnenie pre homosexuálne páry, surogátne materstvo, či neetický výskum.
Navrhujeme preto, aby Slovenská republika žiadala:
- dopracovať etické limity nakladania s látkami ľudského pôvodu
- vylúčiť z Nariadenia embryonálne kmeňové bunky, plodové tkanivá a bunky, pohlavné bunky a embryá,
- vypustiť ustanovenia splnomocňujúce Komisiu prijímať vykonávacie akty.
Podporu pre nižšie uvedené hromadné pripomienky sme zbierali prostredníctvom portálu CitizenGO.
Hromadné pripomienky sme podali dňa 7. februára 2023.
Názov materiálu: LPEU/2022/427 COM(2022)338 Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o normách kvality a bezpečnosti pre látky ľudského pôvodu určené na humánne použitie a o zrušení smerníc 2002/98/ES a 2004/23/ES
Link: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LPEU/2022/427
TEXT HROMADNÝCH PRIPOMIENOK:
1. V dokumente Finálne predbežné stanovisko (ďalej aj „dokument“) v bode 13. Pozícia/vyjednávacia inštrukcia k predkladanému návrhu navrhujeme doplniť vetu: „Slovenská republika požaduje dopracovanie etických noriem vzťahujúcich sa na všetky činnosti týkajúce sa látok ľudského pôvodu.“ Primerane tomu navrhujeme doplniť aj vecnú analýzu návrhu a analýzu jednotlivých ustanovení predkladaného návrhu.
Odôvodnenie: Prax získavania, distribúcie a využívania látok ľudského pôvodu čelí zásadnej etickej kritike, a to obzvlášť pre komercializáciu v tomto segmente zdravotníckych činností, a to na všetkých úrovniach od získavania, distribúcie až po využitie tkanív ľudského pôvodu. Na tento jav upozorňuje napríklad Európsky výbor pre transplantáciu orgánov Rady Európy v stanovisku Riziko komodifikácie látok ľudského pôvodu z 18. novembra 2022,[1] Výbor pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj Rady Európy vo svojom vyhlásení Boj proti komodifikácii tkanív ľudského pôvodu a obchodovaniu s nimi zo dňa 26. januára 2023,[2] ale aj samotná Európska komisia v pracovnom dokumente Hodnotenie právnych predpisov Únie o krvi, tkanivách a bunkách zo dňa 10. októbra 2019.[3]
V posledne menovanom dokumente sa okrem iného uvádza: „Neexistujú dostatočné ustanovenia na ochranu darcov, ktorí v prvom rade umožňujú ponúkať tieto terapie pacientom v EÚ a ktorých dôvera a úsilie sú rozhodujúce pre zabezpečenie dostupnosti týchto látok. Toto sa stáva čoraz dôležitejším v oblastiach silne rastúceho dopytu a významnej komercializácie, ako je darovanie plazmy a vajíčok.“
Žiaľ, navrhovaný text Nariadenia nijako tieto zásadné riziká nereflektuje. Čl. 54 obsahuje síce normy týkajúce sa dobrovoľnej a bezplatnej povahy darcovstva látok ľudského pôvodu, avšak len na veľmi všeobecnej rovine, pričom úpravu ponecháva na členské štáty. To samo osebe nie je dostatočné, pretože súčasná skúsenosť hovorí, že krajiny v tomto zlyhávajú.
Okrem toho Nariadenie nerieši etické riziká v ostatných oblastiach činností, najmä pri distribúcii, dovoze, vývoze a samotnom využití príjemcami.
Hrozí, že sa ešte viac roztvoria nožnice medzi krajinami Európy, ktoré látky ľudského pôvodu dodávajú a tými, ktoré ich spotrebovávajú. Cieľom Slovenskej republiky my mal byť skôr stav, že jednotlivé krajiny sú sebestačné v zásobovaní svojich zdravotných systémov. Bez náležitých etických limitom hrozí nespravodlivá distribúcia finálnych produktov vyrobených z látok ľudského povôdu.
[2] Zdroj: https://assembly.coe.int/LifeRay/SOC/Pdf/DocsAndDecs/2023/AS-SOC-2023-10-EN.pdf
[3] Zdroj: https://health.ec.europa.eu/system/files/2019-10/swd_2019_375_summary_en_0.pdf
2. V dokumente navrhujeme doplniť pozíciu SR (bod 13): „Slovenská republika požaduje, aby sa Nariadenie nevzťahovalo na embryonálne kmeňové bunky, ani na plodové tkanivá a bunky.
Odôvodnenie: Problematika embryonálnych kmeňových buniek sa z bioetického hľadiska zásadne líši od ostatných typov buniek, vrátane tzv. dospelých kmeňových buniek. Ich získavanie je spojené s ničením živých ľudských bytostí v embryonálnom štádiu ich vývoja, čo predstavuje zásadný zásah do práva na život takto zabitých ľudí. Aj z toho dôvodu majú mnohé štáty špecifické pravidlá výskumu na ľudských embryách, vrátane získavania a zaobchádzania s embryonálnymi kmeňovými bunkami – to, čo v niektorom štáte môže byť dovolené, v inom môže byť zakázané, až trestné.
Slovensko neumožňuje vykonávať biomedicínsky výskum bez zdravotnej indikácie na ľudských embryách. Vyplýva to z ustanovenia § 26 ods. 10) písm. a) Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“): „Výskum bez zdravotnej indikácie nemožno vykonať na živom ľudskom plode alebo zárodku“.
Ďalšie dôležité obmedzenia vo vzťahu k zaobchádzaniu s ľudskými embryami sa nachádzajú v Zákone č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, a to skutkové podstaty trestných činov podľa § 159 Neoprávnené odoberanie orgánov, tkanív a buniek a nezákonná sterilizácia a § 161 Neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti.
Zničenie ľudského embrya, teda človeka v ranom vývojovom štádiu, je tiež v rozpore s právom na život v zmysle článku 15 ods. 1) Ústavy SR: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“, a tiež v rozpore s Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne: „Ak zákon dovoľuje výskum na embryách in vitro, zákon zabezpečí primeranú ochranu embrya.“
Z medicínskeho hľadiska je tiež dôležité spomenúť, že embryonálne kmeňové bunky sa (na rozdiel od tzv. dospelých kmeňových buniek) nepoužívajú na liečbu žiadnych chorôb.
Keďže cieľom Nariadenia je dosiahnuť väčšiu dostupnosť a „zjednodušenie a efektívnosť“ zaobchádzania aj s týmito eticky spornými tkanivami, ktoré je na Slovensku považované za natoľko problémové, že je zakázané (vrátane noriem trestného práva) je potrebné, aby sa Slovenská republika dištancovala od akejkoľvek formy podpory tejto praxe na európskej úrovni.
3. V dokumente navrhujeme doplniť pozíciu SR (bod 13): „Slovenská republika požaduje, aby sa Nariadenie nevzťahovalo na tzv. darovanie embryí.“
Odôvodnenie: Embryo je ľudská bytosť v ranom štádiu vývinu. Ide teda o človeka, ľudské dieťa. Zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby si vyžaduje adopčný proces, pri ktorom sa súdne preverí vhodnosť zverenia dieťaťa novým rodičom. Tie isté záruky pre blaho dieťaťa je potrebné zachovať bez ohľadu na jeho vývinové štádium. S ľudskou bytosťou nesmie byť nikdy zaobchádzané ako s predmetom, a teda nemôže byť ani predmetom darovania, či inej formy scudzenia.
Osobitný problém predstavuje limitovanie noriem Nariadnia na výhradne technické, či bezpečnostné otázky, avšak nie na etické otázky. Tieto dva okruhy noriem však v prípade už existujúcich embryí môžu byť v priamom rozpore, ako ukazuje aj Čl. 47 ods. 2 Nariadenia, podľa ktorého sa má vynaložiť úsilie na podporu „potenciálnych rodičov detí narodených z darcovstva od tretej strany, aby sa zaviazali oznámiť informácie týkajúce sa akýchkoľvek genetických ochorení, ktoré sa objavia, keď tieto deti vyrastajú, subjektu zaobchádzajúcemu s látkami ľudského pôvodu, v ktorom došlo k liečbe. Uvedený subjekt bez zbytočného odkladu oznámi takéto informácie subjektu zaobchádzajúcemu s látkami ľudského pôvodu, ktorý reprodukčné bunky distribuoval alebo použil, s cieľom zabrániť ďalšej distribúcii látok ľudského pôvodu od dotknutého darcu látok ľudského pôvodu.“ Inými slovami, rodičia majú nahlásiť chorobu dieťaťa, aby sa žiadny jeho súrodenec nemohol narodiť. V prípade, že sa jedná o už existujúce embryá, v praxi to bude znamenať ich likvidáciu.
4. V dokumente navrhujeme doplniť pozíciu SR (bod 13): „Slovenská republika požaduje, aby sa Nariadenie nevzťahovalo na darovanie pohlavných buniek – spermií a vajíčok.“
Odôvodnenie: Mnohé procesy umelého oplodnenia sú eticky veľmi sporné, a sú v jednotlivých krajinách regulované odlišne. Ide tak o prax získavania pohlavných buniek, najmä vajíčok, ktorá je poznačená výraznou komercalizáciou a tiež vykorisťovaním žien (k tomu pozri aj odôvodnenie v pripomienke 1), ale aj o oblasť využitia pohlavných buniek – čo je v jednej krajine dovolené, je v druhej krajine zakázané. Ide napríklad o okruh osôb, ktorým sa poskytuje IVF, alebo o oblasť tzv. surogátneho materstva, ktoré je v niektorých krajinách zakázané, ale inde nie.
Navyše, v prípade pohlavných buniek nie je vôbec potrebné, aby tieto prekračovali hranice jednotlivých zdravotných systémov. V každej krajine je dostatok potenciálnych darcov takýchto buniek. Zjednodušenie výmeny pohlavných buniek bude mať za následok viac vykorisťovania žien v ekonomicky slabších krajinách, a viac zneužívania pri ich využívaní v krajinách s nízkymi etickými štandardami.
5. V dokumente navrhujeme doplniť pozíciu SR (bod 13): „Slovenská republika požaduje zmenu definície darcu látok ľudského pôvodu tak, že sa za neho bude považovať každý živý alebo mŕtvy ľudský zdroj látok ľudského pôvodu“.
Odôvodnenie: Podľa navrhovanej definície darcom látok ľudského pôvodu „je akákoľvek osoba, ktorá sa dostavila do subjektu zaobchádzajúceho s látkami ľudského pôvodu s cieľom darovať látky ľudského pôvodu bez ohľadu na to, či je toto darovanie úspešné alebo nie“. Naproti tomu zrušovaná Smernica 2004/23/ES, obsahovala v článku 3 písm. c), že „„darca“ je každý živý alebo mŕtvy ľudský zdroj ľudských buniek alebo tkanív“.
Zásadný problém v kritizovanej definícii vidíme v tom, že umožňuje užší výklad pojmu darca, ako vyplýva zo Smernice 2004/23/ES. Kým pojmom ľudský zdroj je možné chápať akéhokoľvek jedinca ľudského druhu (vrátane napríklad embrya), pojem osoba sa žiaľ niekedy vykladá užšie. Inými slovami, nie každému ľudskému jedincovi je vždy priznaný právny status osoby. Také „ľudské zdroje“, ktoré nepožívajú status osoby, by sa nemuseli považovať za darcu v zmysle navrhovaného zákona, čím by sa zmysel definície darcu odkláňal od definície použitej v Smernici 2004/23/ES. Tým by došlo aj k zúženiu ochrany práv a záujmov darcov.
6. V dokumente navrhujeme doplniť pozíciu SR (bod 13): „Slovenská republika požaduje vypustiť všetky ustanovenia, ktoré splnomocňujú Komisiu prijímať vykonávacie akty“.
Odôvodnenie: Žiaľ, Komisia zlyháva v predkladaní široko akceptovateľných návrhov legislatívnych textov, pretože sa sústredí na technické riešenia, ktoré zabezpečia čo najefektívnejšiu distribúciu látok ľudského pôvodu, pričom nie je ochotná dbať na dôležité etické normy. Zdôrazňujeme, že v zmysle Čl. 2 Dohovoru o ľudských práva a biomedicíne „Záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.“ Pre neschopnosť Komisie uchopiť problematiku komplexne nie je vhodné udeľovaj jej kompetenciu prijímať následné normy bez možnosti korekcií zo strany členských štátov.
Všetky pripomienky sú zásadné.