Pripomienky k vládnemu návrhu novely Ústavy SR
- Podrobnosti
- Uverejnené: streda, 02. apríl 2025, 15:09
- Napísal: Patrik Daniška
Pripomienky HFI k Návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Číslo legislatívneho procesu: LP/2025/24.
Podané dňa: 14.02.2025
(Obdobné pripomienky, obohatené o dodatočné podnety na zmenu, boli zaslané aj emailom na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.. Ich text je možné stiahnuť tu: https://www.hfi.sk/images/pripomienky_hfi_list.pdf)
Text pripomienok:
Čl. 41 ods. 6
Text: „(6) Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami, ak je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu.“
navrhujeme nahradiť textom:
„(6) Školy a iné výchovno-vzdelávacie zariadenia sú povinné rešpektovať právo rodičov na zabezpečenie výchovy detí v súlade s ich vlastným filozofickým a náboženským presvedčením. Školy a iné výchovno-vzdelávacie zariadenia sú povinné vyžiadať si informovaný súhlas rodiča vždy, ak sa má výchova a vzdelávanie týkať oblasti sexuálneho správania.“
Odôvodnenie:
Navrhovanú formuláciu považujeme za nevhodnú z viacerých dôvodov.
1. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, a to bez ohľadu na to, čo obsahuje štátny výchovno-vzdelávací program.
Toto právo je ukotvené v Článku 2 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach z marca 1952, v Článku 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, v Čl. 4 a § 30 ods. 1 Zákona o rodine, základ pre toto právo sa nachádza v Článku 41 ods. 4 prvá veta Ústavy SR a podobne je toto právo ukotvené aj v Článku 13 ods. 3 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Z pohľadu tohto práva je irelevantné, aký je obsah akéhokoľvek štátneho či iného vzdelávacieho programu, a rodičia majú právo na výchovu detí v súlade so svojím presvedčením bez ohľadu na obsah akéhokoľvek programu.
Z pohľadu rodičovských práv je formulácia obsiahnutá v týchto dohovoroch a Zákone o rodine štandardná a poskytuje rodičom príslušné výchovné práva bez ohľadu na aktuálne znenie štátneho výchovno-vzdelávacieho programu. Preto navrhujeme, aby bola do ústavy prijať radšej formulácia: „Školy a iné výchovno-vzdelávacie zariadenia sú povinné rešpektovať právo rodičov na zabezpečenie výchovy detí v súlade s ich vlastným filozofickým a náboženským presvedčením.“
2. Pri navrhovanej formulácii hrozí, že bude vykladaná zužujúco, a teda že možnosti rodičov rozhodovať o výchove na škole sa zúžia len na oblasti, ktoré idú nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu, čo by odporovalo rodičovským právam.
Celý prístup formulovania rodičovských práv s odkazom na obsah výchovno-vzdelávacieho programu považujeme za nevhodný aj z dôvodu jeho nepoužiteľnosti pre rodičov. Ak nejaká škola, alebo progresívny hosť na škole bude chcieť deťom prezentovať názory, s ktorými by mali rodičia problém, celkom iste sa bude odvolávať na niektorú vágnu odrážku štátneho výchovno-vzdelávacieho programu, alebo školského výchovno-vzdelávacieho programu, napríklad k potrebe viesť deti k ľudským právach, alebo k tolerancii, inklúzii a podobne. Pod tieto široké pojmy sa dá skryť prakticky čokoľvek. Príslušná škola, pedagóg alebo externista rodičom povie, že nimi poskytovaná výchova je v súlade s ústavou a štátnym výchovno-vzdelávacím programom, a odmietne potrebu informovaného súhlasu rodičov. Takýto mechanizmus je z pohľadu rodiča a jeho efektívneho výkonu práv nepoužiteľný.
3. Sme presvedčení, že ústava by nemala obsahovať odkaz na štátny výchovno-vzdelávací program. Ide o dokument, ktorý je ľahko meniteľný akýmkoľvek ministrom školstva, neschvaľuje ho parlament, a ktorýkoľvek ďalší minister môže tento dokument naplniť progresivistickými témami. Takýto dokument by podľa nás nemal mať oporu v ústave, aby sa nezvyšovala jeho váha a relevantnosť na ústavnú úroveň, keďže ide o dokument ktorý je ľahko zmeniteľný aj bez spoločenskej podpory.
4. V hodnejšia by bola taká formulácia, podľa ktorej by sa vždy vopred vyžadoval informovaný súhlas rodičov v prípade výchovy a vzdelávania v oblasti sexuálneho správania, keďže práve toto je oblasť, kde sa moderné ideológie snažia podsúvať svoje názory celej spoločnosti neraz aj bez vedomia a súhlasu rodičov. Navrhujeme formuláciu: „Školy a iné výchovno-vzdelávacie zariadenia sú povinné vyžiadať si informovaný súhlas rodiča vždy, ak sa má výchova a vzdelávanie týkať oblasti sexuálneho správania.“
Čl. 42 ods. 2
Navrhujeme vypustiť text: „(2) Štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s touto ústavou.“.
Odôvodnenie:
Ústava by nemala obsahovať odkaz na štátny výchovno-vzdelávací program. Ide o dokument, ktorý je ľahko meniteľný akýmkoľvek ministrom školstva, neschvaľuje ho parlament, a ktorýkoľvek ďalší minister môže tento dokument naplniť progresivistickými témami. Takýto dokument by podľa nás nemal mať oporu v ústave, aby sa nezvyšovala jeho váha a relevantnosť na ústavnú úroveň, keďže ide o dokument ktorý je ľahko zmeniteľný aj bez spoločenskej podpory.
Hoci zdieľame názor, že štátny výchovno-vzdelávací program by mal byť v súlade s ústavou, takáto formulácia je (okrem jej možnej škodlivosti, o ktorej sme písali vyššie) aj nepraktická. Kto bude garantovať, že obsah štátneho výchovno-vzdelávacieho programu bude v súlade s ústavou? Bude tento dokument pravidelne posudzovať ústavný súd? Alebo ústavnoprávny výbor NR SR? V praxi bude záležať na ministrovi školstva, čo do štátneho výchovno-vzdelávacieho programu umiestni, čo nepovažujeme za žiadnu garanciu. Zvyšovanie váhy štátneho výchovno-vzdelávacieho programu (teda dokumentu meniteľného ktorýmkoľvek ministrom školstva) na ústavnú úroveň považujeme za nebezpečné.
Čl. 52a
Text: „(1) Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy.
(2) Pohlavie možno zmeniť iba zo závažných dôvodov. Podrobnosti ustanoví zákon.“,
navrhujeme nahradiť textom:
„(1) Slovenská republika uznáva len dve pohlavia, a to mužské a ženské, ktoré sú dané biologicky.
(2) Ak pohlavie osoby nebolo správne zapísané, údaj o pohlaví sa opraví na základe lekárskeho posudku preukazujúceho pohlavie genetickým testom.“.
Odôvodnenie:
Prvý odsek je pravdivý, a tak ho považujeme za vhodný. Avšak za skutočný prínos v boji proti progresivizmu by sme považovali jednoznačné (explicitné) definovanie pohlavia ako biologickej reality. Ostatne, takto chápe ústava pohlavie už dnes, avšak bez toho, aby to bolo explicitne vyjadrené. Navrhujeme preto formuláciu: „(1) Slovenská republika uznáva len dve pohlavia, a to mužské a ženské, ktoré sú dané biologicky.“
Prípadne je možné mužské a ženské pohlavie priamo definovať biologicky, podobne ako to spravil napr. prezident Trump v USA v tomto exekutívnom nariadení: https://www.whitehouse.gov/presidential-actions/2025/01/defending-women-from-gender-ideology-extremism-and-restoring-biological-truth-to-the-federal-government/
Odsek 2 navrhovaného článku 52a však považujeme za neprípustný.
Nesúhlasíme s tým, aby sa priamo do ústavy zavádzala možnosť zmeny pohlavia. Pohlavie sa nedá zmeniť a ústava by takúto nepravdu nemala obsahovať. Zásadne namietame proti tomu, aby sa slovné spojenie „pohlavie možno zmeniť“ dopĺňalo do ústavy.
V dôvodovej správe sa k tejto otázke uvádza relevantné tvrdenie: „Môže ísť napríklad o situácie, kedy bolo pohlavie osoby pri narodení určené nesprávne a následne bolo správne určené na základe genetického testu.“
Navrhujeme, aby sa práve tento prístup uviedol priamo do ústavy, napríklad takouto formuláciou odseku 2: „(2) Ak pohlavie osoby nebolo správne zapísané, údaj o pohlaví sa opraví na základe lekárskeho posudku preukazujúceho pohlavie genetickým testom.“
Takáto formulácia je jednoznačná v tom, že nejde o žiadnu zmenu pohlavia, ale o úpravu údaja, ktorý bol nesprávne zapísaný. Nesprávny zápis môže nastať napr. pri nesprávnom určení pohlavia pri narodení dieťaťa, kedy nie sú zreteľne vyvinuté pohlavné orgány, alebo môže dôjsť k inej chybe. Ale k nesprávnemu zápisu mohlo dôjsť aj napr. na základe tzv. tranzície , alebo tzv. zmeny pohlavia podľa doteraz platnej legislatívy. Neraz sa stane, že takáto osoba ľutuje úradný prepis pohlavia, a chce si dať zapísať svoje skutočné pohlavie. Nami navrhovaná formulácia by to umožnila.
Ďalší problém s formuláciou, podľa ktorej možno pohlavie zmeniť zo závažných dôvodov je ten, že nie je zrejmé, čo sa tými závažnými dôvodmi má myslieť. Prípadná progresívna vláda by za takéto „závažné“ dôvody považovala zrejme čokoľvek, čo by od nich požadovala LGBT lobby. Predloženým návrhom sa veci len zhoršia, pretože právo na tzv. „zmenu pohlavia“ by sa zaviedlo priamo do ústavy a moc rozhodovať o tom, kedy bude dovolená, dáme do rúk akejkoľvek ďalšej vláde, resp. úzkej skupine sudcov, ktorí (ako to čoraz častejšie vidieť na rozhodovacej činnosti európskych súdov) neberú ohľad na vôľu ľudu a normotvorcu.
Čl. 2 ods. 2, Čl. 7 ods. 2, Čl. 7 ods. 5 a Čl. 41 ods. 4
Ustanovenia Čl. 2 ods. 2, Čl. 7 ods. 2, Čl. 7 ods. 5 a Čl. 41 ods. 4, ktoré upravujú prednosť ústavy a podrobnejšiu úpravu osvojenia podporujeme.
Odôvodnenie:
Nové ustanovenia, ktoré majú za cieľ posilniť postavenie ústavy ako najsilnejšieho predpisu, považujeme za správny krok.
Taktiež ukotvenie do ústavy tých ustanovení zákona o rodine, ktoré upravujú okruh osôb oprávnených osvojiť si dieťa, považujeme za vhodné, pretože nás bude chrániť pred zmenou zákona, ktorá by chcela zaviesť napríklad adopcie pármi rovnakého pohlavia.
Súčasne chceme upozorniť na nesprávnu prax, že v procese osvojenia je ignorovaná zákonná úprava, ktorá hovorí o tom, že jednotlivec si môže dieťa osvojiť len výnimočne, pričom sa nepreukazuje, či sú splnené nejaké osobitné dôvody, pre ktoré dieťa nie je umiestnené do kompletnej rodiny s otcom a matkou, ale je zverené jednotlivcovi. Takéto preverenie by malo nastať ešte pred prvým kontaktom dieťaťa s potenciálnym osvojiteľom a mal by ho teda zabezpečiť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý to však nerobí.