Žiadam zasielať HFI správy

Dopady legalizácie homosexuálnych „manželstiev“

Podrobnosti
Uverejnené: piatok, 04. január 2008, 16:40
Napísal: Patrik Daniška

Manželstvo a rodina sa v posledných desaťročiach stali objektom silného tlaku zo strany komunistického i moderného štátu, ekonómie a kultúry. Komunisti sa snažili úplne potlačiť ekonomický rozmer rodiny a zodpovednosť za ekonomické blaho koncentrovať výhradne v rukách socialistického štátu. Rodinné právo u nás a vo väčšine západných krajín umožňuje rýchle rozvody v takej podobe, že v niektorých prípadoch je dokonca oveľa jednoduchšie sa rozviesť, ako napríklad zrušiť obchodnú zmluvu. Umelý potrat, teda vražda nenarodeného dieťaťa na žiadosť jeho matky, je široko dostupný a praktizovaný. Na Slovensku je umelý potrat dovolený do konca dvanásteho týždňa tehotenstva z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez dôvodu, do konca dvadsiateho štvrtého týždňa je legálny ak je dieťa geneticky poškodené. Zmenila sa tiež verejná mienka – nemanželské deti a kohabitácia sú čím ďalej tým viac tolerované a podporované. Antikoncepcia úspešne oddelila ľudskú sexualitu od plodenia a techniky umelého oplodnenia oddelili plodenie od sexuality. Heterológne umelé oplodnenie umožňuje oplodniť osamelú matku či lesbický pár. Pre dieťa tak výrazne vzrástlo riziko, že sa narodí do rodiny bez otca alebo matky, alebo že nikdy nebude poznať svojich biologických rodičov.

Za posledné desaťročia sa postupne vytráca rešpekt voči manželstvu ako jedinečnej spoločenskej inštitúcii, ktorá usmerňuje a usporadúva plodenie a výchovu detí, ako aj život dospelých. Zo straty tohto rešpektu a povedomia o jedinečnosti a význame manželstva vychádzajú aj snahy o zavedenie registrovaných partnerstiev homosexuálov do právneho poriadku alebo o zmenu definície manželstva tak, aby zahŕňalo aj vzťahy osôb rovnakého pohlavia.

Tieto snahy sú nielen neopodstatnené ale aj nebezpečné z pohľadu jednotlivcov, rodiny ale aj celej spoločnosti. Pre povahu sporu je dôležité uvedomiť si, že argumenty pre odmietnutie predefinovania manželstva sú rozumovými argumentmi vychádzajúcimi z prirodzeného práva. Sú preto prijateľné pre všetkých ľudí bez ohľadu na to, či sú veriaci, alebo neveriaci.

Homosexuálna politická agenda

Prohomosexuálni aktivisti sa v legislatíve usilujú dosiahnuť niekoľko cieľov. Predovšetkým požadujú zmenu definície manželstva ako zväzku muža a ženy, prípadne zriadenie nového inštitútu – registrovaného partnerstva homosexuálov alebo životného partnerstva – v ktorom by registrovaní partneri disponovali rovnakými právami a privilégiami ako manželia. Deklarovaným dôvodom je snaha o odstránenie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ktorú vidia v tom, že dve osoby rovnakého pohlavia nemôžu uzavrieť manželstvo (alebo obdobný inštitút) ako muž a žena.

Národná rada Slovenskej republiky sa návrhom zákona o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia zaoberala v roku 2002, keď výraznou väčšinou odmietla návrh poslanca Milana Ištvána z vtedajšej SDĽ. Predložený návrh zákona o registrovaných partnerstvách bol až na niekoľko vypustených častí odpísaný zo Zákona o rodine, z časti upravujúcej vzťahy medzi manželmi. Podľa návrhu zákona by registrovaní partneri mali rovnaké zo zväzku plynúce práva a povinnosti ako manželia, s tým rozdielom, že by nemali možnosť uzavrieť registrované partnerstvo pred orgánom cirkvi a že registrovaní partneri by nemohli spolu osvojiť dieťa. Ak by však bol jeden z registrovaných partnerov rodičom dieťaťa, druhý partner by dieťa mohol osvojiť.

Na pôde Európskej únie sa o zmenu definície manželstva pokúsilo Holandsko, keď predložilo návrh programu vzájomného uznávania manželstiev a registrovaných partnerstiev členských štátov EÚ ako súčasť tzv. Haagskeho programu viacročnej spolupráce Rady ministrov vnútra a spravodlivosti. Hoci je rodinné právo vo výlučnej kompetencii národných štátov, holandský návrh by mal za následok faktickú federalizáciu rodinného práva v EÚ, keď by homosexuáli mohli uzavrieť manželstvo v krajine EÚ, kde je legálne a po návrate domov by domovská krajina bola nútená tento zväzok uznať. Slovenská republika takýto návrh odmietla, ale pretrvávajúca nejasnosť príslušnej časti schváleného programu viedla k priloženiu jednostranného vyhlásenia Slovenskej republiky, odmietajúceho tlaky na harmonizáciu hmotného rodinného práva.

Poslanci Európskeho parlamentu v Uznesení o homofóbii v Európe z januára 2006 nepriamo označili krajiny, ktoré neuznávajú zväzky osôb rovnakého pohlavia, teda aj Slovensko, za „homofóbne”. Uznesenie definuje homofóbiu ako „iracionálny strach a odpor voči homosexualite a lesbám, gayom, bisexuálom a transsexuálom, ktorý je založený na predsudkoch, ktoré sú podobné ako rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus a sexizmus“. Podľa uznesenia „partneri rovnakého pohlavia v niektorých členských štátoch nemajú všetky práva a rovnakú mieru ochrany, aká prináleží partnerom opačného pohlavia, v dôsledku čoho sú diskriminovaní a znevýhodňovaní“. V uznesení sa konštatuje, že „sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni na odstránenie homofóbie“, konkrétne EP vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že lesby, gayovia, bisexuáli a transsexuáli sú chránení pred homofóbnymi prejavmi nenávisti a násilia a zabezpečili, že partneri rovnakého pohlavia požívajú rovnakú úctu, dôstojnosť a ochranu ako zvyšok spoločnosti, žiadajú kampane proti homofóbii v školách, na univerzitách a v médiách, spomínajú používanie trestných sankcií a prijímanie právnych predpisov, ktoré ukončia diskrimináciu, ktorej čelia partneri rovnakého pohlavia, atď.

Schválený dokument patrí medzi zatiaľ najradikálnejšie a europoslanci neváhali za „zdroj diskriminácie” označiť aj náboženskú slobodu, a to aj napriek tomu, že téma rodiny striktne patrí do kompetencie národných štátov, nie do kompetencie EÚ. Poslanci dokument odhlasovali v pomere hlasov 468:149, 41 sa zdržalo. Za návrh hlasovalo až 7 zo 14 slovenských euro-poslancov.1

Z uvedených legislatívnych návrhov, rezolúcie o homofóbii v Európe, ale aj schválených zákonoch a súdnych rozhodnutí iných štátov možno vidieť, kam smeruje homosexuálna agenda. Jej cieľom je odstrániť akékoľvek rozdiely v právnej úprave manželstva muža a ženy a zväzku dvoch osôb rovnakého pohlavia. V záujme väčšej politickej priechodnosti prohomosexuálni aktivisti spočiatku nepožadujú adopciu detí, ani nepožadujú zmenu definície manželstva, ale volia skôr cestu zriadenia nového inštitútu. Skúsenosti z krajín, kde už dávnejšie boli zavedené registrované partnerstvá však ukazujú, že po čiastočnom úspechu nasledujú vždy ďalšie požiadavky, až kým homosexuálni partneri nebudú mať „všetky práva a rovnakú mieru ochrany, aká prináleží partnerom opačného pohlavia,“ vrátane adopcie detí. Preto nemá veľký význam hrať sa na slovíčka a rozlišovať medzi pojmami „manželstvo homosexuálov“ a „registrované partnerstvo,“ ani medzi tým, či dve osoby rovnakého pohlavia môžu adoptovať deti hneď, alebo až neskôr. Cieľom homosexuálnej politickej agendy je totiž úplné zrovnoprávnenie homosexuálnych zväzkov s manželstvom muža a ženy.

Manželstvo a jeho jedinečný prínos pre deti, dospelých a spoločnosť

Predpokladom pre takýto radikálny postoj je nepochopenie a nerešpektovanie významu manželstva pre odovzdávanie života z generácie na generáciu a odmietanie jeho jedinečného prínosu pre deti, muža, ženu i celú spoločnosť. Preto je dôležité, aby vo verejnej diskusii na túto tému odzneli racionálne argumenty, založené na faktoch, ktoré preukazujú jedinečný a nenahraditeľný význam manželstva.

Existuje viacero publikácií, ktoré sa snažia zosumarizovať vedecké poznatky o význame manželstva2 a sú výsledkom odbornej diskusie historikov, ekonómov, psychiatrov, právnikov, sociológov a filozofov a stoja za nimi mnohí známi profesori z prestížnych univerzít a viaceré inštitúcie, ktoré sa zaoberajú výskumom rodiny.

Publikácia Marriage and the Public Good: Ten Principles poukazuje na skutočnosť, že v každej známej ľudskej spoločnosti inštitúcia manželstva slúžila a aj v súčasnosti slúži trom dôležitým verejným záujmom. Po prvé, manželstvo je inštitúcia, cez ktorú sa spoločnosti usilujú organizovať rodenie a výchovu detí, manželstvo je zvlášť dôležité pre to, aby deti mali lásku a podporu svojho otca. Po druhé, manželstvo poskytuje usmernenie, poriadok a stabilitu do sexuálnych zväzkov  dospelých a tiež ich ekonomickým, spoločenským a biologickým dôsledkom. Po tretie, manželstvo civilizuje mužov, poskytuje im zmysel pre cieľ, pravidlá a spoločenský status, ktorý orientuje ich životy preč od nerestí, smerom k cnostiam.

Manželstvo ako trvalý zväzok medzi mužom a ženou vychádza z biologickej, psychologickej a sociálnej komplementarity dvoch pohlaví. Obaja, teda muž aj žena prinášajú do manželstva špecifické dary, ktoré si navzájom ponúkajú. Manželstvo je zakorenené aj v sexuálnej komplementarite muža a ženy, ktorá má potenciál pre plodenie nového života a napĺňa tiež požiadavku na zdravú výchovu a podporu dieťaťa. Tak manželstvo chráni a podporuje dobro muža, ženy aj ich detí.

Deti, ktoré žijú so zosobášenými rodičmi, sú bezpečnejšie ako deti ktoré žijú s jedným rodičom, pretože je u nich menšia pravdepodobnosť zneužitia alebo zanedbávania. Deti, ktoré vyrastajú v domácnosti s oboma rodičmi majú v porovnaní s deťmi, ktoré žijú len s jedným rodičom lepšie emocionálne a psychické zdravie a viac sa vyhýbajú nebezpečnému konaniu ako napríklad predmanželský sex, drogy, delikvencia a samovraždy. Deťom zosobášených rodičov sa lepšie darí v škole, ale aj po ekonomickej stránke. Deti, ktorých rodičia sa nezosobášili alebo sa rozviedli sú vystavené zvýšenému riziku chudoby, závislosti, zneužívaniu liekov, zlyhaní vo vzdelávaní, mládežníckej kriminality, predčasným nemanželským tehotenstvám a mnohým iným formám deštruktívneho správania.

Manželstvo prospieva aj dospelým. Zosobášení ľudia majú lepšie emocionálne a psychické zdravie a žijú dlhšie ako nezosobášení ľudia. Manželské páry majú väčšie príjmy ako slobodní dospelí a čím dlhšie žijú v manželstve, nadobúdajú väčšie bohatstvo.

Zosobášené páry sa tešia väčšiemu sexuálnemu uspokojeniu ako nezosobášení. Vydaté ženy sú vo väčšom bezpečí, než nevydaté. Ženy, ktoré sa nikdy nevydali, ženy žijúce v konkubináte a rozvedené ženy sa častejšie stávajú obeťami domáceho násilia ako vydaté ženy. Ženy a manželstvo majú na mužov dobrý vplyv, pretože zosobášení muži zarábajú viac peňazí, viac pracujú, pijú menej alkoholu, dožívajú sa vyššieho veku, viac chodia do kostola a sú svojim manželkám vernejší.

Systém stabilných manželstiev má prínos aj pre celú spoločnosť, pretože vytvára silný „spoločenský kapitál,“ systém rodinných vzťahov a cností ako je obetavosť, dôvera či sebadisciplína. Keď manželstvá vo väčšej miere zlyhávajú, alebo chýbajú, spoločnosť trpí na viacero patologických javov, vrátane zvýšenej chudoby, psychických ochorení, kriminality, konzumácie drog, depresií a samovrážd. Manželstvo prispieva k tomu, že ľudský život sa teší väčšej úcte a ochrane, pretože vydaté ženy sú menej náchylné potratiť svoje dieťa, ako je to u nevydatých žien. Manželstvo je nezastupiteľné aj pri tvorbe a zvyšovaní ekonomického, ľudského a spoločenského kapitálu, pretože moderná ekonómia a štát sú závislé na rodinách, ktoré vytvárajú ďalšiu generáciu produktívnych pracovníkov a daňových platiteľov. Zosobášení ľudia sú zdravší, produktívnejší a angažovanejší občania, ktorí sú prínosom pre obchodovanie i celú ekonomiku. Manželia, ale aj odrastené deti pomáhajú v starostlivosti o chorých a starých rodinných príslušníkov a bez takýchto prekvitajúcich rodín by bolo dlhodobé zdravie modernej spoločnosti ohrozené. Manželstvo je najlepším prostriedkom na odstránenie chudoby a sociálnej závislosti. Kultúra manželstva pomáha chrániť aj politickú slobodu a udržiavať obmedzenú vládu štátu, pretože silné a fungujúce rodiny stabilizujú spoločnosť a znižujú potrebu nákladných byrokratických zásahov sociálnych úradov štátu. Fungujúce rodiny predchádzajú tomu, aby rodinný život riadili súdy a štátni úradníci.

Ako vidieť, pozitívny vplyv manželstva je komplexný a ďalekosiahly. Je možné, aby rovnaký blahodárny vplyv malo aj „manželstvo“ dvoch osôb rovnakého pohlavia?

Homosexuálne páry, ktoré získali dieťa umelým oplodnením alebo s pomocou náhradnej matky vytvárajú triedu detí, ktoré budú žiť oddelene od ich matiek alebo otcov. Deti pritom túžia po svojich biologických rodičoch. Detská psychiatrička Kyle Pruett vo svojej štúdii o potrebe otcov uvádza, že deti počaté pri umelom oplodnení sa často pýtajú svojich slobodných alebo lesbických matiek na svojich otcov, napríklad „Mama, čo si spravila s mojím otcom?“ „Môžem mu napísať list?“ „Videl ma vôbec niekedy?“ „Mala si ho rada? Nemal ma rád?“

Aj z tohto príkladu je evidentné, že deti potrebujú otcov. V prípade, ak by sa manželstvá homosexuálov stali bežnými, väčšina takýchto manželstiev, ktoré by mali deti, by boli lesbické manželstvá. To by znamenalo, že by ešte viac detí vyrastalo bez otca. Okrem iného je preukázané, že otcovia sú veľmi dôležití pre zníženie antisociálneho správania a kriminality u chlapcov a sexuálnej aktivity a predčasných tehotenstiev u dievčat. Prítomnosť otca v rodine je veľmi dôležitá pre vytváranie mužského vzoru a ovplyvňuje dokonca aj biologický vývin u ich dcér. Život dievčat so zosobášenými rodičmi im poskytuje model, čo majú hľadať u muža a dodáva im sebadôveru odolať sexuálnym požiadavkám ich priateľov.

Deti potrebujú aj matky. Aj keď je menej pravdepodobné, že by dvaja homosexuáli mali deti, už teraz je takáto prax realitou a legalizáciou homosexuálnych „manželstiev“ sa určite len rozšíri. Takéto domácnosti oberajú deti o ich matky. Okrem iného, matky zohrávajú nezastupiteľnú rolu v poskytovaní emocionálnej istoty a lepšie rozumejú fyzickým a emocionálnym signálom detí. Sú tiež potrebnou oporou pre dievčatá v puberte a dospievaní.

Aj keď je už na prvý pohľad vidieť, že prítomnosť muža a ženy, teda otca a matky, sú pri výchove dieťaťa dôležité, predsa sa objavujú aj tvrdenia, že v praxi nie sú žiadne rozdiely, keď dieťa vychováva homosexuálny pár. Tieto tvrdenia sa však nezakladajú na žiadnom relevantnom výskume a takýto seriózny výskum zatiaľ ani neprebehol. Väčšina takýchto štúdií bola vytvorená obhajcami homosexuálnych manželstiev a väčšina z nich má vážne metodologické nedostatky, čo nie sú zrovna adekvátne podklady pre zavedenie tak zásadného experimentu rodinného života do praxe. Práve naopak, aj z toho mála výskumov v tejto oblasti sa ukazuje, že deti vychovávané homosexuálnymi pármi trpia vo väčšej miere rodovými a sexuálnymi poruchami. Synovia homosexuálnych matiek sú menej mužní, kým ich dcéry sú naopak mužnejšie. Výrazne viac takýchto detí má homosexuálne sklony a u mladých dospelých aj homosexuálne vzťahy.3

K prospechu manželstva slúži to, keď sa manželia správajú podľa typických rodových rolí a venujú pozornosť rodovým potrebám a túžbam svojho manžela či manželky. Napríklad ženy sú šťastnejšie, keď ich manžel zarába na domácnosť. Páry majú menšie sklony k rozvodu, keď sa žena venuje výchove detí a manžel zarábaniu na živobytie. Takáto rodová diverzita nie je u páru rovnakého pohlavia možná.

Manželstvo muža a ženy, potenciálneho otca a matky, je najoptimálnejším systémom, ako zabezpečiť základné potreby dieťaťa. Dieťa tak má k dispozícii nielen čas a materiálne zabezpečenie dvoch dospelých, ale aj vyváženú a zdravú výchovu, pre ktorú je prítomnosť matky a otca nenahraditeľná. Okrem toho, skutočnosť, že obaja rodičia majú k dieťaťu aj biologický vzťah, zvyšuje pravdepodobnosť, že rodičia sa budú s dieťaťom identifikovať a budú ochotní sa preň obetovať, čo tiež znižuje riziko, že by niektorý z rodičov dieťa zneužíval.

Empirické dôkazy v prospech manželstva sú jasné. Rozumová obrana manželstva by však nemala stáť výhradne len na faktoch o jeho užitočnosti. Tí, ktorí sa rozhodnú zosobášiť nie sú zvyčajne motivovaní takýmito utilitárnymi úvahami. Len v prípade, že sa manželstvo cení ako dobro samo o sebe a nie len ako prostriedok na dosiahnutie iných dobier, môžu z neho deti, dospelí i spoločnosť dosiahnuť významný prospech.

Manželstvo a zákon

Žiadna iná spoločenská alebo štátna inštitúcia nedokáže zastúpiť prínos a spoločenské funkcie, ktoré plní rodina založená manželstvom muža a ženy. Takáto rodina je priestor, kde dochádza k plodeniu a rodeniu detí, k ich výchove a rozvoju osobnosti, k prenosu morálnych a kultúrnych hodnôt, k zabezpečeniu ekonomických a materiálnych potrieb jej členov. Plodivý potenciál manželstva vychádza zo samotného jadra vzťahu muža a ženy, ktorí sa vďaka svojej pohlavnej komplementárnosti stávajú „jedným telom“. Manželstvo, ktoré je naplnením biologickej a antropologickej povahy človeka, kde sú „dvaja v jednom tele“, slúži odovzdávaniu života z generácie na generáciu, a tak prežitiu celej spoločnosti.

Takto vnímaná rodina založená manželstvom je prirodzenou inštitúciou, ktorá predchádza občiansku spoločnosť a štát v dvoch smeroch – historicky, ako aj v živote každého jedinca.

Okrem toho, že manželstvo je prirodzenou inštitúciou, je tiež inštitúciou spoločenskou a právnou. Spoločnosť a štát má chrániť, rešpektovať a podporovať inštitúciu manželstva. Aj keď je úloha občianskeho zákona limitovanejšia ako úloha morálneho zákona4, má na spoločnosť silný vplyv a nemôže sa priečiť zdravému rozumu. Právo je významný prostriedok regulácie spoločenských vzťahov a jeho úlohou má byť podpora dobra a odrádzanie od zla. Právo výrazným spôsobom ovplyvňuje verejnú mienku i celú kultúru, zohráva niekedy rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania určitého zmýšľania a mravov. Preto je dôležité, aby právo chránilo a podporovalo manželstvo a vyhýbalo sa akejkoľvek úprave, ktorá by manželstvo oslabovala, alebo deformovala. Je úlohou spoločnosti, aby prijalo takú úpravu manželstva, ktorá sa čo najviac približuje jeho prirodzenej povahe a ktorá čo najviac preferuje manželstvo ako základnú inštitúciu rodinného práva. Len vtedy bude možné právo nazvať morálnym a rozumným.

Preferenčné postavenie manželstva v právnom poriadku Slovenskej republiky sa opiera o článok 41 Ústavy, predovšetkým o ustanovenie hovoriace, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. V zákone o rodine je preferenčné postavenie manželstva vyjadrené tým, že rodina založená manželstvom sa považuje za základnú bunku spoločnosti. Dôvodom pre preferenčné postavenie manželstva je jeho spoločenský účel, teda miesto a význam manželstva pre spoločnosť. Zákon hovorí,  že hlavným spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Manželstvo a rodina plní v spoločnosti unikátnu funkciu, pretože zabezpečuje prežitie. S touto funkciou sú spojené výhody a preferenčné postavenie manželstva.

Rozdiel medzi manželstvom a partnerstvom dvoch ľudí toho istého pohlavia je principiálny. Osoby toho istého pohlavia, hoci sú obe zdravé, nemôžu spolu splodiť dieťa. Partnerstvo homosexuálov  teda zo svojej podstaty nemôže plniť ten istý účel ako manželstvo, teda založenie  rodiny a riadnu výchovu detí, a preto by bolo neodôvodnenou výhodou, aby homosexuálnemu páru spoločnosť priznávala tie isté oprávnenia ako manželstvu. Bolo by nielen nerozumné, ale aj nespravodlivé, aby dve formy spolužitia, ktoré vychádzajú z nerovnakej situácie a majú nerovnaký prínos pre spoločnosť, mali rovnaké práva a výhody. Preto je nesprávne tvrdiť, že homosexuálni partneri sú oproti heterosexuálnym partnerom diskriminovaní. Definícia manželstva ako trvalého životného spoločenstva medzi mužom a ženou vychádza z prirodzeného práva a zdravého rozumu, a jeho preferenčné postavenie v spoločnosti nie je diskrimináciou, ale rozumným a žiadúcim zvýhodnením, ktoré má pre spoločnosť nenahraditeľný význam.

Riziká legalizácie homosexuálnych „manželstiev“

Ohrozenie kultúry manželstva

Manželstvo nemôže prežiť v spoločnosti, ktorá má o ňom pokrivenú predstavu. Ak dáme právny status radikálne odlišnému vnímaniu manželstva, bude len veľmi ťažké vytvoriť kultúru manželstva, v ktorej si muži a ženy uvedomujú jedinečné dobrá manželstva: vzájomné darovanie sa a vernosť medzi mužom a ženou, ktorí sú spojení ako potenciálni otec a matka, pripútaní k deťom, ktoré z tohto manželstva môžu vzísť. Fungujúce monogamné manželstvá môžu len ťažko existovať sami osebe, bez prostredia, ktoré by im bolo naklonené, uznávalo by ich a podporovalo aj cez formálne inštitúcie. Mladí ľudia sa nikdy nenaučia žiť v manželstve, vernosti a vychovávať svoje deti, ak spoločnosť okolo nich považuje manželstvo za nahraditeľné a nepodstatné a degraduje ho na rovnakú úroveň ako sú zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia. Ako varuje Kongregácia pre náuku viery: „Legalizácia homosexuálnych zväzkov by mala za následok zahmlené chápanie niektorých základných morálnych hodnôt a znehodnotenie inštitúcie manželstva.“5

Vytvorenie kultúry manželstva, ktorá by si ctila a plne rešpektovala inštitúciu manželstva, nie je úlohou vlády, ani práva. Zodpovednosť zaň nesú predovšetkým morálne autority, Cirkev, rodiny, ale aj spoločenské inštitúcie. Právo a verejná politika však tento cieľ buď podporujú, alebo podkopávajú a je úlohou práva posilňovať manželstvo ako spoločenskú inštitúciu, podporovať jeho vnímanie ako žiadúcu normu správania dospelých, ktorá je pre prežitie spoločnosti nenahraditeľná a jedinečná. Tu by sa právna úprava nemala obmedzovať len na ochranu manželstva ako komplementárneho zväzku muža a ženy, mala by sa tiež vystríhať aj rozširovaniu manželských výhod na kohabitujúce páry, ktoré odmietajú prijať záväzok trvalého spoločenstva. Cieľom rodinného práva by malo byť vysielanie jednoznačného posolstva, že rodina založená manželstvom je žiadúca a nenahraditeľná forma usporiadania rodinného života.

Šikmá plocha

Ako nám káže prirodzený poriadok, je našou povinnosťou vyhýbať sa akejkoľvek nespravodlivej diskriminácii homosexuálov.6 Na druhej strane nám prirodzený poriadok nedovoľuje klásť na rovnakú úroveň s manželstvom iné formy spolužitia, ktoré nedosahujú rovnaké kvality ako manželstvo, a ktoré by menili spoločenskú štruktúru v rozpore so spoločným dobrom.

Legalizáciou homosexuálnych zväzkov by sme sa dostali na šikmú plochu priznávania manželských výhod nemanželským spoločenstvám. Spoločnosť sa totiž musí rozhodnúť, na akom základe bude vytvárať rodinnoprávne inštitúcie, predovšetkým inštitúciu manželstva. Buď prijmeme koncepciu manželstva ako výhradného zväzku sexuálne komplementárnych manželov, ktoré je výnimočným ľudským dobrom a preto mu priznáme aj výnimočné postavenie, uznanie a podporu štátu, alebo prijmeme koncepciu, že každý konsenzuálny sexuálny vzťah má rovnakú hodnotu s rovnakým právnych statusom. Medzi týmito dvoma možnosťami nenájdeme pevný bod, o ktorý by sa dalo oprieť a preto prijatie druhého konceptu bude prirodzenie viesť k postupnému akceptovaniu všetkých konsenzuálnych sexuálnych vzťahov, vrátane polygamie, skupinových manželstiev, prípadne pedofilných, incestných alebo iných zvrátených foriem spolužitia.

Argument šikmej plochy je zástancami „manželstiev“ homosexuálov dlhodobo zosmiešňovaný, ale v skutočnosti ho treba brať veľmi vážne. Myšlienky majú svoje dôsledky, a ak odmietneme koncept manželstva založený na jedinečnej psychosomatickej jednote, ktorá je možná len medzi jedným mužom a jednou ženou pri manželskom pohlavnom styku, nebudeme mať argumentačný priestor brániť sa proti ďalšej „antidiskriminačnej“ vlne, ktorá môže prísť z ktorejkoľvek strany. V Spojených štátoch amerických už roky pôsobí organizácia Men-Boy Love Association, ktorá sa usiluje o legalizáciu sexuálneho styku s maloletými. Podobne zameraná politická strana s názvom Zhovievavosť, sloboda a odlišnosť vznikla v Holandsku a okrem sexuálneho styku s deťmi  chce legalizovať aj sex so zvieratami. Nedávne vyhlásenie viacerých významných mysliteľov, občianskych lídrov a aktivistov s názvom „Beyond Gay Marriage“7 (Za hranicou homosexuálneho manželstva) sa plne zhostilo tohto uvoľneného priestoru a „ponúka všetkým priateľom a kolegom novú víziu pre vládne i súkromné  uznanie rozličných druhov partnerstiev, domácností, príbuzenstiev a rodín.“ Medzi takýmito vzťahmi sa nachádzajú aj „oddané, milujúce domácnosti v ktorých je viac ako jeden manželský partner,“ čiže polygamné, alebo skupinové manželstvá. Požadujú tiež právne uznanie pre „homosexuálne páry, ktoré sa rozhodnú spoločne vytvoriť a vychovávať dieťa s iným homosexuálnym párom alebo jednotlivcom, v dvoch domácnostiach“.

Homosexuálna politická agenda, ako aj tá čo nasleduje po nej, nie je v skutočnosti o slobode žiť tak, ako si niekto želá. Je o nútení celej spoločnosti, aby uznala, rešpektovala a rovnako ako s manželstvom zaobchádzala aj s rôznymi neprirodzenými, hlboko nezriadenými a nemorálnymi formami spolužitia. Ich požiadavka nie je odstrániť diskrimináciu, ale zničiť definíciu manželstva tak, ako ju poznáme od nepamäti.

Riziko diskriminácie

Aj keď pojmom diskriminácia často operujú práve prohomosexuálni aktivisti, ich agenda v sebe skrýva závažnú hrozbu pre všetkých, čo nezdieľajú ich názor. Už spomínaná rezolúcia Európskeho parlamentu o homofóbii v Európe v záujme ochrany homosexuálov pred diskrimináciou navrhuje zvážiť používanie trestných sankcií. Viacero západných krajín má vo svojej legislatíve trestné sankcie za tzv. nenávistné prejavy, ktoré sa využívajú na potlačenie slobody prejavu odporcov legalizácie homosexuality a kritikov homosexuálnej praxe. Aj na Slovensku je známy prípad švédskeho pastora letničnej cirkvi, ktorý bol trestne stíhaný pre svoju kázeň, v ktorej prezentoval biblický pohľad na homosexualitu. Takéto zákony nie sú aplikované len proti kňazom, ale aj proti politikom a môžu byť použité v zásade proti komukoľvek, kto verejne prezentuje svoj odmietavý postoj voči homosexualite. Tým dochádza k diskriminácii a vylučovaniu časti názorového spektra z verejnej diskusie, čo je v rozpore s právnym štátom, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

Diskriminované sú tiež cirkevné inštitúcie aktívne v procese adopcie detí. V americkom štáte Massachussetts, v ktorom súdy rozhodli o legalizácii „manželstva“ medzi osobami rovnakého pohlavia, je pre výkon adopčných služieb potrebný súhlas štátneho Úradu pre výchovu a starostlivosť. Predpisy tohto úradu zakazujú udeliť licenciu tomu, kto by potencionálnych rodičov diskriminoval na základe sexuálnej orientácie. To spôsobuje problém pre Katolícku charitu, pretože Cirkev odmieta umiestňovať deti do homosexuálnych domácností. Úrad odmietol Cirkevným organizáciám udeliť z tohto pravidla výnimku a výnimka sa nepodarila presadiť ani legislatívnou cestou. Katolícka charita sa preto s nevôľou napokon rozhodla prestať s výkonom adopcie a obmedzila tak časť svojich charitatívnych služieb spoločnosti.

Riziko oslabenia manželskej vernosti

Jedno z hlavných rizík, ktoré „manželstvo“ homosexuálov predstavuje pre manželstvo je oslabenie manželskej vernosti. Súvisí to s vysokou mierou promiskuity v komunite homosexuálov. Štúdia zo štátu Vermont z roku 2003, ktorá porovnáva registrované partnerstvá s manželstvami ukázala, že 79 percent zosobášených heterosexuálnych mužov a žien, podobne ako aj homosexuálnych žien žijúcich v registrovanom partnerstve uviedlo, že si vysoko cenia sexuálnu vernosť. Na rozdiel od nich si sexuálnu vernosť cení iba 50 percent homosexuálnych mužov žijúcich v registrovaných partnerstvách.8

Riziko oslabenia plodiaceho účelu manželstva

Tradične bol účel manželstva vždy úzko spätý s plodením nového života a so zabezpečením starostlivosti oboch rodičov o svoje dieťa. V súčasnosti však mnohí vidia manželstvo hlavne v emocionálnej rovine. Spojitosť medzi manželstvom a plodením bola výrazne naštrbená rozšírením antikoncepcie, v dôsledku čoho sa rozvinula antikoncepčná mentalita, ktorá hlása sex a manželstvo bez detí. Legalizovaním homosexuálnych „manželstiev“ by sa tento trend len ďalej prehlboval, čo by z hľadiska demografických trendov výrazne pohoršilo prežitiu našej spoločnosti.

Niekto môže vzniesť námietku, že existujú aj manželia, ktorí nemôžu mať deti, či už kvôli neplodnosti jedného z manželov, oboch manželov, alebo aj neplodnosti manželov spolu. Tu treba poznamenať, že vzťah medzi mužom a ženou ako taký je vnútorne plodivý. Komplementarita mužského a ženského pohlavia je predurčená na plodenie nového života. Ak kvôli chorobe nie je splodenie nového života možné, nie je to kvôli vnútornej povahe vzťahu medzi mužom a ženou, ale kvôli faktoru, ktorý sa nachádza mimo tohto vzťahu. Neplodnosť heterosexuálneho paru závisí od vonkajšieho faktoru, ktorým je zdravotný stav jedného, alebo oboch partnerov. Na druhej strane neplodnosť homosexuálneho páru sa nachádza v samotnom jadre tohto vzťahu, ktorý je neplodný sám o sebe, aj keď by obaja partneri boli zdraví. Neplodnosť z dôvodu zdravotného stavu nijako neoslabuje prirodzenosť a jedinečnosť plodivého charakteru splynutia pohlavných orgánov muža a ženy, a preto ani nemôže byť dôvodom pre legislatívne zmeny, ktoré by sa snažili na rovnakú úroveň postaviť zo samotnej podstaty neplodný vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia.

Riziko oslabenia výchovného účelu manželstva

Podobne tak by mohlo dôjsť k deformácii manželstva ako optimálneho prostredia pre výchovu detí. Pre zdravú výchovu dieťaťa je potrebná prítomnosť tak matky ako aj otca. Umelým oplodnením alebo adopciou homosexuálnymi pármi sa deti vystavujú do prostredia, ktoré nie je vhodné pre ich zdravý rozvoj. Záujem dieťaťa by tak bol nahradený záujmom dospelých, čo je nesprávne vnímanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

Antikoncepcia, potraty a sexuálna revolúcia zmenili nazeranie na manželstvo a čím ďalej tým viac sú tolerované a podporované kohabitácie a výchova dieťaťa osamelou matkou. Verejný tlak na rodičov dieťaťa, aby žili v manželstve a spoločne sa obetovali pre dobro svojich detí vyprchal. Homosexuálne „manželstvá“ by tento stav ďalej zhoršili, pretože by inštitucionalizovali myšlienku, že dieťa nepotrebuje súčasne svoju matku aj otca.

Potreba posilnenia manželstva

Prohomosexuálni aktivisti na Slovensku tvrdia, že potrebujú zákonom upravený inštitút životného partnerstva, pretože súkromnoprávne zmluvy im nestačia. Tie totiž „aj tak nepokryjú všetky situácie“ a „odpadne nutnosť zakaždým vytiahnuť z tašky príslušnú zmluvu.” Autorka Eva Adámková sa na stránkach Changenet.sk pýta: „Prečo má byť láska, spoločný život, spoločné radosti a starosti, partnerstvo, vzájomná pomoc a podpora dvoch plnoprávnych dospelých ľudí a občanov tohto štátu skrytá pred verejnosťou v pavučine zmlúv, o ktorých nikto ďalší nebude vedieť? Komu prospeje takáto osobná a celospoločenská schizofrénia?“

Takto však v súčasnej diskusii o definícii manželstva a rodiny otázka nestojí. Tá skutočná a naozaj dôležitá otázka znie: „Aké sú racionálne dôvody, prečo by spoločnosť mala takýto inštitút zriadiť alebo odmietnuť? Ako by takéto legislatívne zmeny prospeli alebo poškodili spoločnému dobru?“

Prohomosexuálni aktivisti zlyhávajú v prezentovaní racionálnych argumentov v prospech svojich požiadaviek. Najčitateľnejším argumentom ich politickej agendy je ich vôľa. Chceme to, tak nám to dajte! Takýto dôvod však pre zásadné zmeny noriem rodinného práva nemôže stačiť.

Žiaľ neraz v racionálnom argumentovaní zlyhávajú aj obhajcovia rodiny. Do verejnej diskusie o homosexuálnych „manželstvách“ je preto potrebné vniesť racionálne argumenty o nenahraditeľnom význame manželstva pre deti, manželov i celú spoločnosť, ako aj o nebezpečnosti oslabenia takéhoto vnímania manželstva. Aj vďaka otvoreniu tejto témy je možné viac hovoriť o skutočnom dobre, ktorým je milujúci a trvalý vzťah medzi mužom a ženou a pomôcť ho posilniť budovaním silnej kultúry manželstva. Bez kultúry zameranej na deti a odovzdávanie života ďalším generáciám bude naša spoločnosť odsúdená na zánik.

Preto je dôležité chrániť spoločenskú inštitúciu manželstva ako trvalý a výhradný zväzok jedného muža a jednej ženy. Miesto manželstva v spoločnosti je jedinečné a nenahraditeľné. Nesmieme dopustiť, aby sa oslabovalo tým, že sa manželské výhody budú rozširovať na páry a jednotlivcov, ktorí si to nezaslúžia. Vysielalo by to totiž negatívny signál, že manželstvo je nahraditeľné, že je len jedným z mnohých rovnocenných variantov rodinného života dospelých. Manželstvo by malo zostať pravidlom, všeobecne uznávanou a preferovanou normou správania, vďaka ktorému sa bude rodiť viac detí, ktoré budú vyrastať s vlastnou mamou a otcom. Od prežitia manželstva závisí prežitie celej našej spoločnosti.

1 Spravodajca o. z. Fórum života 1/2006, www.forumzivota.sk
2 Napríklad Robert P. George, Jean Bethke Elshtain: The Meaning of Marriage: Family, State, Market, and Morals (www.SpencePublishing.com), Marriage and the Public Good: Ten Principles (www.winst.org), Bridget E. Maher: The Benefits of Marriage alebo Ten Arguments From Social Science Against Same-Sex 'Marriage' (www.frc.org.) Empirické tvrdenia uvedené v ďalšom texte vychádzajú z posledných troch uvedených publikácií.
3 Judith Stacey, Timothy Biblarz: (How) Does the Sexual Orientation of Parents Matter? American Sociological Review 66: 159-183. Str.: 168-171.
4 Viac k téme pozri v práci Kongregácie pre náuku viery: Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami, jún 2003.
5 Tamtiež
6 Porovnaj napríklad Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2358
7 www.beyondmarriage.org
8Esther Rothblum, Sondra Solomon: Civil Unions in the State of Vermont: A Report on the First Year. University of Vermont Department of Psychology, 2003


Článok vyšiel v Spravodajca o.z. Fórum života 3/2006.