Žiadam zasielať HFI správy

Pripomienky HFI k Akčnému plánu pre LGBTI ľudí

Podrobnosti
Uverejnené: streda, 21. október 2015, 14:57

Koncom septembra 2015 sa do legislatívneho procesu dostal návrh Akčného plánu pre LGBTI ľudí na roky 2016 – 2019, ktorý predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Tento materiál zašiel ďaleko za rámec odstraňovania diskriminácie a jeho obsahom je skôr presadzovanie politických požiadaviek LGBT hnutia a propagácia LGBT životného štýlu. Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku preto vzniesol nasledovné pripomienky voči Akčnému plánu.

Všetky pripomienky sú zásadné a ide o spoločné pripomienky organizácií ADF International, Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku a Spoločenstva Ladislava Hanusa.


VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY K AKČNÉMU PLÁNU

Pripomienka č. 1
Navrhujeme zamietnuť predložený Akčný plán ako celok.

Odôvodnenie:
Ministerstvo Spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“) predložilo 7. októbra 2015 Akčný plán pre LGBTI ľudí na roky 2016-2019 (ďalej len „Akčný plán“ alebo „Dokument“). Predkladaný materiál považujeme za neprípustný a za neprijateľný. Je postavený na nesprávnych východiskách a následne prichádza k mylným záverom. Akčný plán nielenže nereflektuje skutočné potreby „LGBT ľudí“ na Slovensku, ale dokonca porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že skupinu ľudí, ktorá sa identifikuje ako LGBTI zvýhodňuje na úkor ostatného obyvateľstva bez primeraného opodstatnenia a tým sa dopúšťa zakázanej diskriminácie. Akčný plán vytvára priestor na vytvorenie sociálnej exklúzie obyvateľstva, ktoré nesúhlasí s požiadavkami radikálnej LGBTI lobby.
Predložený materiál trpí viacerými závažnými nedostatkami. Na viacerých miestach predkladá ničím nepodložený, ale aj nesprávny výklad judikatúry a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Materiál neprípustným spôsobom zasahuje a obmedzuje oprávnené práva a záujmy iných osôb (napríklad právo dieťaťa na rodinu tvorenú matkou a otcom a nahradzuje najlepší záujem dieťaťa záujmami dospelých). Stratégia nepriamo napáda preferenčné postavenie manželstva napriek tomu, že jeho ochrana je zakotvená v Ústave. V neposlednom rade zavádzajúcim spôsobom cituje a predkladá určité dokumenty a materiály (hlavne Jogjakartské princípy) ako právne záväzné pričom tieto dokumenty pre Slovenskú republiku nijakým spôsobom záväzné nie sú.
Predkladaný materiál, namiesto toho, aby spoločnosť stužoval, vytvára rozpory a spoločnosť výrazným spôsobom rozdeľuje. Podľa nášho názoru by akýkoľvek zmysluplný plán na ochranu práv osôb s homosexuálnym alebo transexuálnym cítením mal zohľadňovať, že veľká časť populácie SR nepovažuje homosexuálne a transsexuálne správanie za morálne, zároveň však odmieta akúkoľvek nenávisť a akékoľvek útoky voči dotknutým osobám. Plán na ochranu práv homosexuálne a transsexuálne cítiacich osôb by mal preto stavať na spoločenskom konsenze odmietania nenávisti, útokov a nespravodlivej diskriminácie, nemal by však obsahovať ambíciu zásadným spôsobom meniť morálne názory veľkej časti spoločnosti. Takýmto spôsobom by sa mohla dosiahnuť široká spoločenská koalícia pri napĺňaní cieľov plánu. Predkladaný materiál ako celok nie je možné podstatne prepracovať a z toho dôvodu ho žiadame zamietnuť ako celok.
V prípade, ak MS SR Akčný plán nezamietne, žiadame uskutočniť rozporové konanie k ďalším vzneseným pripomienkam, na ktoré budú pozvaní zástupcovia organizácií ADF International, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku a Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ktoré spoločne podávajú tieto pripomienky.

Pripomienka č. 2
Navrhujeme odstrániť nevyváženosť Akčného plánu.

Odôvodnenie:
Predkladatelia pripomienok si úvodom dovoľujú poznamenať, že Akčný plán v podobe, v akej bol MS SR ako gestorom predložený, predstavuje nielen neprimeraný, v niektorých prípadoch až silne invazívny zásah do sociálneho zmieru založeného na celospoločensky uznaných a akceptovaných hodnotách, ale aj zásah do spôsobu nazerania na výklad práva a v ňom obsiahnutých princípov všeobecnej rovnosti a nediskriminácie. Predkladatelia pripomienok majú za to, že Akčný plán je zaťažený rodovou „gender“ ideológiou a konceptom existencie tzv. privilegovaných „ľudských práv LGBTI ľudí“. Ako je to z obsahu Dokumentu zrejmé, disproporčné vnášanie ideológie a pojmoslovia, ktoré je vecne len ťažko obhájiteľné, má negatívny vplyv nielen na spoločenské vnímanie tejto problematiky, no najmä je podkladom pre nesprávny výklad a aplikáciu práva. O to viac je pre predkladateľov pripomienok prekvapujúce, že aplikácia právneho poriadku na princípe všeobecnej rovnosti je takýmto spôsobom poznačená ideológiou. Tento Dokument vychádza pod záštitou MS SR, ktoré by malo prioritne dbať o to, aby akákoľvek legislatívna zmena mala charakter všeobecnej aplikovateľnosti, nie parciálneho zvýhodňovania.

Pripomienka č. 3
Navrhujeme odstrániť ideologické zaťaženie Akčného plánu.

Odôvodnenie:
V úvode Akčného plánu sú priamo uvedené jeho východiskové princípy. Predkladatelia pripomienok poukazujú na to, že už samotné princípy Akčného plánu odkazujú na dokumenty, ktorých obsah vychádza z ideológie (napr. Rezolúcia 1728 (2010) Parlamentného zhromaždenia – Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, alebo tzv. Jogjakartské princípy.). Znamená to, že jeho celý obsah je postavený niena dokumentoch nezáväznej povahy a dezinpretácii iných právnych nástrojov a judikatúry (čo preukážeme priamo v texte niektorých ďalších pripomienok), ale aj to, že právny základ pre vydanie Akčného plánu odporuje princípom všeobecnej aplikovateľnosti právneho poriadku.
Akčný plán je výrazne ovplyvnený tzv. „gender“ ideológiou a deformovaným nazeraním na koncept ľudských práv v prospech konkrétnych skupín. Namiesto hľadania skutočných riešení sa zameriava na propagáciu problematického pojmoslovia. Gender ideológia nebola vedecky podložená a veľkou väčšinou obyvateľstva Slovenskej republiky ani nebola akceptovaná. Ľudské práva majú univerzálny charakter, preto ich akákoľvek parcelácia v prospech vybraných skupín, a k tomu na podklade kontroverznej ideológie, nemá žiadne opodstatnenie. Poznamenávame že Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) stanovuje, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu a ani náboženstvo. Z tohto jednoznačne vyplýva, že konanie štátnych orgánov a ich dokumenty musia byť oslobodené od akejkoľvek ideológie a náboženstva. Predložený Akčný plán na viacerých miestach odhaľuje, že jeho teoretické rámce a východiská vychádzajú už z vyššie spomenutej gender ideológie a absolútne neopodstatneného a neakceptovateľného zvýrazňovania osobitných práv vybranej skupiny ľudí. Akčný plán v predloženom znení vykazuje rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Ak by sa jeho znenie malo naplniť, znamenalo by nie len porušenie ústavných princípov, ľudskoprávnych princípov, nerešpektovanie judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) ale aj absolútne nepochopiteľné mrhanie verejných financií (financií všetkých občanov) na programy, ktoré v konečnom dôsledku nenájdu oporu v spoločnosti.

Pripomienka č. 4
Navrhujeme, aby Dokument zohľadňoval princíp rovnosti a všeobecnej aplikácie právneho poriadku.

Odôvodnenie:
Predkladatelia pripomienok si dovoľujú zdôrazniť, že náš právny poriadok je založený na zásade všeobecnej aplikovateľnosti a záväznosti právnych noriem. Od právnej normy sa vyžaduje, aby bola všeobecne záväzná, ako do predmetu úpravy, tak aj smerom k svojim adresátom. Akčný plán a jeho jednotlivé „Aktivity“ tento princíp absolútne nerešpektujú.
Právny poriadok je písaný tak, aby sa dostalo zadosť všetkým adresátom právnych noriem, všetkým subjektom, voči ktorým právny predpis smeruje. Obzvlášť je tomu tak v prípade všeobecných právnych kódexov, počnúc Občianskym zákonníkom a ostatnými predpismi, ktorých vznik a aplikácia je z pohľadu všeobecného Občianskeho zákonníka subsidiárna, t. j. sekundárna alebo dokonca špeciálna. Jedným z nemenných princípov práva je, aby bolo dostatočne všeobecné na to, aby dokázalo obsiahnuť rôznorodé spôsoby správania, konania, a aby mohlo byť aplikovateľné plošne, bez zásadných rozdielov, ktoré by mohli spôsobovať potenciálne kolízie v aplikovateľnosti predpisov.
S odkazom na princíp všeobecnej aplikovateľnosti a záväznosti právneho poriadku je legitímne poukázať na to, že parcelácia, elektívny prístup ku konkrétnym právam a ich selektovanie v prospech vybranej skupiny, spôsobuje vnútornú separáciu obsahu konkrétneho práva. Vytráca sa jeho univerzalita, čo spôsobuje obsahové oslabenie práva, jeho parceláciu a vznik potenciálnej vnútornej konfliktnosti pri jeho výklade ako aj potencialitu možného konfliktu s inými právami.
Ako to konkrétnejšie uvedieme v rámci niektorých ďalších pripomienok, máme za to, že právny poriadok v podobe jeho všeobecnej aplikovateľnosti a záväznosti poskytuje dostatočné množstvo právnych inštitútov, ktoré môžu byť uplatňované všetkými bez rozdielu a bez diskriminácie, ako aj bez toho, aby bolo potrebné spracovávať „ad hoc“ dokumenty, akým je Akčný plán, ktorého výsledkom nie je nič iné, ako zbytočná parcelácia právneho poriadku. Výsledkom tak bude: (i) jeho absolútne nepochopenie zo strany spoločnosti a (ii) neúmerné množstvo finančných a ľudských zdrojov za účelom pretavenia navrhovaných zmien. Podstatným argumentom zostáva, že tento dokument je zbytočný, nakoľko „práva“, po ktorých tzv. „LGBTI skupiny“ volajú, a ktoré sú legitímne, už zabezpečuje súčasná právna úprava (napríklad možnosť dedenia na základe závetu, možnosť právneho zastupovania pri vybavovaní záležitostí na základe plnomocenstva, možnosť získať informácie o zdravotnom stave na základe plnomocenstva, a podobne).

Pripomienka č. 5
Navrhujeme, aby Dokument zohľadňoval princíp vnútornej bezrozpornosti právneho poriadku.

Odôvodnenie:
Ako to už bolo uvedené, Akčný plán absolútne nedôvodným spôsobom parceluje obsah existujúcich základných práv. Znamená to, že z univerzality základného práva sa vyčleňuje jeho selektívny výklad ako exluzivita pre vybranú skupinu ľudí, ktorých výkon práv však bol zabezpečný už v rámci obsahovej univerzality daného práva. Takáto situácia spôsobuje vnútornú hodnotovú rozpornosť právneho poriadku, ktorá koliduje s princípmi právneho štátu (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: PL. ÚS 77/06 alebo PL. ÚS 21/01). Vnútorná rozpornosť právneho poriadku je daná vtedy, ak medzi dvoma podobnými alebo rovnakými situáciami (založenými na tom istom alebo odlišnom právnom základe) existuje rozpornosť vedúca k odlišnému zhodnoteniu a rozhodnutiu vo veci.
Ak teda z rovnakej situácie vyvstanú dve možnosti riešenia, ktoré si môžu odporovať, je tým porušený princíp formálnej spravodlivosti (rovnosti). Formálna spravodlivosť bude porušená vždy, ak sa na ľudské práva vybraných skupín bude nazerať iným (exluzívnym, elektívnym) spôsobom, na rozdiel od toho, aby sa primárne hľadelo na univerzálnosť práv a slobôd. Paradoxné je pritom to, že obsah práv tzv. „LGBTI ľudí“ bol a je garantovaný už v rámci existujúceho katalógu práv a slobôd, ktoré nepotrebujú žiadne dotváranie či žiadnu špeciálnu aplikáciu.

Pripomienka č. 6
Navrhujeme z Dokumentu odstrániť všetky návrhy na zavedenie pozitívnej diskriminácie.

Odôvodnenie:
Koncept špeciálnej úpravy ľudských práv pre vybrané skupiny obyvateľov má charakter tzv. afirmatívnej akcie, alebo pozitívnej diskriminácie. Akčný plán vychádza z predpokladu, že istá skupina osôb je diskriminovaná, znevýhodnená, preto tu existuje pozitívny záväzok štátu proaktívne zasiahnuť a vyrovnať domnelú nerovnováhu.
Predkladatelia pripomienok si dovoľujú poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého „Z čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj z jeho doterajšieho výkladu prijatého ústavným súdom, na ktorom treba zotrvať, vyplýva, že ústava zakazuje pozitívnu aj negatívnu diskrimináciu z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto článku, t. j. so zreteľom na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Preto prijímanie osobitných vyrovnávacích opatrení, inak všeobecne uznávaných legislatívnych techník na zabránenie znevýhodnenia súvisiaceho s rasovým pôvodom alebo etnickým pôvodom je v rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy, a preto aj s čl. 12 ods. 1 ústavy.“ (Pozri: Ústavný súd SR, sp. zn.: PL. ÚS 8/04-202).
Predkladatelia pripomienok konštatujú, že vytváranie exluzivity právneho postavenia tzv. „LGBTI ľudí“ ale aj iné navrhované (nelegislatívne) formy ich zvýhodňovania sú nielen v rozpore s princípom hodnotovej bezrozpornosti právneho poriadku, ale majú povahu tzv. vyrovnávajúcich opatrení, ktoré ako uviedol Ústavný súd SR, nemajú svoje ústavné opodstatnenie ani pre kategóriu „iného postavenia“, ktoré je v Akčnom pláne prezentované ako postavenie osôb s inou sexuálnou orientáciou.
Zavádzanie akýchkoľvek vyrovnávacích opatrení v tejto oblasti (bez ohľadu na to, že sú nepotrebné), je v rozpore s Ústavou, pričom predkladatelia pripomienok dodávajú, že v prípade pozitívneho záväzku štátu nemožno ponechať priestor na taký výklad a aplikáciu práva, ktorého účinky sú nezlučiteľné s ústavou (Ústavný súd SR, sp. zn.: I. ÚS 13/00).

Pripomienka č. 7
Navrhujeme, aby Dokument vylúčil zásahy do iných práv a právom chránených záujmov.

Odôvodnenie:
Predkladatelia pripomienok dodávajú, že právne zvýhodňovanie skupín obyvateľstva za preukázateľne existujúcich rozporov s princípmi právneho štátu zasahujú aj do ostatných práv a slobôd. Štátom podporované pretláčanie určitých konceptov vzdelávania a výchovy vyvíja tlak na predagógov aj rodičov, ktorí s plošnými zmenami pod pseudoargumentom „ochrany“ vybranej skupiny ľudí nemusia súhlasiť, ba dokonca, môžu byť v rozpore s ich svedomím alebo náboženským a filozofickým presvedčením.
Akčný plán vôbec nezohľadňuje problematiku možného zásahu do ostatných ústavných práv. Akčný plán v predloženom znení jednostranne a plošne vnucuje program bez toho, aby analyzoval dopad na výkon práv a povinností majoritnej skupiny ľudí.
Je nepochopiteľné, že MS SR pri predložení Akčného plánu vôbec neposkytuje odôvodnenie, v ktorom by sa vysporiadalo s potenciálnymi rizikami podania ústavných sťažností tými, ktorým bude Akčným plánom zasiahnuté do ich práv. Bez ohľadu na to, že zavádzané opatrenia by z pohľadu ústavného testu proporcionality boli problematické už z pohľadu subtestu vhodnosti (nakoľko existuje dôvodná pochybnosť o protiústavnosti týchto opatrení z dôvodu nedôvodného porušenia vnútornej bezrozpornosti právneho poriadku, resp. nemožnosti zaviesť afirmatívne opatrenia v tejto oblasti), už len samotný fakt, že sa MS SR tejto otázke nevenovalo, znamená, že Akčný plán je jednostranne zameraným dokumentom, ktorý absolútne nezohľadňuje dopady na spoločnosť a práva iných.

Pripomienka č. 8
Navrhujeme, aby Dokument neobsahoval nepotrebné, kontroverzné a nevhodné úlohy a Aktivity.

Odôvodnenie:
Akčný plán podľa názoru predkladateľov pripomienok nemá dostatočné kvality, odkazuje na dokumenty, ktoré nie sú pre Slovenskú republiku právne záväzné, mnohé z nich sú kontroverzné a boli prijaté vybranou skupinou osôb bez toho, aby boli vystavené objektívnej konfrontácii naprieč spoločnosťou.
Balík navrhovaných aktivít je absolútne nevhodný. V časoch, kedy slovenské školstvo trpí zásadnými finančnými nedostatkami, finančným podhodnotením pedagógov, problémami s učebnými plánmi, pomôckami, učebnicami, Akčný plán nepochopiteľne navrhuje riešiť tak neprínosné a kontroverzné témy, ako sú potvrdenia o zmene rodu a zmeny diplomov na základe prepisu rodu, podporu kultúrnych aktivít, učebníc týkajúcich sa tzv. „LGBTI ľudí“. Je neprípustné, aby sa v takejto situácii podporovali akékoľvek aktivity, ktorých jednak ústavnosť a zákonnosť je pochybná a jednak sa s nimi nestotožňuje drvivá väčšina spoločnosti. Zároveň, Akčný plán vôbec neberie do úvahy práva rodičov na výchovu ich detí, ani práva na náboženskú slobodu, slobodu presvedčenia a výhrady svedomia pedagogických pracovníkov, ktorí môžu byť takýmito nanútenými, invazívnymi opatreniami dotknutí.
Považujeme za absolútne nepotrebné, aby dochádzalo k akémukoľvek špeciálnemu „dovzdelávaniu“ sudcov, policajtov, vyšetrovateľov alebo prokurátorov v tejto oblasti. Justičné prostredie ako aj prostredie súdne sa riadi zásadou „iura novit curia“, t. j. že súd a orgán verejnej moci musí poznať a aj pozná právo. Akékoľvek špeciálne vzdelávanie zamerané výlučne na oblasť tzv. „rodovej rovnosti“ resp. tzv. „práv LGBTI ľudí“ je mrhaním verejnými financiami. Súd ako aj ostatné orgány aplikácie práva postupujú výlučne podľa zákona. Považujeme za absolútne nepotrebné vykonávať dodatočné vzdelávanie súdneho stavu a orgánov činných v trestnom konaní v oblasti pochybných teórií a ideológií.
V situácii, kedy slovenské súdy trpia preťaženosťou, prieťahmi v konaní, personálnym a finančným nedostatkom, je nepochopiteľné, aby Akčný plán zavádzal takéto opatrenia.
Akékoľvek zmeny v oblasti súkromného práva, obzvlášť v oblasti rodinného práva a občianskeho práva považujeme za zbytočné. Súčasný právny stav dáva priestor na uplatnenie práv všetkým bez rozdielu, bez diskriminácie. Ústavná definícia manželstva zakotvuje základné hodnoty a princípy spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v zákone o rodine. Ústavný princíp (vôľa ľudu), je pretavený do výkonu tejto vôle skrz zákon o rodine. Zavádzanie akejkoľvek zmeny v rodinnej politike v tejto oblasti by znamenalo kolíziu s ústavnými a celospoločenskými hodnotami.
Obzvlášť nepochopiteľné sa zdá byť zavádzanie špeciálneho vzdelávania v zdravotníckej oblasti. Pri súčasných reálnych problémoch zdravotníctva to nemožno považovať za nič iné, ako za absolútne flagrantnú ignoranciu voči skutočným a podstatným problémom našich občanov, ktorí majú často problém pri poskytovaní základnej zdravotnej starostlivosti. Nedostatok lôžok, nedostatok zdravotníckeho vybavenia, slabé finančné ohodnotenie začínajúcich lekárov, problémy s uhrádzaním zdravotníckych úkonov poisťovňami, korupcia pri správe zdravotníctva predstavujú skutočné problémy v oblasti zdravotníctva. Máme za to, že ideológia nepatrí na zdravotnícku pôdu. Každému občanovi totiž z Ústavy prináleží právo na zdravotnú starostlivosť bez rozdielu.
Taktiež považujeme za nepotrebné zavádzať akékoľvek špeciálne etické kódexy v tejto oblasti. Zvlášť ak by to mal robiť štát vo vzťahu k súkromným médiám. Existujúci antidiskriminačný zákon, tlačový zákon a občiansky zákonník ponúkajú relevantné právne nástroje na boj proti neobjektivite vo verejnom mediálnom priestore. Zároveň, médiá a novinári sú viazaní vlastnými kódexmi, napr. Etickým kódexom novinára, alebo Etickým kódexom reklamnej praxe, ktoré sú plne postačujúce ako podklad pre uplatnenie práva. Aktivita v podobe špeciálneho kódexu pre „gender“ a tzv. „LGBTI ľudí“, v nadväznosti na tzv. prezentáciu týchto osôb len potvrdzuje, že Akčný plán je nanútený verejnosti bez toho, aby si to sama želala, aby o to sama vo verejnom priestore prejavila záujem.

OSOBITNÉ PRIPOMIENKY K AKČNÉMU PLÁNU

Pripomienka č. 9
Navrhujeme, aby Dokument neodkazoval a vychádzal z príloh Celoštátnej stratégie ľudských práv, ktoré neboli schválené ako súčasť Stratégie.

Odôvodnenie:
Akčný plán uvádza nasledovné: „[O]bsah akčného plánu vychádza z prílohy č. 9 Stratégie, ktorá analyzuje práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí […].“ Predmetná príloha Celoštátnej stratégia však bola predmetom ostrej kritiky verejnosti, a preto sa podľa slov ministra Lajčáka prílohy nestali súčasťou stratégie. Hlavný dôvod, prečo prílohy neboli súčasťou stratégie je skutočnosť, že „inak by na nej nikdy nebola celospoločenská zhoda“. (Pozri: SME, „Lajčák predstavil stratégiu ľudských práv, výbor neprijal uznesenie“ (sme, 2014) <www.sme.sk/c/7240691/lajcak-predstavil-strategiu-ludskych-prav-vybor-neprijal-uznesenie.html> navštívené dňa 16 okt. 2015.) Je nereálne očakávať, že dokument, ktorého obsah v plnom rozsahu vychádza z najkontroverznejšej prílohy tejto Stratégie, bude tentokrát predmetom spoločenskej zhody. Výrazný odpor proti tejto stratégii svedčí o opaku, t.j. slovenská verejnosť zásadne nesúhlasí so zisteniami a analýzou prílohy Stratégie, ktorá sa venovala „právam LGBTI ľudí“ a teraz sa premietla do Akčného plánu.

Pripomienka č. 10
Navrhujeme odstrániť odkazy na Jogjakartské  princípy.

Odôvodnenie:
Predkladaný materiál sa niekoľkokrát odvoláva na takzvané Jogjakartské princípy. Autori predkladaného materiálu zavádzajúcim spôsobom prezentujú tieto princípy ako záväzné ľudsko-právne normy v oblasti „sexuálnej orientácie a rodu“.
Jogjakartské princípy nemožno nijakým spôsobom chápať ako záväzné. Tieto princípy boli prijaté úzkou skupinou LGBTI aktivistov a medzi ich signatármi nemožno nájsť ani jeden štát. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že štáty, v súlade so záväznými normami medzinárodného práva verejného, majú jediné možnosť a sú jediné oprávnené prijať záväzné normy akéhokoľvek charakteru. Táto nevyhnutná požiadavka nebola v prípade Jogjakartských princípov splnená. Navyše, neexistuje ani jedna medzinárodná zmluva, ktorá by zaväzovala Slovenskú republiku prijať legislatívu, akú požadujú Jogjakartské princípy.V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na radikálnosť, kontroverznosť a nebezpečný fundamentalizmus týchto princípov a iné závažné dôvody, ktoré spôsobujú neprijateľnosť týchto princípov ako takých. Napríklad, tieto princípy volajú po podrývaní rodičovskej autority, podkopávaní rodinných vzťahov a väzieb, pričom ako jednu s možností uvádzajú aj trestné stíhanie (napríklad, požadujú, aby štáty trestne stíhali rodinných príslušníkov, ktorí akýmkoľvek spôsobom vyjadria svoj nesúhlas s homosexuálnym správaním. Princípy požadujú, aby štáty prijali primerané trestné opatrenia v prípade „obťažovania“ a to vo všetkých oblastiach života, vrátane rodín. Pozri princíp 5, písmeno B. Slovenský preklad dostupný na eeagrants.sk (Jogjakarstské princípy). Bezprecedentne a v ostrom kontraste so Slovenskou ústavou (Ústava Slovenskej republiky, čl. 24) a so záväznými normami medzinárodného práva (napr. Charta základných práv EÚ, čl. 11) žiadajú obmedziť slobodu prejavu (Jogjakartské princípy, Princíp 19, písmeno E). V podobnom duchu tieto princípy volajú po obmedzení ďalšej fundamentálnej slobody – slobody náboženstva a presvedčenia, ktorá rovnako požíva ústavnú ochranu a je rovnako chránená záväznými nástrojmi medzinárodného práva, ktorý mi je Slovenská republika viazaná.

Pripomienka č. 11
Navhujeme nepoužívať odkazy na rozhodnutia, názory a rozsudky, ktoré Slovenskú republiku nijakým spôsobom nezaväzujú.

Odôvodnenie:
Akčný plán uvádza viaceré názory, rozhodnutia či rezolúcie medzinárodných inštitúcii a súdov (napr. odkaz na odporúčanie Výboru Ministrov CM/Rec(2010)5 o opatreniach v boji s diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, Odporúčanie CM/Rec(2010)5 Výboru Ministrov členským štátom k verbálnym nenávistným prejavom, Rezolúcia 1728 (2010) Parlamentného zhromaždenia – diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, Uznesenie o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity). Je treba dôrazne podotknúť, že tieto nie sú žiadnym spôsobom aplikovateľné na situáciu v SR a nemožno ich nijakým spôsobom interpretovať nielen ako záväzné, ale ani ako odporúčania, ktorými by sa mala Slovenská republika riadiť.
Akčný plán ďalej spomína viaceré nástroje medzinárodného práva, ktorými je síce Slovenská republika viazaná, ale ich nezáväzný výklad prezentujú ako zaväzujúci. Napríklad, na strane 5 Akčného plánu možno nájsť tvrdenie, že Výbor pre sociálne práva potvrdil, „že pod článkom 1 §2 charty [Európska sociálna charta] sa myslí zákaz diskriminácie v zamestnaní aj na základe sexuálnej orientácie.“ Tento výbor nemá oprávnenie podávať záväzný výklad ustanovení Európskej sociálnej charty.

Pripomienka č. 12
Navrhujeme nepoužívať pojmy „homofóbia“, „transfóbia“ a ich variácie.

Odôvodnenie:
Homofóbia a transfóbia sú nie sú právne a ani nevedecké termíny. Boli umelo vytvorené s cieľom odsúdiť osoby a názory, ktoré z rozličných dôvodov nesúhlasia s homosexuálnym alebo transsexuálnym správaním alebo niektorými ich prejavmi. Hoci pôvodný rozsah týchto termínov mohol spočiatku pokrývať v každom prípade odsúdeniahodné násilie proti osobám s homosexuálnym cítením alebo osobám trpiacim poruchou pohlavnej identity, význam týchto výrazov sa významne rozšíril. V súčasnosti tieto termíny slúžia ako znevažujúce označenie osôb a názorov, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami LGBTI aktivistov. Napríklad, osoby môžu byť označované za „homofóbne“ aj v prípade, ak za manželstvo považujú celoživotné spoločenstvo muža a ženy (presvedčenie, ktoré je v Slovenskej republike zakotvené v ústave), prípadne vyjadria presvedčenie, že sexuálna orientácia nie je biologicky determinovaná alebo že homosexuálne sexuálne správanie je rizikovejšie ako heterosexuálne. (Pozri napr. AIDS Gov, „HIV in the United States“ (aids.gov, 2014) <https://www.aids.gov/hiv-aids-basics/hiv-aids-101/statistics/> navštívené dňa 16 okt. 2015.) Z týchto dôvodov považujeme používanie týchto pojmov vo vládnom dokumente za neprípustné.

Pripomienka č. 13
Navrhujeme prepracovať Akčný plán tak, aby vychádzal výhradne z objektívnych a overiteľných informácií.

Odôvodnenie:
Predkladaný materiál automaticky a bez predloženia relevantných a objektívnych štatistík automaticky predpokladá „široké spektrum problémov, s ktorými sa LGBTI ľudia stretávajú v praxi“. Tvrdenia o diskriminácii nielenže nie sú nijakým spôsobom preukázané, ale autori materiálu sami uznávajú „nedostatok adekvátnych štatistík a prieskumov“, „neexistenciu objektívnych informácii“, a konštatujú, že „chýbajú informácie o problémoch LGBTI rodín v praxi“. Keďže neexistujú informácie o diskriminácii, ktorej by mali „LGBTI ľudia“ čeliť, považujeme predloženie Akčného plánu za zbytočné. Existuje veľa skupín obyvateľstva na Slovensku, ktoré čelia preukázateľným problémom a rôznym formám zdokumentovanej diskriminácie. Napriek tomu ich problémy zdanlivo nikto nerieši. V tejto súvislosti chceme poukázať na nedávnu tragédiu, kde otec zo zúfalstva a z pocitu bezmocnosti odpojil bezvládnemu synovi vzduchovú ventiláciu (pozri Korzár: „Otec odpojil synovi vzduchovú ventiláciu, obvinili ho z vraždy“ (SME, 2015) <http://poprad.korzar.sme.sk/c/8017679/mladikovi-odpojil-vzduchovu-ventilaciu-obvinili-ho-z-vrazdy.html> navštívené dňa 16 okt. 2015), ku ktorej došlo v Poprade a upozorniť na skutočnosť, že skutočnej diskriminácii v Slovenskej republike často čelia práve postihnutí ľudia, starí ľudia a rodiny s deťmi.

Pripomienka č. 14
Navrhujeme z dokumentu odstrániť vágne a nedefinované pojmy a koncepty.

Odôvodnenie:
Predkladaný materiál hovorí a spomína „diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity“, bez toho aby identifikoval a definoval pojmy „sexuálna orientácia“ a „rodová identita“. Čo sa týka pojmu rodová identita, používanie tohto pojmu a iných „rodových“ termínov je úzko späté s nevedeckou rodovou ideológiou, ktorá predpokladá osvojenie kontroverzných filozofických a antropologických východísk, ktoré sú postavené na viere, že pohlavie a rod sú od seba oddelené a navzájom nezávislé premenné. S týmto názorovým prúdom sa väčšinová slovenská spoločnosť nestotožňuje a nesúhlasí s ním.
Sexuálna orientácia a rodová identita sú, na rozdiel od iných charakteristík osoby, nevyhnuteľne späté s konaním určitých činností. Tieto činnosti sú zákonite a oprávnene podrobené morálnemu ohodnoteniu, či už zo strany štátu, alebo iných osôb. Ďalej, sexuálnu orientáciu a rodovú identitu, nie je možné jednoznačne určiť. Neexistuje vedecký konsenzus, ako tieto pojmy definovať a čo znamenajú. Navyše, rodová identita a sexuálna orientácia môžu podliehať zmene vplyvom času a sú vysoko subjektívne, čím sa rovnako ako v predchádzajúcom príklade líšia od iných charakteristík osoby, ktoré si oprávnene zasluhujú ochranu.
Zásah do súkromia alebo požadovanie určitého správania štátnymi orgánmi je v právnom štáte povolený len výnimočne a iba v odôvodnených prípadoch dôležitého verejného záujmu. Vláda nemôže požadovať, aby občania SR upravovali svoje správanie s ohľadom na nepredvídateľné charakteristiky. Takéto konanie by výrazným spôsobom podkopávalo právnu istotu. Akékoľvek požiadavky zakladajúce sa na takýchto vágnych konceptoch sú zrelé na zneužitie a budú slúžiť ako prostriedok na umlčanie tých, ktorí nesúhlasia s homosexuálnym životným štýlom a nestotožňujú sa s konceptom „rodovej identity“.

Pripomienka č. 15
Navrhujeme, aby Dokument nevychádzal a neodvolával sa na kontroverzný Prieskum Agentúry EÚ pre základné práva.

Odôvodnenie:
Jedným z dôvodov na predloženie Akčného plánu je výskum Agentúry EÚ pre základné práva. Tento výskum bol v minulosti podrobený objektívnej kritike. Hlavné námietky, ktoré boli vznesené proti tomuto výskumu, možno zhrnúť nasledovne. Metodika výskumu trpela závažnými nedostatkami (nereprezentatívna vzorka populácie, napr. osobám, ktoré sa neidentifikovali ako LGBT, nebolo dovolené sa výskumu zúčastniť; výskum bol anonymný a nezakladá sa na overiteľných faktoch a skutočnostiach; výskum sa nezameriaval na zistenie objektívnych skutočnostiach, ale na subjektívnych pocitoch osôb, ktoré sú nemerateľné a nepoukázal na žiadne skutočné prípady diskriminácie v reálnom živote; dotazník používa sugestívne otázky, ktoré nasmerujú respondenta odpovedať inak, ako by odpovedal spontánne (respondent sa nemohol vyjadriť, mohol si len vybrať z ponúknutých možností); rozsah dotazníka prekračoval hranice kompetencii EÚ (otázky týkajúce sa „manželstiev“ a registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia)). (Pozri napr. European Dignity Watch, „EU Fundamental Rights Agency Fabricates Victims of LGBT „discrimination“ in a new survey“ (europeandignitywatch, 2012) <http://europeandignitywatch.org/es/el-dia-dia/detail/article/eu-fundamental-rights-agency-fabricates-victims-of-lgbt-discrimination-in-a-new-survey.html> navštívené dňa 12. okt. 2015.)
V každom prípade je zrejmé, že výsledky zmieneného výskumu nemožno považovať za objektívny doklad o reálnej situácii, ale nanajvýš za odraz subjektívnych názorov ľudí patriacich k presne vymedzenej ideovej komunite. Cieľom tohto výskumu očividne nebolo poukázať na skutočné problémy, ktorým „LGBT ľudia“ čelia, ale vytvoriť „odrazový mostík“, na ktorý by sa mohli LGBT záujmové skupiny odvolávať a ktoré by podporili požiadavky LGBT agendy. Vládne dokumenty by sa preto nemali odvolávať na tento materiál, akoby prestavoval spoľahlivý obraz skutočnosti.

Pripomienka č. 16
Navrhujeme, aby Akčný plán upozorňoval aj na nebezpečenstvá určitých životných štýlov, a negatívne následky s nimi spojené nedával do súvislosti s „homofóbiou“ alebo „transfóbiou“ a nepožadoval novú metodiku „pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám a intersexuálnym osobám“.

Odôvodnenie:
Autori Akčného plánu tvrdia, že „[H]omofóbia a transfóbia zanechávajú vážne dôsledky na mladých LGBTI ľuďoch, najmä na ich mentálnom zdraví […].“ (str. 8 Akčného plánu). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že porucha pohlavnej identity je vážnou duševnou poruchou a jej neliečenie môže viesť k vážnym následkom. Autori Akčného plánu neberú do úvahy vedecké štúdie, ktoré jednoznačne preukazujú, že operačná zmena pohlavia nebýva pre týchto ľudí riešením. Táto mimoriadne zraniteľná časť populácie má dvadsať násobne vyšší počet samovrážd v porovnaní s ostatným obyvateľstvom. (Pozri napr. Michael W. Chapman, „Johns Hopkins Psychiatrist: Transgender is ´Mental Disorder;´ Sex Change ´Biologically Impossible´“ (cns.news) <cnsnews.com/news/article/michael-w-chapman/johns-hopkins-psychiatrist-transgender-mental-disorder-sex-change> navštívené dňa 16. okt. 2015. Porovnaj s Walt Heyer, „The pain of transgernder regret“ (mercatornet, 2015) <http://www.mercatornet.com/conjugality/view/the-pain-of-transgender-regret/16982> navštívené dňa 12. okt. 2015.) Tvrdenie, že mentálne problémy tejto zraniteľnej skupiny majú svoj pôvod v „homofóbnych“ alebo „transfóbnych“ názoroch, je zavádzajúce. Autori Akčného plánu namiesto toho, aby riešili skutočné problémy, ktorými čelia členovia tejto zraniteľnej skupiny, prezentujú prejavy duševnej poruchy ako normálne. Týmto samozrejme žiadnym spôsobom nevyjadrujeme názor, že osoby s homosexuálnym cítením alebo osoby trpiace poruchou pohlavnej identity si nezasluhujú úctu a rešpekt, ktoré patria každej osobe.

Pripomienka č. 17
Špecifické požiadavky LGBT aktivistov nemožno stotožniť s univerzálnymi ľudskými právami.

Odôvodnenie:
Autori Akčného plánu nesprávne stotožňujú špecifické požiadavky LGBTI aktivistov nielen s univerzálnymi právami, ale aj s požiadavkami bežných ľudí s homosexuálnym a transsexuálnym cítením. Je úplne legitímne s týmito požiadavkami LGBTI aktivistov nesúhlasiť, polemizovať, kritizovať ako aj verejne poukazovať na ich škodlivosť pre spoločnosť. Právo vyjadriť svoje presvedčenie, sloboda prejavu, náboženstva a myslenia, je na rozdiel od požiadaviek LGBTI skupín, tak ako sú definované týmto Akčným plánom a Jogjakartskými princípmi, predmetom ústavne chránených práv a slobôd, ktoré boli uznané všetkými záväznými medzinárodnými dokumentami v tejto oblasti. Túto skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, z ktorého jednoznačne vyplýva, že niektoré otázky nepatria medzi základné ľudské práva (SR, PL 24/2014-90). Slobody myslenia a prejavu sú na rozdiel od požiadaviek LGBTI lobby neodňateľné a neoddeliteľné od ostatných ľudských práv. Ľudia musia mať možnosť vyjadriť svoj názor o morálnosti homosexuálneho správania a presvedčenie, že manželstvo je celoživotné spoločenstvo muža a ženy bez toho, aby boli následne obvinení z „homofóbie“, „transfóbie“ alebo „šírenia nenávistných prejavov.“

Pripomienka č. 18
Navrhujeme, aby Akčný plán odmietol zavedenie adopcií  pármi osôb rovnakého pohlavia.

Odôvodnenie:
Akčný plán spomína „situácie LGBT párov a rodičov a prekážky s ktorými sa stretávajú pri realizácii práv v rámci partnerstva a pri výchove detí.“ (Akčný plán, aktivita č. 3, str. 14.) Ako nedostatok pri zabezpečení práv párov rovnakého pohlavia materiál navyše uvádza, že podľa Zákona o rodine „si páry rovnakého pohlavia nemôžu osvojiť dieťa svojho par[n]tnera, alebo partnerky, ktorý je biologickým rodičom dieťaťa.“ (Akčný plán, str. 8.) Pri regulácii registrovaných partnerstiev, zavádzaní „manželstiev“ párov rovnakého pohlavia ale aj pri regulácii vzťahov nezosobášených heterosexuálnych párov žijúcich v spoločnej domácnosti sa záujmy detí veľmi často prehliadajú. Napriek tomu, že „najlepší záujem dieťaťa“ býva oficiálnym motívom zavádzania legislatívnych zmien, pravdou zostáva, že najlepšie prostredie pre výchovu dieťaťa je jeho biologická rodina tvorená otcom a matkou. Niektoré inštitúcie v posledných rokoch presadzujú názor, že nezáleží na tom, či je dieťa vychovávané v rodine, ktorú tvoria zosobášená matka a otec, alebo či sú vychovávané nezosobášenou matkou a otcom žijúcimi v jednej domácnosti, jedným rodičom, prípadne dvomi „rodičmi“ rovnakého pohlavia. Akokoľvek rozšírený či populárny je tento názor, nie je vedecky podložený. Vedecké štúdie ukazujú, že najlepšie prostredie pre výchovu dieťaťa, je biologická rodina tvorená otcom a matkou. (Pozri v tomto zmysle napr. Kristin Anderson Moore, Susan M. Jekielek, a Carol Emig, „Marriage from a Child´s perspective: How Does Family Structure Affect Children, and what can we do about it“ (Child Trend Research Brief, 2002) <http://www.childtrends.org/wp-content/uploads/2013/03/MarriageRB602.pdf> navštívené dňa 16. okt. 2015.) Sociálne vedy túto skutočnosť potvrdzujú a poukazujú na charakteristiky manželstva medzi mužom a ženou, ktoré robia toto životné spoločenstvo unikátne pre výchovu detí, a to biológia, komplementarita pohlaví a stabilita. (Pozri v tomto zmysle napr. Paula Fomby a Andrew J. Cherlin, „Family instability and Child Well-Being“ (Americal Sociological Review, 2007) 181-204.) Homosexuálne partnerstvá tieto charakteristiky nevykazujú. Štát reguluje rodiny práve z dôvodu, že predstavujú najlepšie prostredie pre výchovu detí.
Niektoré deti z rôznych dôvodov nemôžu vyrastať v úplnej biologickej rodine. Slobodní rodičia si preto zaslúžia mimoriadny rešpekt spoločnosti, pretože majú ťažšiu úlohu v porovnaní s manželskými pármi. Toto konštatovanie ale nič nemení na skutočnosti, že žiadne dieťa by nemalo byť arbitrárne uprené o prítomnosť matky alebo otca. Zrovnoprávnenie homosexuálnych párov rovnakého pohlavia pri adopcii by niektoré deti obralo o možnosť vyrásť aspoň v prirodzenom náhradnom prostredí s adoptívnym otcom a adoptívnou matkou. Umožnenie adopcii detí homosexuálnymi pármi preto považujeme za neprijateľné. Rovnako by podľa nášho názoru odporovalo záujmu spoločnosti, najmä detí, ak by na základe osvojenia dieťaťa partnerom rodiča rovnakého pohlavia vznikla situácia, že dieťa by v zmysle práva SR malo dvoch „otcov“ alebo dve „matky“.

Pripomienka č. 19
Navrhujeme, aby Dokument neobsahoval žiadne zmienky o potrebe zriadenia nového právneho inštitútu pre páry rovnakého pohlavia.

Odôvodnenie:
Návrh obsahuje tvrdenie, že páry rovnakého pohlavia nemajú prístup k viacerým právam a povinnostiam, pretože „nemajú možnosť v SR uzavrieť manželstvá ani registrované partnerstvá“. Ako konkrétne nedostatky v právach a povinnostiach párov rovnakého pohlavia sú uvedené: prístup k informáciám o zdravotnom stave partnera, nárok na voľno v zamestnaní pri úmrtí partnera na zabezpečenie pohrebu, nárok na priznanie ošetrovného počas opatrovania chorého partnera, právo navzájom po sebe dediť, nárok na voľno v zamestnaní, ak partner potrebuje sprievod k lekárovi, možnosť vytvárať bezpodielové spoluvlastníctvo, vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, nárok na poberanie dôchodku po zosnulom partnerovi, právo mať daňové úľavy (Akčný plán, str. 8).
Tu treba uviesť, že viaceré z týchto práv a povinností, môžu páry rovnakého pohlavia už dnes založiť využitím všeobecných prostriedkov občianskeho práva. Prístup k informáciám o zdravotnom stave je možné priznať splnomocnením, právo dediť závetom a vzájomnú vyživovaciu povinnosť zmluvou. Pri ostatných „nedostatkoch“ ide o práva, ktoré by zakladali povinnosti tretích osôb (zamestnávateľa) alebo by zaťažovali obchodný styk alebo verejné financie. Takéto opatrenia sú obhájiteľné len pri manželstve, ktoré svojou povahou predstavuje prirodzené prostredie pre plodenie a výchovu detí, nie však pri ostatných formách spolužitia. Napokon, ani iné osoby žijúce v spoločnej domácnosti a poskytujúce si vzájomnú pomoc (ako sú prípady slobodných súrodencov, rehoľných komunít apod.) nedisponujú nárokmi takéhoto druhu. Nie je zrejmé, čím je partnerstvo osôb rovnakého pohlavia významnejšie pre spoločnosť a štát než zmienené formy spoločného života. Privilegovanie párov rovnakého pohlavia by preto zaviedlo nespravodlivú diskrimináciu.
Navyše treba zohľadniť skutočnosť, že prakticky všetky aspekty právneho postavenia, ktoré podľa autorov navrhovaného akčného plánu chýbajú párom rovnakého pohlavia, sú typické pre manželstvo. V prípade ich priznania by neexistoval podstatný rozdiel v právach a povinnostiach manželov a partnerov rovnakého pohlavia. Manželstvo by tak stratilo svoje postavenie „jedinečného zväzku“, čo by odporovalo čl. 41 ods. 1 ústavy.

Pripomienka č. 20
Navrhujeme, aby Dokument nijako neohrozil práva rodičov zabezpečiť náboženskú a morálnu výchovu detí v zhode s vlastným presvedčením.
 
Odôvodnenie:
Akčný plán ďalej navrhuje úlohu zaviesť do pedagogických osnov a metodík „materiály poskytujúce vhodné objektívne informácie o LGBTI ľuďoch, sexuálnej orientácii a rodovej identite“. Z kontextu je zrejmé, že „objektívne informácie o ... sexuálnej orientácii a rodovej identite“ v zmysle návrhu sú ideologické koncepty nezlučiteľné s tradičným chápaním rodiny a sexuálnej morálky.
Vzhľadom na existenciu povinnej školskej dochádzky v SR by takýto postup ohrozoval právo rodičov na náboženskú a morálnu výchovu detí podľa vlastného presvedčenia, ktoré okrem iných ľudsko-právnych predpisov (napr. čl. 13 ods. 3 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.) špeciálnym spôsobom pre nábožensky založené rodiny garantuje čl. 12 ods. 2 Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou ako i čl. 12 ods. 2 Zmluvy medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Aplikácia takto formovaných záväzných učebných osnov by totiž viedla k indoktrinácii dieťaťa v zmysle presadzovania názoru, že napr. Katolícka cirkev nesprávne hodnotí morálnosť homosexuálneho správania. V podstate by preto išlo o štátny pokus o náboženskú prevýchovu dieťaťa, ktorý by zásadným spôsobom porušoval právo rodičov podľa citovaného ustanovenia. Podobne by boli porušované aj práva rodičov ďalších vierovyznaní podľa čl. 12 ods. 2 Zmluvy medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

Pripomienka č. 21
Navrhujeme vypustiť zmienky o  rozšírení zoznamu skutkových podstát trestných činov o „koncept nenávistných verbálnych prejavov“ z dôvodu „sexuálnej orientácie“ alebo „rodovej identity“.

Odôvodnenie:
Akčný plán požaduje zavedenie trestného činu verbálneho nenávistného prejavu z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, hoci autori sami pripustili, že „neexistujú žiadne štatistické údaje, výskum […] týkajúce sa homofóbnych alebo transóbnych trestných činov motivovaných nenávisťou a diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity“. Koncept „nenávistných verbálnych prejavov“ je mimoriadne problematický.Hlavné problémy, ktoré sú spojené s konceptom „nenávistného verbálneho prejavu“ možno zhrnúť nasledovne. Prvý zásadný problém spočíva v tom, že neexistuje jednotná definícia. Tento koncept nie je postavený na objektívnych skutočnostiach, ale spočíva na subjektívnom ohodnotení jednotlivca a často nevyžaduje ani existenciu „obete“. Hodnotiace kritérium sa presunulo z obsahu prejavu na subjektívne ohodnotenie publika. Takto (ne)vymedzený trestný čin nespĺňa požiadavky, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý stanovuje, že legislatíva členského štátu musí okrem iného spĺňať podmienku predvídateľnosti a trestný čin musí byť v trestnom práve jasne vymedzený. (ozri napr. rozsudok Súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci E.S. Proti Švédskemu kráľovstvu (ž.č. 5786/09) 2012, bod 69.) Takto nejasne definovaná podstata trestného činu túto požiadavku nespĺňa. Navyše, takýto trestný čin by neodôvodnene obmedzoval slobodu prejavu, ktorá je základným pilierom demokratickej spoločnosti. (Pozri v tomto zmysle napr. rozsudok Súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Steel a Morris proti Spojenému kráľovstvu (ž. č. 68416/01) 2005, bod 87.)
Ďalej, existujú oprávnené dôvody sa domnievať, že zakotvenie tohto konceptu povedie k neodôvodneným obmedzeniam náboženskej slobody a slobody prejavu. Keďže neexistuje jednotná a presná definícia „nenávistného verbálneho prejavu“, za takýto prejav sa bude možno považovať aj prípadné citovanie z Biblie, ktorá homosexuálne správanie odsudzuje, prípadne poukazovanie na škodlivosť určitých typov sexuálneho správania, alebo aj akékoľvek iné tvrdenie, ktoré môže byť považované za urážajúce. Takáto situácia môže prirodzene viesť k ničím neodôvodnenej šikane veľkej časti obyvateľstva, ktorá z rôznych dôvodov nesúhlasí s homosexuálnym životným štýlom alebo niektorými jeho formami.


Pozri aj:
Pripomienky HFI k Akčnému plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie
HFI pripomienkuje stratégiu ľudských práv