Žiadam zasielať HFI správy

Pripomienky HFI k Akčnému plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie

Podrobnosti
Uverejnené: streda, 21. október 2015, 16:09

Okrem LGBTI tematiky predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR koncom septembra 2015 aj návrh Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie na roky 2015-2019. Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku predložil spolu so Spoločenstvom Ladislava Hanusa nasledovné pripomienky k tomuto Akčnému plánu.

Pripomienka č. 1
Navrhujeme vypustiť návrh úlohy NAP č. 9 (Podporovať a metodicky usmerňovať zavádzanie DVO do praxe).

Odôvodnenie:
Vyrovnávacie opatrenia sú kontroverznou témou, ku ktorej sa už vyjadroval aj Ústavný súd SR. Okrem želaných pozitív môžu byť zdrojom nespravodlivej diskriminácie a môžu priniesť aj mnohé iné negatíva. Niektoré formy DVO sa môžu v konečnom dôsledku obrátiť proti tým skupinám osôb, ktorým mali pomôcť, a to najmä kvóty, alebo iné vonkajšie zásahy v sfére zamestnanosti, prijímania do škôl, a podobne. Tieto môžu vzbudzovať podozrenie, či daná osoba bola na niektorú pozíciu vybratá slobodne, pretože bola najvhodnejším kandidátom, alebo preto, že mala požadované vlastnosti, ktoré s danou pozíciou nesúvisia.
Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 8/04-202 z roku 2005 konštatoval, že vyrovnávacie opatrenia sú v rozpore s Ústavou SR, pokiaľ, inter alia, samotná ústava nedáva základ pre ich zákonnú úpravu. Aktuálna úprava vyrovnávacích opatrení obsiahnutá v Antidiskriminačnom zákone odstránila niektoré problémy, na ktoré upozornil ústavný súd vo svojom rozhodnutí, no nie všetky. Je preto pravdepodobné, že súčasné znenie Antidiskriminačného zákona je v rozpore s Ústavou SR.
Pre úplnosť uveďme, že ústavným základom pre vyrovnávacie opatrenia je Článok 38 Ústavy SR, ktorá ponúka priestor pre zvýhodnenie žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých, aj to len v niektorých presne definovaných oblastiach. Úprava obsiahnutá v § 8a Antidiskriminačného zákona ide ďaleko za tento rámec, a je preto s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavná.  
Navrhujeme preto, aby si štát nekládol úlohu podporovať DVO na základe právnej úpravy, ktorá je pravdepodobne protiústavná.  

Pripomienka č. 2
Zmeniť návrh úlohy NAP č. 11 nasledovne: „Podporovať mechanizmy vzájomnej spolupráce verejnej správy s MVO pracujúcimi v oblasti AD, pri zachovaní finančnej nezávislosti MVO od verejných zdrojov“. Zmeniť indikátor tejto úlohy nasledovne: „Počet a kvalita projektov spolupráce“.

Odôvodnenie:
Na Slovensku pôsobí viacero MVO, ktoré sú z veľkej časti financované z verejných zdrojov. Neraz sa na základe ich podnetu, lobbingu, či aktívnej účasti v pracovných skupinách, vytvárajú nové strategické dokumenty a akčné plány, ktoré navrhujú prideľovanie verejných financií práve na tie aktivity, ktorým sa tieto MVO venujú. V úzkej spolupráci s predstaviteľmi verejnej správy, ktorí sú neraz bývalí členovia alebo spolupracovníci týchto MVO, dochádza potom k prideľovaniu veľkých finančných prostriedkov stále tým istým MVO. Týka sa to najmä MVO, ktoré presadzujú teórie rodového feminizmu a politické požiadavky LGBTI hnutia.
Táto prax je nebezpečná najmä z dvoch dôvodov. Dochádza k zneužívaniu verejných zdrojov na presadzovanie kontroverzných teórií, ktoré sa naoko skrývajú za jazyk ľudských práv. Dochádza tiež k deformácii neziskového (mimovládneho) sektora, ktorý by si z princípu mal zachovať nezávislosť od vládneho sektora. Z takýchto MVO sa stávajú kvázi príspevkové organizácie, ktoré sú finančne napojené na verejné zdroje.
Úloha, tak ako je naformulovaná v materiáli, vytvára dojem, že jej primárnym cieľom je vytvoriť mechanizmy „vyťahovania“ verejných peňazí do určitých MVO a nie spoločná kooperácia štátu a MVO v boji proti diskriminácii. Úlohu preto navrhujeme preformulovať tak, aby nebolo cieľom finančne podporovať MVO pracujúce v oblasti AD, ale aby dochádzalo k partnerskej spolupráci MVO a štátu tam, kde je to vhodné, pri súčasnom zachovaní princípu hospodárnosti verejnej správy, ako aj finančnej nezávislosti MVO od verejných zdrojov.
Obdobný postup navrhujeme aplikovať aj v prípade úlohy 14. Podporovať projekty zamerané na výskum a analýzu v oblasti nediskriminácie.

Pripomienka č. 3
Zmeniť návrh úlohy NAP č. 14 nasledovne: „Podporovať spoluprácu na projektoch zameraných na výskum a analýzu v oblasti nediskriminácie, pri zachovaní finančnej nezávislosti MVO od verejných zdrojov“. Zmeniť indikátor tejto úlohy nasledovne: „Počet a prínos projektov spolupráce. Počet a prínos výskumných a analytických správ“.

Odôvodnenie:
Cieľom nemá byť finančná podpora projektov, ale radšej realizácia projektov, pokiaľ je to vhodné aj v spolupráci s MVO. Pri odôvodnení tohto návrhu odkazujeme aj na dôvody uvedené v našej Pripomienke č. 2.

Pripomienka č. 4
Navrhujeme vypustiť úlohu č. 15 – Podporovať výskum a vývoj univerzálneho navrhovania tovarov a služieb, zariadení a vybavenia.

Odôvodnenie:
Úloha tak ako je zadefinovaná je nejasná, nezrozumiteľná a teda aj nevykonateľná. Ani z vysvetľujúceho textu k Operačnému cieľu 3 nie je možné zistiť, čo táto úloha znamená.
Je tu tiež obava, že sa pod touto nejasnou formuláciou má vytvoriť predpoklad na financovanie aktivít, ktoré by boli spojené s odporom verejnosti. Napríklad financovanie hračiek, zariadení, vybavenia a podobne, ktoré má byť tzv. „rodovo neutrálne“, s cieľom rodového scitlivovania detí.

Pripomienka č. 5.
Navrhujeme doplniť novú úlohu v časti Operačného cieľa 3: „Vytvoriť a implementovať metodiku zisťovania, evidovania a zverejňovania evidencie trestných činov spáchaných s osobitným motívom nenávisti pre náboženské vyznanie a trestných činov spáchaných v úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich náboženské vyznanie“.

Slovenská republika sa oficiálne hlási k tomu, že eviduje trestné činy motivované nenávisťou pre náboženské vyznanie. Vyplýva to napríklad zo správy OBSE: Hate Crimes in the OSCE Region, Incidents and Responses, Annual Report for 2012 (http://tandis.odihr.pl/hcr2012/pdf/Hate_Crime_Report_full_version.pdf). Prax je však taká, že Slovenská republika nevykazuje žiadne takéto skutky, napriek tomu, že sa stali. Spomenuli by sme najmä nenávistné útoky voči židovským alebo kresťanským budovám a symbolom, v posledných rokoch napríklad zničenie evanjelického kostola v Michalovciach (pravdepodobne satanistami), vandalský útok na kostol v Rožňave, opakované vandalské útoky na kostol v Nižnej pri Piešťanoch, zničenie sochy panny Márie v Nitre, podpálenie kostola v Jarovniciach (okrese Sabinov), a podobne. Keď sme chceli o týchto skutočnostiach zistiť viac informácií z oficiálnych zdrojov a štatistík, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, ani Generálna prokuratúra SR neevidovala tieto skutky v žiadnych svojich štatistikách. Dôvody môžu byť rôzne, napríklad môže dochádzať k tomu, že sa takéto skutky v trestnom konaní označia len základnou skutkovou podstatou (napr. poškodzovanie cudzej veci) a neuvedie sa už, že ide o skutok s osobitným motívom. Toto však nemusí byť jediný dôvod. V každom prípade, oficiálne štatistiky SR o množstve trestných činov páchaných z nenávisti pre náboženstvo buď neexistujú, alebo pri reportovaní vo vzťahu k medzinárodným organizáciám sa uvedie, že existujú, no neobsahujú informácie o žiadnych takýchto skutkoch, hoci sa také podľa médií stali. Obdobne to môže byť aj v prípade iných osobitných motívov, ktoré sme ale nezisťovali, takže to nevieme potvrdiť.
Ministerstvo spravodlivosti SR síce vedie pravidelné ročenky, kde uvádza aj počet prípadov trestných činov spáchaných z osobitného motívu. Neuvádza sa však, o aké motívy s akým počtom skutkov sa jedná. Keď sme sa pokúsili vypátrať tieto motívy na základe spisových značiek, ktoré nám ministerstvo poskytlo, zistili sme, že niektoré spisové značky príslušné súdy neevidovali, resp. pojednávali o úplne iných skutkových podstatách trestných činov, akých sme sa dožadovali. Uvedené len potvrdzuje, že v súdnej evidencii ako aj v evidencii Ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry sú zásadné nedostatky, odstránenie ktorých je nevyhnutné na to, aby mohlo dôjsť k analýze problému nenávisti z dôvodu náboženského vyznania.
Skúsenosť našej organizácie je teda taká, že na Slovensku neexistuje funkčný systém zbierania, evidovania a zverejňovania údajov o počtoch trestných činov motivovaných nenávisťou pre náboženstvo.
Pri tejto príležitosti by sme chceli upozorniť, že problematika netolerancie a diskriminácie pre vieru sa stáva v Európe čoraz vážnejším problémom, na ktorý upozorňuje napríklad Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia OBSE o boji proti intolerancii a diskriminácii voči kresťanom na území OBSE (Belehrad 2011), správa prijatá Parlamentným zhromaždením Rady Európy 29. januára 2015: Riešenie intolerancie a diskriminácie v Európe s osobitným zameraním na kresťanov a iné. V záujme lepšieho spoznania a monitorovania tohto problému je potrebné vypracovať a implementovať metodiku zisťovania, evidovania a zverejňovania evidencie príslušných trestných činov, prípadne sa zamyslieť aj nad systémom evidovania priestupkov s obdobnými motívmi.
K tejto novej úlohe bude potrebné priradiť zodpovednosť, termín plnenia, indikátor a zdroje financovania, ktoré však navrhujeme, aby doplnilo Ministerstvo spravodlivosti na základe vlastnej odbornej úvahy.

Pripomienka č. 6.
Navrhujeme doplniť novú úlohu v časti Operačného cieľa 3: „Doplniť medzi osobitné motívy trestných činov aj spáchanie trestných činov  z nenávisti pre náboženské vyznanie“.

Odôvodnenie:
V súčastnosti sa nenávisť pre náboženské vyznanie objavuje len v § 140 písm. d) Trestného zákona, teda ak ide o trestný čin spáchaný v úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov. V § 140 písm. f) Trestného zákona sa však ako náboženské vyznanie neuvádza ako osobitný motív nenávistného trestného činu. Touto právnou úpravou nie sú podchytené všetky trestné činy spáchané s motívom nenávisti pre náboženské vyznanie, ale len tie, ktoré sú spáchané s úmyslom verejne podnecovať k násiliu a nenávisti (ak je táto príslušnosť zámienkou pre vyhrážanie sa z takéhoto dôvodu).
Ako sme už uviedli v našom odôvodnení k pripomienke č. 5, nenávistné trestné činy pre náboženstvo sú stále väčším problémom, ktorý žiaľ neobchádza ani Slovensko. Navyše medzinárodné organizácie túto osobitnú nenávistnú motiváciu sledujú a povzbudzujú krajiny k tomu, aby viedli o týchto veciach štatistiky. Slovenská republika kvôli aktuálnej úprave § 140 Trestného zákona nevie dostatočne podchytiť v trestných konaniach tento osobitný motív, a nedokáže následne ani viesť hodnovernú štatistiku o tomto fenoméne. Preto navrhujeme, aby sa Trestný zákon primerane doplnil, a ako sme uviedli v pripomienke č. 5, aby sa súčasne vytvorila metodika hodnoverného odhaľovania a evidovania trestných činov motivovaných nenávisťou pre náboženstvo.
 
Pripomienka č. 7
Zmeniť návrh úlohy NAP č. 17 nasledovne: „Pripraviť zoznam organizácií verejnej správy a zamestnancov verejnej správy, ktorí budú systematicky poskytovať vzdelávanie k nediskriminácii“.

Odôvodnenie:
Znenie tejto úlohy je potrebné formulovať tak, aby štátom organizované a podporované vzdelávanie k nediskriminácii zabezpečovali príslušné štátne a verejné inštitúcie, či zamestnanci. Tretí sektor by mal byť taktiež aktívni v boji proti diskriminácii, je však nesprávne vychádzať z toho, že jeho aktivity má financovať štát. Práve o tom je mimovládny sektor, že je oddelený od vládneho sektora.
Ďalšia naša výhrada voči navrhovanej úlohe spočíva v tom, že štát by namal pristupovať k posudzovaniu, zvýhodňovaniu a znevýhodňovaniu jednotlivých subjektov mimovládneho sektora. Akreditácia je namieste v prípade univerzít, či oficiálnych učebných programov a podobne. Občania môžu slobodne zakladať združenia a iné organizácie tretieho sektora, ktoré poskytujú verejnoprospešné služby, vrátane vzdelávania a podpory ľudských práv. Zavádzanie dodatočných zoznamov zvýhodnených (akreditovaných) organizácií je určitou formou cenzúry a diskriminácie.
Navrhovaná formulácia tohto návrhu môže byť vnímaná aj ako vytváranie si predpokladu pre určité organizácie, aby získali akýsi monopol na tému nediskriminácie, zrejme s dodatočným cieľom zabezpečiť si tak prístup k verejným peniazom na úkor iných MVO.  

Pripomienka č. 8
Z návrhu úlohy NAP č. 23 navrhujeme vypustiť slová „a zavádzaní dočasných vyrovnávacích opatrení“. V časti indikátor tejto úlohy navrhujeme vypustiť časť: „Počet zavedených DVO“.

Odôvodnenie:
Ako sme už uviedli v Pripomienke číslo 1, súčasná zákonná úprava DVO obsiahnutá v § 8a Antidiskriminačného zákona je zrejme v rozpore s Ústavou SR, ako to naznačuje nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04-202. Nie je preto vhodné, aby štát aktívne podporoval zavádzanie dočasných vyrovnávacích opatrení, skôr naopak.


Pozri aj:
Pripomienky HFI k Akčnému plánu pre LGBTI ľudí